Témou článku je “Svet v kríze. Scenár pre dvadsiate prvé storočie”. A tu sa niekedy vynára otázka. Načo je obyčajnému človeku informácia o svetových problémoch vo všeobecnosti, veď je ďaleko a nás sa to netýka. Nuž, najjednoduchšia odpoveď je, že v prvom rade je to zaujímavé a dôležité vedieť. Ako hovorieval Churchill, nenávidiaci Rusko:
“Aké je dôležité a zaujímavé vedieť všetko, čo sa deje vo svete”.
Ale je tu aj ďalší dôvod. Je to absolútne praktické. V dnešnom svete, najmä po roku 1945, možno trochu skôr, je hranica medzi vonkajším globálnym a štátnym lokálnym prerušená. Vedieť, čo sa deje na globálnej úrovni, je nevyhnutné na to, aby si človek mohol vytvoriť svoju osobnú stratégiu, ktorá určuje jeho postoj k realite. Napríklad. Globalisti chcú zrušiť hotovosť. Poznám ľudí, ktorí hovoria “aké je to fajn, je pohodlné platiť kartou, je to úplne super”. Áno, naozaj je to pohodlné. Ale zároveň je človek úplne pod kontrolou. Karta sa dá kedykoľvek odpojiť.
A nakoniec, v neposlednom rade. Je potrebné pochopiť, čo sa deje vo svete, pretože svet sa naozaj plazí do krízy a neexistuje žiadna obdoba krízy, do ktorej smerujeme. Táto kríza totiž spája črty troch historických kríz. A dnes naše rozhodnutia, podmienené primeraným poznaním, ovplyvnia osudy našich detí a vnukov. Som hlboko presvedčený, že každý z nás je len článkom genealogickej reťaze, súčasťou kolektívnej osobnosti. Naši predkovia, my aj naši potomkovia. A všetko, čo teraz urobíme, ovplyvní naše deti.
My rozhodujeme o tom, aké vzdelanie majú naše deti dostať, aby mali čo najväčšiu manévrovaciu slobodu, aby boli pripravené na akúkoľvek zmenu. Psychologicky, emocionálne, intelektuálne. To znamená, že toto je veľmi dôležitý bod. To je naozaj podstata súčasného historického momentu.
Inštitút som ukončil v roku 73, mal som 22 rokov. Nikdy som si nevedel predstaviť, že moja generácia a vôbec ostatné sa budú nachádzať v takom zlomovom bode. Vyrastal som totiž v pokojnom období. V 60. rokoch som chodil do školy, v roku 73 som skončil univerzitu a všetko bolo pokojné. Potom to išlo všetko dole vodou. Faktom je, že súčasná situácia s každými doslova 3,5 rokmi, čoraz viac udalostí sa umiestňuje do časovej jednotky. A najviac frustrujúce je, že moderná veda v spoločnosti na to nebola pripravená. Vzdelanie vždy zaostáva za vedou, ale dnešná veda v spoločnosti veľmi zaostáva za realitou. V skutočnosti je potrebná nová veda. Mimochodom, na Západe je to problém. Ale opäť nie univerzity, ale CIA a MI6, britská služba. V čom spočíva podstata súčasnej situácie? Je to jednoduché. Kapitalizmus je takmer mŕtvy.
Keď dnes hovoríme o kapitalizme, ktorý je v terminálnej kríze, musíme mať na pamäti, že globálne elity zväčša prestali skrývať svoju agendu, ich služobníci o nej otvorene píšu. Kým za sovietskych čias ideológovia buržoázie hanebne zakrývali demokraciu, ľudské práva a podobne, teraz sa nemajú za koho hanbiť, pretože cítia, že “buržujov” už nikto nepotrestá: žiadna krajina, odkiaľ by prišla Červená armáda a jej chlapci a dievčatá. “Zlí chlapci” zvíťazia. Zdá sa však, že ich radosť je krátkodobá: svetová kríza nevídaných rozmerov zastihne aj ich.
Noví páni, ktorí si monopolizovali “najvyššie poschodie”, globálny priestor, tam nikoho nepustia, t. j. budú vystupovať ako ultraglobalisti a zároveň ako deglobalizátori. A potom si podmania aj “spodné poschodia”. Kapitalizmu trvalo najmenej dve storočia, kým si podmanil iné formy, kým sa stal dominantným systémom. Nové systémy prakticky nikdy nevyhrávajú knokautom, ale na body, t. j. pozičným, sociálne a psychologicky vyčerpávajúcim bojom, skokom, kompromismi. To je hlavný obsah epochy nazývanej “doba temna”. Práve do týchto temných vekov – štvrtých v dejinách európskeho človeka – vstupujeme. V porovnaní Post-Západu (zdôrazňujem: v porovnaní) s Ruskom ostávajú Rusi, aspoň zatiaľ, tvrdším orieškom. Deväťdesiate roky boli pre ruské obyvateľstvo, najmä pre Rusov, veľkou psychodrámou. Ale ako sa spieva v jednej piesni, “tí, čo prežili, sú silnejší, ako boli”. Hoci, ako ukázala skúsenosť, máme dosť sluhov a podporovateľov ultraglobalistov.
Bismarck kedysi poznamenal, že Rusko je silné, a preto sa desí nedostatku svojich potrieb. Samozrejme, potreby ruských občanov sú dnes oveľa vyššie ako v čase odumierania neskorého autokratického Ruska, napriek tomu je naša životná úroveň v priemere nižšia ako v postzápadných krajinách, najmä mimo Moskvy. A to je vážny faktor. Nuž a takzvané “liberálne reformy”, ktoré úrady vykonávajú už 30 rokov, počnúc privatizáciou a končiac dôchodkovou reformou, sotva prispievajú k výchove “poslušného človeka” – ultraglobalistického sna. Alebo sa mýlim?
V “novej realite” musia ľudia žiť v atmosfére neustáleho strachu, v režime vyvolanej psychickej epidémie – zastrašení ľudia, ktorí majú vypnuté racionálne myslenie, sa ľahšie ovládajú. Hlavným poľom týchto psychoepidémií (v podstate psychoinformačného teroru) bude, samozrejme, Postzápad. Menej bohaté a menej vyrovnané režimy mimo neho budú v pokušení replikovať ho doma. Dôvody sú dva: po prvé, demonštrovať lojalitu voči pánom svetovej hry (“sme rovnakí ako vy”, “prihláste nás do postburžoázie – sme jej otvorení” a podobne); po druhé, kompenzovať sociálnoekonomickú slabosť psychoinformačnými opatreniami. Obe sú samovražedné, pretože vedú vrcholné krajiny “druhej zóny” (semiperiférie) k deštrukcii, predovšetkým sociálno-mocenskej a ekonomickej.
Práve psychoinformačnými údermi ultraglobalisti očistia špičky krajín “druhej zóny” a tieto štáty samotné. No do postburžoázie ich nikto nezapíše – pre nich samotných tam nie je dosť miesta. Prekvapujúco, Trumpovo nešťastie nepoučilo ľudí z “druhej zóny”, ktorí sa poslušne húfne hrnú do predsiene postzápadu. Nuž, sluha je sluha, ale páni novej reality ho nepotrebujú. Len duchovné úsilie modálneho percenta obyvateľstva – aj to nie každého, ale elitného percenta – je nevyhnutnou podmienkou zničenia budovaného bio-digitálneho koncentračného tábora Postzápadu. Dostatočné podmienky sa objavia v priebehu riešenia tohto problému. Kapitalizmus odumiera, ale systém, ktorý ho príde nahradiť, treba spočiatku podkopať, čo najviac oslabiť, vložiť do kolesa jeho dejín páčidlo, pretože vo svete tohto systému nemá miesto ani Rusko, ani Rusi, ani ľudia vo všeobecnosti. Jeho pánmi sú naši nepriatelia: triedne, geopolitické, civilizačné a sociobiologické druhy.
Andrej Fursov
* zdroj
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz