V 10 iránskych raketových základniach odolných voči jadrovému útoku, ktoré sú známe satelitnej rozviedke, je najmenej 30 síl. S dvojitým odpaľovacím zariadením je možné súčasne spustiť 300 alebo 600 balistických rakiet jediným príkazom.
Na týchto základniach boli postavené aj raketové vlakové systémy. So železničným systémom je možné vystreliť 100 balistických rakiet s dosahom viac ako 2 000 km za 5 minút s 2 vlakmi po 5 rakiet. Odhaduje sa, že Irán má podobných zariadení minimálne dvojnásobok.
K týmto zariadeniam treba prirátať aj mobilné odpaľovacie rampy prepravované obyčajnými ťahačmi po celom území Iránu. Prívesy s raketou sa navonok nelíšia od obyčajných prívesov, takže ich nie je možné odhaliť. Ich počet je nepochybne niekoľko sto.
To znamená, že v prípade masívneho útoku majú šancu vystreliť za 5 minút salvu vyše tisíc rakiet, ktorá zahltí akúkoľvek obranu. Útok na všetky iránske základne teda musí byť vedený súčasne s maximálnou silou aj so zničením infraštruktúry. Stealth bombardéry a stíhačky musia aj napriek extrémnemu riziku ísť do hĺbky iránskeho vzdušného priestoru a bombardovať všetko podozrivé.
Jednorazové náklady na útok tohto typu klasickými zbraňami spolu s predpokladanými stratami idú do desiatok miliárd dolárov a aj tak nebude úspech zaručený. Preto je logické, že niet inej možnosti, ako použiť taktické nukleárne zbrane. Tie jediné dávajú šancu dosiahnuť žiadaný výsledok.
** súvisiace články