A tak prichádza čas vyriecť slávnu vetu ešte slávnejšieho Juliusa Caesara: „Kocky sú hodené.“
Lebo na javisku, tom politickom sa síce ešte dohráva fraška o zotrvanie v starých kostýmoch, ale v zákulisí sa už chystá nová hra, so starým režisérom, ale už s novým obsadením, s novými hercami, s novými kostýmami a s novým, dnes ešte s premyslene skrytým scenárom. Už sofistikovanejším, so známym autorským rukopisom. So skúsenosťami a s poučením vyvarovania sa chýb v organizovaní a príprave hry, tej z roku 2020.
PRETO venujte pozornosť novo chystanej HRE, v ktorej sa práve rozdávajú karty. Hre s ďalekosiahlymi dôsledkami pre život tých, čo sedia v hľadisku. Hre, v ktorej je tentokrát už známa aj hlavná postava. Vo verejnosti obľúbená. A čo je dôležitejšie – priechodná u režiséra. Persona grata – dnes už s (nevyhnutným) certifikátom podľa západnej normy. V roli, v akej sa už raz, na krátko ocitol. V roli ostatného staronového vodcu stáda.
Ale ako to už v každej hre chodí, akokoľvek je v nej (ľahká) pozornosť venovaná hlavnej postave, pointa hry je vážnejšia, hlbšia, očiam na prvý pohľad neviditeľná, prichádzajúca s prebiehajúcu zmenou kulís a nastúpivších „hereckých“ kolegov. Nielen tých, z jeho „šatne“ – ale aj tých, ktorí tú hru na javisku „tvrdia“, ktorí jej dávajú obsah, zmysel a aj budúce rozuzlenie.
A práve o nich ide v tej dnes ešte „v štúdiách“ pripravovanej hre, zaradenej ale v kalendári už pre nastávajúcu „divadelnú“ sezónu..
Preto každé nakuknutie do zákulisia z organizovania prípravy hry začína dávať zmysel pointe, o ktorú v nej pôjde. Pointe, ktorá výslovne a výsostne závisí od spoluhráčov na javisku…
Čujme hlas jednej z tých „dôležitejších “ na scéne, podpredsedníčky HLAS-u, p. Dolinkovej, ktorá vo voľbách do NR SR v roku 2020 kandidovala za stranu „Dobrá voľba“, (ktorá, ako je známe – u divákov prepadla).
Dolinková poskytla rozhovor redaktorke denníka N – dostatočne výrečný na to, aby dala potenciálnym voličom HLAS-u, tejto, toho času preferenčne „líderskej“ strany – vypovedacie súradnice o tom, s ktorými stranami mieni HLAS spolupracovať po voľbách.
Toto dlhodobejšie ustálené (preferenčné) postavenie strany jej s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote zabezpečuje vstup do NR SR a tým aj istotu postavenia budúceho koaličného partnera. A nie iba do počtu. Toto je možné dnes legitímne prejudikovať – a preto je nanajvýš dobré a potrebné vedieť – s akými plánmi/úvahami sa dnes v tejto strane kalkuluje.
V tomto zmysle ide o relevantný názor s významnou vypovedacou hodnotou pre posúdenie a pochopenie správania sa tejto strany v súčasnej politickej situácií – v roli opozičnej strany. V roli, v ktorej dnes nemožno nevidieť dôvody evidentného vyhraňovanie sa voči reálnym (aktívnym) opozičným stranám. Inými slovami – v roli, z ktorej možno prirodzene vyčítať jej budúcich koaličných partnerov.
Nuž a pri viac ako reálnom predpoklade, že je vylúčené, aby jedna strana mohla v najbližších voľbách zostavovať vládu, a dosť pravdepodobne ani dve strany – potom – ak vylúčime z možnosti reálneho rozdávania povolebných kariet SMER – ako reálneho účastníka v povolebnej NR SR – a REPUBLIKU, ako dosť pravdepodobného účastníka v NR SR – vychádzajú ako „nekonšpiračné“ – ale logicky vzaté, premyslene už realizované – tieto východiskové axiomy:
Pokiaľ ide o Progresívne Slovensko (PS) – ozaj, počuli ste o ňom niečo konštruktívne?
Počuli ste niečo o vehementne presadzovanom záujme tohto politického hnutia, hodnotovo vyprofilovaného „na mieru“ konzumného západného štandardu, oddaného mu od hlavy po päty – o tom, ako a akým spôsobom pomôcť ľuďom „v bytostnom podpalubí“, keď to až zúfalo potrebujú teraz, hneď..? Pýtam sa legitímne preto, lebo by bolo logické a správne vedieť – prečo a na základe čoho atakujú dvojciferné volebné preferencie.
A prvé prečo aj preto sme sa už dozvedeli z najvyšších kruhov. Od Matelka. LEBO – môžeme si myslieť o tom „chorom“ človeku čokoľvek, ale vedzte, že takýmto – nie hlúpym jedincom – sa intelekt nevytráca – iba zmutuje. A ten už stihol prezradiť dosť na to, aby nemal z pripravovanej „koaličnej svadby z rozumu“ iba vrásky na čele..
A ako to už „v šoubiznise“ chodí – za hlasitej mediálnej podpory zo strany amerikanizovaného „N-denníčka“ (financovaného sprostredkovane „amerikanizovaným“ Essetom) – a s narastajúcou túžbou po úspechu a podporných injekciách „investora“ rastú aj preferencie.
Pokiaľ ide o SaS, o tej dnešnej, čo by chcela byť aj oblečená aj nahá, aj podporujúca vládu, aj byť voči nej v opozícií – nuž o nej sa dá povedať len jedno. A to úplne stačí. Že nemravnejšia koaličná nevesta sa aj v tomto neskutočnom politickom bordeli dá len ťažko nájsť.
A že v tomto „bordeli“ sa hrá o partnerov s už otvorenými kartami – o tom je aj nasledujúci doličný link:
Dolinková z Hlasu: Osobne si neviem predstaviť spoluprácu
Skrz úsporu času – budem nápomocný v minutáži rozhovoru
(SMER sa radikalizuje a tým sa akosi vytráca pomoc ľuďom – cca 4´)
(osobne si neviem predstaviť spoluprácu so SMER-om, s REPUBLIKOU – cca 36´).
Nuž, ak sa má dnes – už v stave ohrozenia štátu, teda nás – považovať nástojčivo a dôrazne presadzovaná požiadavka voči vládnucej garnitúre, vytýkajúc jej neschopnosť ľuďom pomôcť v kritickej núdzi, nekompetentnosť, mlátenie slamy, ba čo viac zaťahovanie Slovenska do ekonomickej vojny, do nezmyslených a likvidačných sankcií voči Rusku, ktoré si musia najviac vyžrať iba bežní ľudia – za radikalizáciu strany – tak je to nie v dnešnej hraničnej kritickej situácií núdza, ale cnosť.
S dôvetkom, že – v tej podanej myšlienke podpredsedníčky je rovnaký rozpor – aký má dnes strana HLAS v jej opozičnom postavení. Asi ako jej „dvoriaci“ koaličný „potenciál“ – pre prítomnú verejnosť tiež ani oblečený ani nahý.
Zabúdajúc, že správať sa chrumkavo navonok (k panej z Grasalkovičovho paláca obzvlášť..) a nevystrkovať rožky v čase – už „2 hodiny po dvanástej“ – neznamená „logickú úvahu“ podpredsedníčky HLAS-u, že týmto („neradikalizujúcim“) spôsobom automaticky pomoc ľuďom narastá.
Vedľa ako jedla. Budíček pani podpredsedníčka, tentoraz tá z HLAS-u. Aj s rozhrešením:
- 3x prečítať odkaz Svätopluka (odkaz svornosti) pre svojich synov…
PS: k PS:
Kedysi sa v hokejovej verejnosti hovorievalo, a dôvodne – „bacha na Vlacha“. Dnes by sme ho mohli a mali v dnešnom politickom vnímaní tepu doby (zajtrajšej realite) premenovať na – „bacha na spiace očko…“. A je to vážnejšie ako si môžete myslieť pri ľahostajnom hovkaní o svojej/našej budúcnosti.
A stačí malý historický exkurz. Do prelomových rokov Európy, do času, kedy bola zrušená Varšavská zmluva ako „proťajšok“ vojenského zoskupenia NATO. Do (naivných) Gorbačovských časov, kedy sa ešte naivnejšie dúfalo a čo horšie ešte aj verilo, že vierolomnosť už nebude nosným hráčom (aj našepkávačom) vo svetovej politike.
A teda, že – keď sa už to spiace očko, NATO, v úlohe „obranného “ vojenského paktu aj „zobudí“, tak sa aspoň nebude „rozrastať“–„ani o piaď smerom na východ“ (koniec citácie, dnes už vierolomne sa zapovedajúcich západných lídrov).
A to dnešné spiace očko zakuklené v hábe PS má rovnakú DNA.
S potrebou rovnakého poučenia, aby sme sa opäť nenechali naivne obalamutiť rovnako vábne znejúcimi myšlienkami a slovami na verejnosti (ako to história už stihla potvrdiť) na príklade ešte aktuálnejšom, z čias toť fungujúcej politickej karikatúry z rovnakého cesta, Havla, ktorá nás pripravila nielen o ilúzie. LEBO sme ešte nezabudli na toľkú pokryteckosť, na toľké farizejstvo toho amerikánskeho pusipajtáša, majúceho rovnakú výbavu, rovnaký cieľ, ako tí dnešní, idúci v jeho stopách. Skúsme zaspomínať, len ilustratívne:
- budú vás strašiť nezamestnanosťou,
- budú Vás strašiť bezdomovcami,
- budú Vás strašiť zvýšenými cenami,
- budú vás strašiť.
Pozn.
To je TEN – amorálny moralista – čo verejne asi v pominutí mysle – označil bombardovanie bývalej Juhošky Anglosasmi za humanitárne..
To je TEN, čo sa postaral bezpríčetne o zrušenie zbrojoviek na Slovensku, aby uvoľnil miesto na trhu západným zbrojovkám (a pripravil tak o živobytie tisícky ľudí v okolí Martina a Dubnice)..
To je ten, čo sa stal prezidentom zákulisne, na úkor už „predurčeného“ Alexandra . Dubčeka..
To je ten, čo po strýkovi – kolaborantovi reštituoval obrovský majetok na Barandove – znárodnený na základe Benešových dekrétov – na ktorý sa nevzťahovala reštitúcia (!!!)..
To je TEN, čo byty za socíku prideľované buď za vatikánsku menu (štátne byty) alebo za veľmi výhodných podmienok (družstevné byty) – označil za „králikárne“ – nech by to povedal dnes mladým rodinám, čo sa musia už aj za JEDNO-izbový byt v okolí veľkých miest zadĺžiť na celý život…
To je TEN – čo žil v extrémne nemravným spôsobom života (skrz alkohol, skrz „rodinný“ trojuholník, s priznanou milenkou), atď., atď.
Vráťme sa teraz na začiatok, k (rovnakej) pointe:
- budú vás strašiť prítomnosťou amerických vojsk na Slovensku,
- budú vás strašiť, že sfunkčníme Istanbulský dohovor,
- budú Vás strašiť príchodom migrantov,
- budú vás strašiť…
čo neskryto pripomína tú istú „rieku“ – do ktorej „múdry“ druhý raz nevstúpi.
LEBO je „aktualizovaná“ agenda tohto hnutia, zabalená do pozlátka, ale mravnou podstatou rovnako zvrátená – ako tá, ktorú sme si museli dobrovoľne-nedobrovoľne odžiť za čias ich „ideového predka“.
PS +:
A že nejde iba o „konšpirácie“ – to ako sa ten nedôstojný „predklon“ robí naozaj, naživo, v priamom prenose až manifestačným spôsobom – to nám už „v pred-termíne“ predviedla tá druhá, neformálna podpredsedníčka (z PS). Priamo z priedomia paláca.
Dajúc vlajky na pol žrde skrz úmrtie britskej kráľovnej …
Aby nedošlo k pochybnostiam – na Slovensku…
Ešte zvrchovanom ? A či už nadobro kolonializovanom?
LEBO – toto už je naozaj viac ako len nepodarený vtip. To si už koleduje pomenovanie na spôsob odsúdeniahodných „post-koloniálnych“ praktík..
PRETO je nanajvýš aktuálne sa spýtať: A či aj TOTO je propaganda ? Lož? Alebo dokonca nenávisť?
LEBO – toto nie je už o vzdaní úcty k významnej žene, ale o neúcte hraničiacej so zneužitím „prezidentského majestátu“ – s nenáležite demonštrovaným lokajským prístupom k jeho výkonu. Spôsobom, ktorý svojou nedôstojnou servilnosťou už nediskvalifikuje iba ju samú, ale žiaľ spolu s ňu aj štát, teda nás, Slovákov.
A to už nie je len jej súkromnou iniciatívou. Aj keď nepochybujme, že sa jej aj zato dostane potlesku. A možno aj ďalšia „medaila“. Z rovnakého zdroja i za tie samé zásluhy.
Alebo je všetko inak?
Či sme len nestihli zaregistrovať, že už sme sa stali aj oficiálne post-koloniálnou dŕžavou?
LEBO tým neoficiálnym post imperiálnym územím sme už od roku 2004, obzvlášť je to však vidieť (a žiaľ už aj cítiť) za ostatné 2 roky.
Takže – zbohom republika?
Nech žije kráľ(ovstvo)?
Či skôr, výstižnejšie – anglosaský protektorát?
