Po prečítaní správy z RVPS Humenné som ostal v nemom úžase. Prečo?
Deja-vu 50-tych rokov sa dnes vracia v podobe Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/1669 zo 6. novembra 2018. V 50-tych rokoch sa chovali prasatá štýlom – jedno pre štát na kontingent a jedno načierno pod hrozbou pokút a väzenia, pre rodinu. A teraz je to späť.
Pokuty, pokuty, pokuty. Hrozby EÚ a ministerstva pre tých, čo si chcú sami vychovať vlastné prasa, zdravé mäso pre rodinu, kvôli zlej finančnej situácii niečo ušetriť, ale to sa na Slovensku už nesmie!
Aká buzerácia nastane po zaevidovaní chovu zo strany štátu vedia iba tí, čo s ňou už prišli do kontaktu
Zaregistrovať farmu, zaregistrovať prasa, ročne absolvovať niekoľko kontrôl (veľkosť chlieva, dodržiavanie svetelného režimu 16 hodin denne … ), viesť evidenciu, veterinárne záznamy, hlásiť porážku, odhlásiť zviera, farmu, a aj po ukončení chovu stále očakávať kontroly, či niečo ešte chovateľ nechová. Pre istotu!
Na všetky úkony sú termíny a obyčajný človek to neovláda, nerozumie tomu. A možno mu ostane i trochu času, lebo on si chce iba vychovať prasa! Za niečo predsa pokutu treba udeliť, aby vojsko malo peniaze na predražené lietadlá – veterány z Ameriky!!!
V 50-tych rokoch tiež fungovali bonzáci, domoví dôverníci, uličné výbory. Mnohí si to pamätajú… Svine sú už také. A dnes chce ministerka urobiť bonzákov zo starostov. Nič nie je horšie, ako keď politik staví na primitívnu závisť! A z tohto dôvodu odmietam ako starosta byť tohto udavačstva vykonávateľom (aj naša rodina bola v 50-tych rokoch obeťou týchto udávačov ) a budem dodržiavať sľub starostu, kde sa okrem iného píše, že budem ochraňovať záujmy obce.
A v záujme obce a občanov obce je vychovať si zdravé prasa bez byrokratických zásahov štátu, a už absolútne bez zásahu protislovensky zameranej EÚ.
Čo bude nasledovať potom? Dane za prasatá, poplatky za povolenie chovu, poplatky za zabíjačky, poplatky za kafilérku… Salámová metóda osvedčená z dielne EÚ. Však naložme Slovákovi na chrbát koľko sa dá, on znesie všetko! Áno, znesie, ale len kým mu nesiahnu na rodinu, na tradície. A domáci chov prasiat je tradíciou!
Pravým zámerom tohto rozhodnutia, kde sa v bode 4 uvádza, že Slovensko už neuplatňuje výnimku v hospodárstvach s jedinou ošípanou a až následne sa výnimka zrušila, je zabrániť ľuďom domáci chov prasiat znechutením byrokraciou okolo neho a primäť ich kupovať si mäso nezdravé, posledných tried, ktoré už na západe nik nechce, a tiež narušiť aj tak chabú potravinovú bezpečnosť Slovenska. Hoci oficiálne sa uvádza ochrana pred prasačím morom.
Ja sa pýtam, v krajinách, kde sa výnimka neuplatňovala, prasačí mor nie je?! Je! Čiže toto je iba zahmlievací dôvod! A prečo tú výnimku ministerstvo neuplatnilo naďalej?! Čo tým sledovalo? Je to podraz na slovenských gazdov z dielne MPaRV SR pod vedením ministerky Matečnej.
Mnohí starší si pamätajú Rasťa Piška a jeho listy premiérovi. Končil ich legendárnou hláškou: „PS: Tú sviňu čo pre vás chováme…” a vždy doplnil podľa aktuálnej politickej témy. Zaujímavá bola tá, kde končil: „PS: Tá sviňa, čo pre vás chováme, dala na seba kabát a ušla zadným vchodom ministerstva kultúry“.
Svine sú už také. Ja iba dodám, že aj na tie na ministerstve, čo konajú proti slovenskému chovateľovi, sa voda už varí.
Jano Stanko
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz