(pokračovanie po malej prestávke)
Dnes vitajte na hodine dejepisu
Začnime pokračovanie tejto druhej „hodiny“ po malej prestávke tam, kde sme v tomto „predvolebnom rýchlo-kurze začali. Pripomenutím jeho prvotnej myšlienky, ambície napomôcť lepšej orientácií naivným a nevedomým voličom vyznať sa v „hodnotovej ponuke“, prichádzajúcej zo strany tej „slušnej, progresívnej, slobodnej, liberálnej, solidárnej a demokratickej“ strany brehu. Aj dnes so zameraním na konkrétnych tvorcov tejto ponuky, persón dnes už vytŕčajúcich z volebných kandidátok.
Teda o tom dnes najdôležitejšom, najpodstatnejšom. O ich hodnotovom videní sveta, o ich názorových postojoch vo veciach pre naše životy kľúčových. Cez ich verejne prezentované myšlienky. Usvedčujúc ich vlastnou seba-prezentáciou, bez možnosti uhnúť, bez možnosti autorsky ich spochybniť.
A v tomto kontexte leitmotívom tejto „lekcie“ je upriamenie pozornosti na morálnu výbavu ich charakterov v stopách času, ktoré zavial prah nových udalostí. V súbehu. So synergickou hodnotou. Významom, ktorý napovedá na jednom mieste – v približujúcej časovej skratke to podstatné čo potrebujeme vedieť o tých, ktorí sa uchádzajú o dôveru voličov. Ich charakter odprezentovaný v reálnom čase, s poukazom na to, že ide nefalšované vyjadrenia, ktoré sú neskreslené predvolebnou sebakontrolou – dnes s úlohou dávať si väčší pozor na ústa.
LEBO HESLO na billboarde je už premyslene podávané pozlátko, zato VÝROKY ľudí na kandidátke strany a ich priaznivcov vypovedané v krátkej minulosti vo verejnom priestore – to je už atomizovaný volebný program.
Čo výrok – to kamienok do jeho mozaiky. Myšlienkou, obsahom. Len ich stačí zložiť do jedného celku. Do výsledného mozaikového obrazu, ktorý začne dávať väčší zmysel po ich (súbornej) kompletizácií.
Preto je tak dôležité (s)poznať tieto čiastkové „kamienky“ v ucelenej podobe. Lebo jeden nájdený v rôznom čase – sám o sebe – nemá seba-väčšiu vypovedaciu schopnosť , zato po ich poskladaní naberú na (politickej) váhe, na sile a na (predvolebnom) výtlaku.
Preto máme nielen právo – ale povinnosť spoznať ich ešte v čase pred ich zložením. Vyskladaným do jedného celku. Aby sme vedeli lepšie posúdiť – aký obraz ideme kupovať 30.septembra do volebných miestností. Lebo potom sa už nebude dať reklamovať.
A prejudikujem vopred, že tá prezentácia „volebného programu“ nebude len poučná, ale aj zábavná. Zlou správou je, že to bude smutné poučenie a veľmi trpká zábava. Lebo pri pohľade na črtajúci sa program „školenia“ to už bude viac pripomínať návštevu zoologickej záhrady alebo rovno chlieva, presvedčujúc sa o tom s každým „kamienkom“, postupne pridávaným do vytváraného dekadentného obrazu (novej) doby.
Dnes obrazu s autorstvom od staronovej „progresívnej, slobodnej, liberálnej avantgardy“. Obrazu plnej duchovnej a mravnej biedy, straty ľudskosti a espritu človečenstva. Ale aj právneho bezvedomia, všetko pod úroveň, pod ktorú už ČLOVEK nemôže hlbšie klesnúť.
I.
Členka SaS, uchádzajúca sa na vrcholovom mieste straníckej kandidátky, s (dôvodným) pripomenutím pre tento prípad, ale aj tie, ktoré budú neskôr nasledovať – že nejde o „kasting“ na kabaretný program, ale o súťaž o mandát poslanca v zákonodarnom chráme.
Cigáni..? Či ková len na ďalší problém v tomto už načisto zhnitom slovenskom štáte?
To bol len „aperitív“…
Prichádza ďalší pán na holenie z tejto straníckej branže. S bradou falošného proroka; tento si však kandidátku do NR SR zjavne pomýlil s kandidatúrou na dočasný pobyt v inom zariadení – s menším okienkom, aj s (oveľa) menšou gážou na mesiac.
(keby v tomto štáte neboli zavedené 2 metre na (dvojaké) meranie a hodnotenie morálky, etiky a práva)
Toto je už povedané s vážnejším tónom, s vážnejšou otázkou k veci samej. Lebo toto už nie je len o vnútroštátnom (trestnom) práve, ale už aj o jeho medzinárodno-právnom presahu.
DEMENCIA v pokročilejšom štádiu? Rozkokošenosť? A či c) je správne?
LEBO v tomto prípade nejde o mentálny skrat, ani o mladícku nerozvážnosť. Lebo ide už o starého kmeťa, ktorý má čosi odžité v „oboch životoch“, aj v tom bytostnom, aj v tom politickom. Lebo ten problém je aj hlbší, aj širší, s viacerými koreňmi. Problém, ktorý nejde prehliadať spôsobom, ako sa (nenáhodne) vytratil z verejného priestoru.
Lebo v tomto prípade už ide o súbeh hneď troch „trestných prečinov“ spáchaných v jednom vystúpení. Z mravného, právneho i politického hľadiska. So zodpovednosťou pre každý z nich osobitne.
S vážnym pripomenutím VECNÉHO aj PRÁVNEHO hľadiska tohto problému. Bližšie povedané – medzinárodno-právneho problému.
II.
Lebo ten kmeť vie, musí vedieť, že (VECNÉ) príčiny tohto problému treba hľadať na americkej strane. S rovnakým „spoločným menovateľom“ ako v ostatných prípadoch angažovanosti USA mimo svojho územia. Od južnej Ameriky počnúc – až po blízky a stredný východ. Vždy s rovnakým heslom adresovaným verejnosti – pod hlavičkou „vývozu slobody a demokracie“ ďaleko za svoje hranice. To si už môžu Spojené štáty aj patentovať.
- S počiatočným zámerom vyvolať (vnútorný) konflikt v „záujmovom“ štáte, pri ktorom sa dbá na to, aby si, pokiaľ je to možné, nezašpinili vlastné paprče
- A na tento účel sa primárne aktivizuje vnútorný potenciál – „spodný čierno-hrubý“/ polovojenské skupiny a „vyšší bielo-jemný“/ deep state .
A bývalá Juhoslávia nebola iný prípad. So svojimi (etnickými) špecifikami. Už len bolo treba od-komunikovať „vecnú príčinu“ agresie NAVONOK – v záujme priechodnosti u verejnej mienky. A smerom DOVNÚTRA už len rozdúchať etnické spory.
A čo bolo ďalej – o tom už netreba uvádzať osobné „názory“. Na to má už dnes história vierohodné vecné informácie. Priamo od priameho (relevantného) účastníka príprav a realizácie agresie. Od bývalého agenta CIA –Róberta BAER-a, ktorý zreteľne pomenoval podstatu príčin i dôsledkov konfliktu, s poukazom na to, že Spojené státy komunistickú Juhosláviu cielene destabilizovali a rozštiepili na menšie štáty tým, že proti sebe poštvali rôzne etnické skupiny tejto mnohonárodnostnej krajiny. Citujem:
„CIEĽOM PROPAGANDY bolo rozdeliť jednotlivé juhoslovanské republiky, aby odpadli od materskej krajiny a stali sa samostatnými. Potrebovali sme k tomu IBA obetného baránka, ktorý by niesol zodpovednosť za všetko – teda i za vojnu a násilie. Pre túto úlohu bolo vybrané SRBSKO, pretože bolo istým spôsobom jadrom juhoslovanského štátu.“ Koniec citácie.
A túto kľúčovú príčinu a dôsledky potvrdila aj verejne – mierová aktivistka, Sarah Floundersová z International Action Center v New Yorku. Citujem:
„V skutočnosti založila požiar na Balkáne americká vláda. V každom štádiu tamojších udalostí sa Washington choval ako podpaľač, prilievajúci olej do ohňa.
Nič sa nestalo náhodou alebo nedopatrením, všetko malo svoj základ v strategických úvahách a rozhodnutiach. Každý krok, ktorý Spojené státy podnikli, slúžil k rozšíreniu vojny a podporoval ďalšie štiepiace procesy v regióne“. Koniec citácie.
A to je zdanlivo aj koniec dostatočne vypovedacieho komentára k vecnej stránke tohto krvavého problému, doplniac ich faktami, ktoré zaznamenali vedenie 78-dňovej vojny, s bombardovaním vojenských aj civilných objektov a zariadení (medzi iným aj budovu TV v Belehrade, ba i čínske veľvyslanectvo). A ktoré prinieslo aj vyvolané obete, cca 3000 osôb.
Ale len zdanlivo
Lebo ten HLAVNÝ, obludný, tabuizovaný „vecný“ dôvod americkej angažovanosti v tomto balkánskom priestore zostáva – ako zamlčaný podmet – starostlivo (mediálne) skrytý pred slovenskou verejnosťou. Ten o (cieľových) strategických úvahách USA v tomto diabolskom pláne.
LEBO ten hlavný CIEĽ USA spočíval z vojensko-politického hľadiska v osobitnej strategickej polohe územia, v prístupe k Čiernemu moru, a jeho prepojeniu s členskými štátmi EÚ, z vojensko-priemyselného hľadiska obzvlášť v prístupe k veľkým náleziskám strategickej suroviny, uránu – čím bol osud, koniec územnej celistvosti Juhoslávie spečatený a účel splnený – dovŕšený bezprostredne po agresii v roku 1999 vybudovaním 2. najväčšej vojenskej základne NATO v Európe – BONDSTEEL. Nie náhodou umiestnenou v blízkosti uránových nálezísk.
PRETO snaha kosovských Albáncov o nezávislosť dostala od Američanov zelenú. Primárne – cez podporu tamojšej hrubej para-vojenskej zložky – Kosovskej oslobodeneckej armády (UCK), s úlohou Kosovo etnicky vyčistiť a odtrhnúť od Srbska . Jej vyzbrojovaním a špeciálnym výcvikom, teda spôsobmi tými istými, ako sú známe z iných amerických záujmových cieľov, principiálne identickými s tými používanými aj v súčasnosti na UA.
A táto podpora nezostala bez náležitej (recipročnej) odozvy kosovského vedenia. Formou lukratívnej „bártrovej oplátky“, za kľúčovú rolu USA na odčlenení (moslimského) Kosova od (kresťanského) Srbska – v prospech vtedajšieho amerického „krstného otca“ nového, od Srbska nezávislého Kosova – M. Albrightovej, dobovej ministerky zahraničných vecí USA, príznačne zapísanej do dejín ako „balkánska mäsiarka“ . A nešlo o „kyticu kvetov“ ani o „holubicu mieru“…
A FAKTY, ktoré problém KOSOVA objasňujú v inom svetle, ako nám ho podsúva naša vazalská propaganda – nepustia. Fakty, ktoré majú rovnakú pečať – ako tie z Iraku. Rovnako nečistú, rovnako účelovo vyrobenú – pre potrebu zdôvodnenia/uveriteľného oklamania svetovej verejnosti v prospech vojenského zásahu.
Zatiaľ čo v prípade Iraku, ako je známe spúšťačom vojenskej agresie USA bolo premyslené, vedomé klamstvo o prítomnosti zbraní hromadného ničenia – v prípade bombardovania Juhoslávie/Srbska je už (u nás) menej známe, že ohavným kľúčovým klamlivým spúšťačom boli 2 udalosti:
- cielene, umelo vyvolaná a na verejnosti nehanebne odkomunikovaná verzia príbehu o „humanitárnej katastrofe“ , spôsobenej údajným vyvolaním utečeneckej vlny, s údajným množstvom mŕtvych, ktorú malo spôsobiť Srbsko na úkor kosovských Albáncov a
- kľúčový, osobitne účelovo odkomunikovaný príbeh o „masakri v obci Račak“, odprezentovaný ako mimoriadne nehumánne vraždy 45-tich neozbrojených albánskych civilistov, ktorí – ako neskôr preukázalo forenzné šetrenie (fínskou patologičkou Helenou Rantaovou) nebolo celkom pravdivé, s poukazom na to, že niektorí exhumovaní neboli neozbrojení civilisti, ale príslušníci UCK.
Ako preukázala história, tá, ktorá vždy čaká na chvíľu, keď môže prehovoriť – všetko bolo inak. Ako v Iraku, ako pod kopirákom, len v prípade Srbska s chýbajúcim verejným priznaním..
II.
Ale tento problém má – aj právny rámec. Vážny, s ešte vážnejšími medzinárodno-právnymi dôsledkami. Nemajúc pritom na mysli ten, ktorý je vo všeobecnosti známejší verejnosti. Ten (iba) o chýbajúcom mandáte OSN/súhlase Bezpečnostnej rady k bombardovaniu Juhoslávie. Majúc na mysli kľúčovú medzinárodno-právnu premisu, podľa ktorej CHARTA OSN pozná iba 2 prípady oprávneného vojenského zásahu:
- mandát Rady bezpečnosti, ktorý vojská NATO nemali a
- právo na sebaobranu, čo prirodzene nebol prípad aliancie, jej členských štátov.
To po prvé, východiskové.
A treba mať zároveň na zreteli, že v tomto kontexte, s poukazom na východiskový medzinárodno-právny rámec – Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu (ICC), ako stály súdny dvor oprávnený posudzovať ZLOČIN AGRESIE osobitne definoval agresiu ako – „použitie ozbrojenej sily niektorým štátom, namierenej proti suverenite, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu, alebo iným spôsobom nezlučiteľné s Chartou OSN“ – a povýšil ju tým na právnu normu.
A v súlade s ňou je dnes možné a potrebné chápať a posudzovať bombardovanie bývalej Juhoslávie vojskami aliancie vo význame vecného naplnenia uvedených znakov aktu agresie za nelegitímne, uskutočnené v rozpore s medzinárodným právom.
A prirodzene sa natíska otázka, že prečo nekoná spomínaný ICC?
Odpoveď je (na tento účel) žalostne prostá. Pre iný účel povedané na hrubo – lebo americká strana sa urobila sprostá.
LEBO založenie Medzinárodného trestného súdu (toť v roku 1998 v Ríme) bolo Američanom proti srsti. Lebo vedeli, že ak by sa vyslovili za jeho prijatie, už by boli pre zločin agresie (po roku ustanovenia IC ) v jeho hrsti…
Už len „správa z tlače“ : So zriadením ICC vyslovilo súhlas 120 štátov z takmer 170 prítomných, 20 sa zdržalo hlasovania a IBA 7 štátov sa vyslovilo PROTI. Aj ten „posledný“, kto sa „nezaujíma o politiku“, ani o medzinárodné trestné právo pochopí základné zahranično-politické KTO a PREČO tak hlasoval – KTO je dnes vo svete najväčší AGRESOR : USA, IZRAEL (a ostatný zvyšok do 7).
PS : M.L. King, americký černošský „king“ to pomenoval veľmi presne.
„Máme pocit, že si s našimi peniazmi môžeme všetko dovoliť. Sme arogantní a veríme tomu, že musíme iným krajinám udeľovať lekcie, ale ničomu sa od nich nemôžeme naučiť. Vo svojej arogancii sme presvedčení, že plníme akési božské, mesianistické poslanie svetového žandára.“
Chirurgicky presne narysovaná trajektória príčin a dôsledkov nášho dnešného (koloniálneho) bytia a žitia. Tá, s ktorou sa nesmieme za žiadnu cenu naučiť žiť.
Dnes, v predvečer výročia výročného odkazu SNP – je to zaväzujúci odkaz k tomu, aby sme (konečne) zdvihli hlavu. A ctili si viac štátnu, ale aj osobnú občiansku suverenitu, slobodu a zvrchovanosť.
A musí to v prvom rade prísť zdola. A každý sám od seba. Ako svojprávny človek…
(LEBO inak ostaneme vazalmi do konca života. Aj po 30. septembri…)
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz