Poďme sa pozrieť zblízka na právne bezvedomie vládnych delegátov (účasť dospelých a dospievajúcich je povinná..)
Urobte si čas. Stojí zato, aby ste mali vlastný úsudok. Ten, o ktorý vždy ide. Dnes, v informačnom huriavku to platí dvojnásobne. Lebo je to vždy len o faktoch, týchto skutkových kameňoch, ktoré sú aj v tomto prípade cieľavedome prekrývané názorovou hlušinou. Aby ste pochopili nepochopiteľné. Ak dočítate do konca, dáte mi za pravdu.
Preto si tá zvesť zo súdnej kuchyne, ktorú nie všetci zaregistrovali ako dôležitú udalosť, zasluhuje osobitnú pozornosť. Najmä preto, že nie všetci zaregistrovali jej význam pre dnešok, ktorý mu právom patrí. Chyba.
Lebo ostatná udalosť, ktorá sa udiala na slovenskej oblohe je jedna z kľúčových „poveternostných vplyvov“ na politické počasie na Slovensku. Udalosť porovnateľná s tou klimatickou. Podobná búrke v prírode, po ktorej sa vyčistí obloha. A po ktorej sa začne ľuďom lepšie dýchať. Ibaže – pre účelový mediálny odklon – zostáva tento pozitívny prírodný jav mimo laickej verejnosti. Neprávom. Lebo súdna rada, o ktorej je reč práve dostala kyslíkovú transfúziu. A s ním aj občianska verejnosť. Len sa jej táto správa nedostala. Presnejšie, dostáva sa zo strany mediálnej chobotnice v opačnej, sploštenej podobe. Kvíliac na všetky svetové strany, vydávajúc ju falošne za búrku, ktorá ohrozuje stabilitu klímy na Slovensku. A opak je pravdou.
PRETO sa treba naučiť čítať po chobotnici. V prvom rade spoznať to podstatné, o čo išlo v tej búrke, ktorá sa prehnala cez Súdnu radu. K čomu v nej došlo. A prečo je práve Súdna rada v centre jej pozornosti. A prečo sa k radovému divákovi“ nedostávajú informácie o nej v poctivej podobe.
Lebo jej postavenie a verejnosti menej viditeľné možnosti na operatívny i preventívny vplyv na „správanie sa“ sudcov v aplikačnej praxi – to je kľúč k pochopeniu prečo to mediálne kvílenie. Lebo sme boli príliš často svedkami ako sa z tejto súdnej inštitúcie stával nástroj už čoraz viac pripomínajúci kohútik na hadičke. Kohútik s operátormi, regulujúci procesy tohto segmentu podieľajúcemu sa na deľbe moci v štáte – na svoj obraz. Ten sploštený, kriviaci a ohýbajúci právo a znásilňujúci morálku.
Lebo pre menej informovaných, len na ilustráciu jej vplyvu – je smerodajné príčinne pripomenúť septembrové rokovanie Súdnej rady a poskytovanú vrcholne nedôstojnú, servilnú nadprácu „vládnych delegátov“ v Súdnej rade na obranu Záleskej, sudkyne Špeciálneho súdu v jej „Tódová-gate“.
A ešte nehoráznejšiu svojvôľu „sui generis“ smerujúcu voči zvolenskému sudcovi (Miľanovi), ktorý sa odmietal testovať a nosiť rúško pri súdnom pojednávaní. Hneď s dvojakým účinkom. V prvom rade pre zákaz legitímne pojednávať.
A v tom druhom rade, právne, aj eticky ešte nečistejšom – pre „ďalekonosnejší“ účel slúžiaci na výstrahu iným, tým „maloverným“, ktorí by mohli nasledovať jeho príklad. Aby sa dosiahol prvoplánový účel – zavrieť huby“. Obrazne, a s rúškom na nich aj reálne.
Lebo koho už bude zaujímať (a koho vlastne aj dnes zaujíma), že jeho bezprecedentný postih bol neústavný a nezákonný. Ako o tom (po funuse) rozhodol (na druhý pokus) Najvyšší správny súd, ktorý zrušil rozhodnutie disciplinárneho senátu Súdnej rady, a spolu s ním aj to svoje svojvoľné predchádzajúce, vydané v rámci odvolacieho konania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie tohto statočného sudcu.
Lebo toto je modelový príklad účelového znásilňovania práva a morálky na Slovensku na spôsob machiavellistických metód, kde rozhodujúcu úlohu zohráva prvoplánový účel – postih uplatnený v čase potrebnom z aktuálnych vládnych pohnútok. Bez záujmu, a čo horšie, bez adekvátnych právnych dôsledkov po neskoršom preukázaní bezdôvodne uplatnenej viny a trestu. A tie desiatky rozhodnutí Ústavného a Najvyššieho súdu na národnej úrovni – a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré to už nielen preukazujú, ale aj žalujú.
Ale účel, ten, o ktorý išlo v prvom rade bol splnený. A nielen to. On bol splnený v potrebnom čase. Ako v prípade sudcu Miľana, presnejšie ako v prípade – keď bolo treba dať náhubok operatívne, aj preventívne, s výstrahou. V požadovanom čase.
A to je tá obludná druhá, rubová strana mince „rozviazaných rúk“ pri uplatňovaní štátnej moci, ako sme ich poznali. S legitimizovaním totalitných praktík odvolania kohokoľvek a kedykoľvek, kedy sa to vládnej moci (cez rozhodnutie vlády a parlamentu) zachcelo. Nepoznajúc históriu, nepočítajúc s tým, že sa to raz môže obrátiť proti nim. Aby sme napokon nemuseli tú pani spravodlivú (históriu) ani dlho čakať. Ako aj v prípade súdnej rady.
A je zrejmé, prečo v tom hrajú prvé husle práve rezortné silové zložky štátnej moci. Aj keď sú, či musia si byť vedomé, že porušujú zákon. O profesijnej etike a obyčajnej občianskej morálke nehovoriac.
A najnehanebnejšie „na konci dňa“ je to ticho mediálnych „mravoukov“, ktorí sa po počiatočnom okázalom ryčaní stratia z obrazu. Aby zostal po „strelcovi“ aj po nich- „nabíjačoch“, iba „smrad“ vo verejnom priestore.
A ešte niečo. „Úroky“. Náklady štátu, ktoré z takejto dodatočnej „rehabilitácie“ vzídu. Vrátane tých, ktoré boli spôsobené na dobrom mene a povesti svojvoľne „postihnutého“. V danom prípade sudcu – senátom Súdnej rady. Lebo podprahovo podhodiť ľuďom v regióne meno a povesť „spoločenského vyvrheľa“ nejde vymazať šmahom pera. Iba opravným „sorry“.
A ten životodarný kyslík, o ktorom bola na začiatku reč – to je zmena 3 členov Súdnej rady. Bližšie 3 členov Súdnej rady z tých, ktorých tam delegovala zo svojej kompetencie vládna moc. Pravdaže tá bývalá. Aby sa miska váh Súdnej rady pri prijímaní jej koncových opatrení správala v súlade so záujmami tých, ktorí ich tam delegovali.
A to verejné kvílenie vyhodených vládnych delegátov z ihriska Súdnej rady pred svojim obecenstvom – pre obdržané „kopačky“ – to je už len vypustený „vydýchaný vzduch“. Škodlivý, ktorý práve zamoruje verejný priestor. A zubami nechtami sa brániaci, a za každú cenu požadujúci vrátiť sa späť. Rukolapne – vyhrážkou podania sťažnosti na Ústavný súd. V záujme vrátenia sa tam oknom, keď ich (nová) vláda vyhodila dverami.
A tu sme pri podstate veci. Pri jej samom koreni, ktorý treba odkryť. Vecne i časovo. Faktograficky. Lebo aj interpunkčných znamienok sa už mediálni vlci dnes na obranu tejto „chránenej zveri“ chytajú. Bez úcty k rovnakému prístupu ku „skutkom, ktoré sa stali“, bez rovnakého metra na ich posudzovanie a hodnotenie. Pôsobiaci dnes, už ozaj len ako škodná v poľovnom revíri.
A vedzte, že na pochopenie tejto podstaty nemusíte mať absolvovanú právnickú fakultu.
I.
To si však žiada vrátiť sa späť, do čias len toť minulých. Tých neblahých, do bodu, kedy sa kormidla lode na Slovensku chytila bývalá koalícia. Do roku 2020, kedy Kolíková ako ministerka spravodlivosti, bezprostredne po parlamentných voľbách presadila ústavnú novelu č. 420/2020 Z. z. týkajúcu sa súdnej reformy. Tá figúra, ktorá nám ukázala videnie svojho/ich sveta, predstavu ako máme žiť tu doma, neskutočne arogantne, výrokom o tom, že „vláda určuje ľuďom ako majú žiť, či sa im to páči alebo nie“..
LEBO tu je nosný kameň zvratu, oproti predchádzajúcemu ústavnému záveru, ktorý neumožňoval odvolať člena Súdnej rady bezdôvodne. TU je nosná príčina falošnosti krokodílích sĺz a vyhrážok na adresu vlády, ktorá ich odvolala.
LEBO bola to táto ústavná novela, ktorej výsledkom je dnešná, stále účinná úprava (čl. 141a ods. 5) Ústavy, podľa ktorej platí, že :
- predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.“
Takže otázka „number one“ – aby lepšie rozumel najmä ten, ktorý nie je tu doma prorokom, zato tam vonku, ako to už poznáme aj z paláca, je varený, pečený mierou vrchovatou. A preto je namieste sa pýtať:
- PREČO práve odvolaní členovia Súdnej rady, vrátane predsedu rady Mazáka, nenamietali proti tejto právomoci vlády, parlamentu aj prezidenta v čase prijímania tejto ústavnej novely..?
- PREČO práve odvolaní členovia Súdnej rady, vrátane predsedu rady Mazáka, nenamietali proti tejto právomoci vlády, parlamentu aj prezidenta v čase, kedy sa ujali funkcií..?
- LEBO, pre prípadnú stratu pamäti pripomeniem, že táto ústavná novela je účinná už prakticky 3 roky. Prečo teda týmto farizejom nevadila za celý ten čas. Lebo vtedy – počas ich ponfikátu – uvedená ústavná úprava vyhovovala bývalej vládnej koalícií, vtedajším držiteľom moci?
A k tomu, navrch ešte ozajstná „zvrátenosť – nepochopiteľná, zmätočná logika konania a nekonania tých dnes „postihnutých“ touto ústavnou úpravou. Lebo počujte dobre. Predseda Súdnej rady Mazák – po parlamentných voľbách (ešte raz – v čase, keď sa bývalá vládna koalícia chytila moci v štáte) – sa pustil do kritiky Ústavného súdu zato, že (v roku 2018) prijal záver, podľa ktorého nebolo možné odvolať členov Súdnej rady, ako bolo možné dovtedy. Ešte raz, aby nedošlo k omylu – podľa ktorého nebolo možné odvolať členov Súdnej rady, s účinnosťou od roku 2018 do záveru roka 2020.
Len do záveru roka 2020 preto – lebo po uchopení moci – ešte do konca roka 2020 prelomili tento ústavný záver z roku 2018 (o nemožnosti odvolať členov rady) – prijatím vyššie uvedeného ústavného zákona v roku 2020 (ktorým sa táto možnosť odvolania zaviedla). A teda dnes to odvolanie členov rady pripúšťa už sama ústava a nielen závery Ústavného súdu.
Takže počujete dobre. Žiadny škriatok – on verejne kritizoval (vtedy) postup ÚS za to samé, čoho sa idú (dnes) dovolávať na ÚS – už bývalí „vládni delegáti“ v Súdnej rade. Teda porušenia ústavy za to, že ich (nová) vláda odvolala.
Len hodiť uterák. A spomienku na bývalého pána Váhu a Tatier a jeho verejné ubezpečenie, že oni tú budú navždy. Lebo inak to nejde racionálne pochopiť.
A kto toto ešte predýchal–upozorňujem, že jeho názorovým obratom ešte nie je koniec.
Lebo o tom svedčí obrat, ďalší v poradí, ktorý by mu mohol závidieť aj špičkový akrobat. Len počujte. V denníku N (kde inde..?) sa nechal počuť – nie pred 3-mi rokmi, ani pred 2-rokmi, ani do septembra 2023 – ale PO týchto predčasných voľbách s novým osvieteným názorom. S názorom, ktorým ide do protismeru s tým, ktorým sa kriticky postavil proti záverom Ústavného súdu (teda vtedy kriticky voči tomu, že členov rady nejde odvolať) – lebo sa nanovo, v tom denníku už dovolával tohto záveru ÚS, teda, že členov súdnej rady odvolať nejde.
Akurát, že tento pánko medzitým musel stratiť pamäť, keď zabudol, že od roku 2020, teda už za jeho mandátu v Súdnej rade – tí, ktorí ho do Súdnej rady presadili – presadili aj uvedenú novelu ústavy, ktorá hovorí expressis verbis o možnosti odvolania (aj) člena Súdnej rady – kedykoľvek (spomínaný čl. 141a ods.5).
Klobúk dole pred toľkou ekvilibristikou. Núka sa spýtať či skôr právnou alebo profesijne neetickou. Ba čo horšie občiansky nemravnou.
II.
Nuž čo povedať na margo uvedeného. Že tento frustrovaný, doma neuznaný pánko, známy svojím nezabudnuteľným výrokom o tom, že ústava v núdzovom stave neplatí – sa javí po týchto bezprecedentných prešľapoch zjavne po dobe spotreby. Lebo to slovné i skutkové povrazolezectvo, ktoré v tomto slovenskom šapitó predvádzal, v ktorom za potlesku svojich divákov udivoval svojimi krkolomnými (právnymi) kúskami už (s)končí. Lebo tento povrazolezec – ruka v ruke so svojou dvojičkou na lane, Kolíkovou – už svojich dobových „10 minút slávy“ dosluhuje.
A najpôvabnejšie na tom všetkom je, že ho/ich dobehla vlastná mocenská neukojenosť, že svoju „politickú smrť“ si spôsobili vlastnou zbraňou. Tou, ktorú vymysleli a presadili na svojich „nepriateľov“, aby sa im to vrátilo ako bumerang – rovnakým spôsobom – ako v prípade vyrobenej právnej „zbrane na odstrelenie“ policajného prezidenta, rovnako ako v prípade právnej „zbrane na odstrelenie“ na riaditeľa RTVS.
Reč je pritom o „vyrobenom“ právnom nástroji, ako legitímnou (právnou) cestou odvolať nepohodlných sokov. Veď len čujte, ako sa im to vypomstilo dnes. Akurát, že tento kaskadér s krátkou pamäťou by chcel opäť raz z toho vykorčuľovať mazane, tak po „mazákovsky“. Opäť udivujúc svoje obecenstvo. Premetom hodným zápisu do análov počinov, prečinov a trestných činov odídenej vládnej junty.
A mediálna klaka, ktorá spustila posledné „standing ovation“ na ich počesť – na čele s denníkom N – už na tom opäť raz chvalabohu – nič nezmení. Lebo to bol potlesk posledný. Akurát len, že tie dozvuky na verejnosti budú ešte dlho rušiť „večerný kľud“.
Nič to však nemení na fakte, že tú „smrteľnú“ medicínku, ktorú namiešali so svojou ideovou spolu lezkyňou si musia teraz tí delegovaní členovia aj funkcionári Súdnej rady vypiť sami. Legitímne, až do dna. Zaslúžene. Aby spoznali jej zradnosť. Lebo tá medicínka sa neminula. Dnes je určená pre tých, ktorí ju sami pripravili na užitie. Tentokrát sa však javí, že na úžitok náš všetkých.
PS :
Predsa len, ešte pridám 2 správy navrch. Tradične, ako to už býva. Jednu dobrú, jednu zlú.
Tou dobrou je, že o Súdnu radu sa dnes nemusíme báť len z uvedených dôvodov. Lebo v nej to „žilo“ aj predtým, len čísla (pri hlasovaní v nej) nepustili. Lebo to vyššie popísané nie je všetko, čo má ten pánko na rováši. V skratke je to všetko popísané obsiahlejšie, meritórnejšie a pregnantnejšie v „žalobopopise“ spracovanom členmi Súdnej rady, ktorí (nie náhodou) neboli delegovaní do rady vládnou mocou, ale ľuďmi z ich sudcovského stavu. A je to čítanie, ktoré už nielen žaluje, ale aj personifikovane na tejto smutnej postave doby vysvetľuje príčiny dneška.
A tou zlou, ktorú si treba pripomínať z osobitných dôvodov, ktorá by nás mala hádam znepokojovať najviac – to je ľudský faktor na mieste samom. V totálnej absencii osobnej súdržnosti a etickej spoluzodpovednosti ľudí v profesijnom prostredí. V danom prípade, v prípade sudcu Miľana, v nemravnom, zbabelom prístupe kolegov, sudcov na zvolenskom súde, strčiac tam hlavu do piesku a tváriac sa, že všetko je v poriadku, že ich sa to netýka.
Lebo vedeli, lebo museli (ako remeselníci práva) dobre vedieť, kde a aká je pravda. A ak nie, tak tam nemali a nemajú čo hľadať. A unisono to platí nielen vo Zvolene. A nielen v tejto profesii.
A toto je najväčšia ťažoba dnešnej prítomnosti. A zároveň aj vysvetlenie, prečo a ako sme mohli dopustiť na Slovensku to strašné ľudské poníženie, ako sme mohli (s)trpieť toľké porušenie ľudských práv a občianskych slobôd a nechať sa bezmocne zneužiť vládnou mocou na úkor vlastných peňaženiek, zdravia, ba i životov.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz