na tému: Bol biblický PILÁT zlosynom alebo človekom, ktorý prišiel k zlej povesti nezaslúžene?
Poveľkonočné zamyslenie nad históriou, ktorá sa opakuje, nad udalosťou ktorú už pre svoj vrchol ľadovca nejde prejsť pomimo (pozornosti) len s klobúkom v ruke. Nad udalosťou, ktorá v kontexte dnešných čias na Slovensku v plnej nahote ukázala Piláta v inom svetle. V tom lepšom, svetlejšom, v ktorom sa jeho notoricky známy historický počin v dobovej karmickej situácii javí v porovnaní so spôsobmi uplatnenia moci dnešným „Pilátom v sukni“ skôr ako charakterný muž.
A pri vážnosti témy nejde začať inak ako, v tomto symbolickom čase doznievajúcich veľkonočných sviatkov, symbolickou spomienkou, malým historickým exkurzom na časy spred 2000 rokov. Na časy, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín ľudstva. Na biblické časy, ktoré sa stali predobrazom činov ľudí dodnes. Tých ľudí, ktorí dostali do rúk moc, ktorá nesie so sebou právnu a mravnú zodpovednosť za dobové konanie a za rozhodovanie v kritickom čase. Ľudí, ktorí pod ťarchou zodpovednosti zradili sami seba nečistým spôsobom, ktorý sa stal na počiatku symbolickou kolískou zrodu pokrytectva pre nastávajúce generácie ľudstva.
A krstným otcom, ktorý pri tej kolíske nebol nikto iný, ako kontroverzný Pilát, vtedajší miestodržiteľ vtedajšej barbarskej (východnej) provincie, zastupujúceho a obhajujúceho v nej záujmy vtedajšieho Ríma. Pilát ako ľudský symbol poškvrnenia nosnej mravnej hodnoty. Pilát ako stelesnenie ľudskej slabosti, ako prototyp „politického prokurátora“ ochotného obetovať človeka v prospech „globálneho“ záujmu Ríma, pod akútnym nátlakom dobového „provinčného“ vplyvu „ulice i mimovládnej sily“, ktorá tú silu ulice z pozadia iniciovala. Hoci on dobre vedel, že Ten, o koho v konečnom dôsledku išlo, neporušil vtedajšie platné (rímske) právo, ktoré bolo „nadradené“ tomu vtedajšiemu „provinčnému“.
Ako pod kopirákom dnes. So všetkými parametrami. S porovnateľným nesvojprávnym postavením dnešnej východnej (slovenskej) provincie, s paralelnými nastrčenými dobovými postavami, dvojúrovňovým dobovým právnym poriadkom, ako aj s jednostranne presadzovanými záujmami provinčného miestodržiteľa dnešného Ríma. Len mediálny fenomén vtedy chýbal..
I.
Reč je o miesto-držiteľke dnešného Ríma na Slovensku, o naordinovanom „politickom prefektovi“ pre neposlušnú, nedostatočne otvorenú a nie celkom „civilizovanú“ provinciu, ktorá zišla z prednastavenej cesty, a ktorá v záujme potreby udržania jednotného kurzu „Ríma“ to hrá čím ďalej tým viac na Piláta. Pre uveriteľnosť „veriacich“.
Reč je o osobe, ktorá chce budiť vzdanie byť navonok za vnímavú, za citlivú, za spravodlivú, za nestrannú, za empatickú, aby sa za touto maskou Artemis desivo skrýval Pilát v tej najhoršej, najnecharakternejšej podobe. Za maskou, ktorú už nejde prehliadať. A dnes – pre svoju dvojtvárnosť – ani tolerovať, ani zabudnúť. Len odpustiť.
LEBO v dnešnom nežičlivom ozajstnom verejnom prostredí je reč o „profesionálnej plačke“ ochotnej priskočiť na pomoc vždy tým istým zištným, farizejsko-pokryteckým spôsobom jej vlastným. Horekujúc pritom a prelievajúc falošné slzy vo verejnom priestore len vtedy, ak ide o „narušenie mravnej integrity“ jej „ovečky“, ak ide o niekoho z jej „stáda“.
Zato ak ide o (verejné) kopanie do ľudí z rovnakého mäsa a kostí, lenže pochádzajúcich z iného názorového brehu – správa sa ako voš pod chrastou. Necitlivo, nespravodlivo, jednostranne. Bez toho, aby si pritom čo len symbolicky verejne umyla ruky. Oproti Pilátovi, tej charakternejšej biblickej verzii, pritom legitímne nečisté. Nespravodlivo navyše zabúdajúc, že ten pravý Pilát si pritom – na rozdiel od tej dnešnej, falošnejšej verzii – verejne nielen umyl ruky, ale aj verejne vyhlásil, že on VINU na Ježišovi nenachádza.
Naopak, tá dnešná pokazená verzia Piláta s bobríkom v ústach nevidí skrivodlivosť iných, „nevlastných detí“, ktorá jej ani nejde pod kožu, ani už na počudovanie nevháňa slzy do očí, ako v prípade, ak ide o jej vlastné dieťa. S úvodzovkami aj bez nich. Zato vníma orlím zrakom každú pohodenú smietku na saku, či na kostýme „nášho (progresívneho) človeka.“
Lebo, ako inak vnímať najnovšie predvedenú „etudu“ paňou z paláca, ktorá ma margo vyjadrenia podpory herečke Fialovej v súvislosti s domnelo kritickým príspevkom Tarabu vo veci uvedenia „dokumentu“ o jej „príbehu“ v RTVS v čase krátko pred veľkonočnými sviatkami – sa opäť raz nechala počuť z tej nečistej, nevyváženej, len jednej strany srdcu blízkeho brehu. Súc „vždy pripravená“ pomôcť – ako to už zvestovala na počiatku pani Borušovičová v propagandistickom „predvolebnom žurnále“ – všade tam, kde sa deje nespravodlivosť.
LEN v eufórii zabudla vtedy dodať, že len pre vyvolených, len pre „geneticky“ svetonázorovo blízkych jedincov.
Lebo len čujme to jej najnovšie verejné prehlásenie, ako hrajúc to opäť len na jednu stranu, na rovnakú „citlivú“ strunu, ako farizejsko-bolestínsky roní krokodílie slzy práve vtedy, keď sa „ubližuje“ jej človeku. Ako vie byť (len) vtedy citlivá, spravodlivá a empatická. Ako vie zrazu počuť aj vidieť…
“Vyjadrujeme podporu a solidaritu herečke Zuzane Fialovej, ktorá sa po statuse člena vlády kritizujúcom RTVS stala objektom verbálnych útokov na sociálnych sieťach. Ponižujúce komentáre spôsobujú bolesť aj opodstatnené obavy o bezpečnosť. Na takéto konanie neexistuje ospravedlnenie a dôrazne ho odsudzujeme.!
A ešte navrch k tomu patetický dôvetok: „SME TU s vami Zuzana.“
Takto súcitne sa nechal počuť dnešný Pilát v sukni s odkazom „pre veriacich“ k tomu, ako sa herecká osôbka stala „objektom verbálnych útokov na sociálnych sieťach.“
Počujete to toľké vzbĺknutie citu, to naučené, profesionálne nahadzovanie a zhadzovanie masky z tváre, toľké obavy, toľká prejavená starostlivosť o človeka v priamom prenose s maskou, tentoraz tej až dojímavo citlivej a empatickej ženy?
Až nedá dodať, že keby to pokrytectvo vedelo kvitnúť, tak by včely v Grasalkovičovej záhrade nestíhali.