Zarazila ma v posledných dňoch aktivita niektorých politických lídrov Európy v súvislosti s atentátom na premiéra Fica. Potvrdzuje sa, že v núdzi poznáš priateľa a ešte viac spoznáš nepriateľa.
Reakcie sú v dvoch formách :
- povinná ľútosť, veď si to vyžaduje protokol (ja to nazývam chladnokrvná a nútená empatia),
- využitie atentátu so skrytým podtextom – vidíte ako to môže skončiť, keď nesúhlasíte s väčšinou.
To, že Slovensko si slobodne vybralo vo voľbách, ich až tak nezaujíma, lebo v tomto prípade je demokracia logicky na príťaž.
Reakcie z Británie, že uzdravený premiér sa v budúcnosti pomstí všetkým opozičným subjektom na Slovensku, ale aj v EU je také fabulovanie, že nemá obdoby.
Politika “veľkých”
Je to proste scestné. Toto je jednoznačne zlá cesta, ako hľadať možnosti k zmiereniu a odsúdeniu takýchto činov aj pre budúcnosť. Obsahuje totiž v sebe skrytú vyhrážku, či nám bude v budúcnosti EU pomáhať.
To je tá tzv. politika veľkých, ktorí nie a nie sa zbaviť koloniálnych myšlienok o tom, že sú jedineční. Žiaľ takéto verbálne vyjadrenia vnímame aj z Nemecka. Toto je tá Európa, ktorú chceme? Určite nie.
Takéto postoje nesmieme akceptovať a nesmú sa stať bežnou praxou v spoločnej Európe.
Ako sa to dá dosiahnuť? Začnime tým, že si vyberieme vo voľbách do EP vlastencov, ktorým sú takéto myšlienky cudzie a hlavne budú obhajovať národne záujmy. Takých kandidátov, ktorí – a to podotýkam – sa nesklonia pred veľkými.
Cesta pre Slovákov nie je liberálna demokracia a rôzne podvratné ideológie, ale normálny život, ktorý zodpovedá mentalite a tradícii občanov Slovenska. Občania to majú v rukách a ja osobne im verím.
ZDROJ: FB Jozef Viktorín / SKS