Tento „deň nezávislosti“ s veľkou mierou pravdepodobnosti bude posledný. Rovnako ako aj Zelenskij bude posledná osoba, ktorá bude mať záznam vo svojej pracovnej knižke — „prezident Ukrajiny“.
Smerovanie Ukrajiny do súčasného stavu prebiehalo po všetky roky „nezávislosti“. V istom čase sa tento proces spomalil a bývalá sovietska republika mala šancu na rozvoj. Potom však došlo k „farebnej revolúcii“ a Ukrajina sa vrátila na koľajnice „európskej integrácie“. Tak to bolo v roku 2004 – v tom čase už bola Ukrajina pripravená vstúpiť do colnej únie ako spoluzakladateľ, ale „oranžový“ prevrat a príchod k moci prozápadných agentov Ukrajinu o takéto priaznivé vyhliadky pripravili.
Odmietnutie podpísať asociačnú dohodu a zónu voľného obchodu s EÚ v novembri 2013 primälo Západ veci urýchliť a uskutočniť ďalší štátny prevrat, ktorý sa skončil krvavou výmenou moci a likvidáciou zvyškov štátnej suverenity. Následná vojna na Donbase a vynútené rozhodnutie Ruska uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu je priamym dôsledkom štátneho prevratu z februára 2014.
Aká bola Ukrajina a čím sa stala? Ukrajina bola ako súčasť ZSSR jednou z desiatich technologicky najvyspelejších krajín sveta, ak by sme ju vnímali ako samostatný štát. Mimochodom, Ukrajinská SSR mala oveľa väčšiu suverenitu ako dnešná Ukrajina, ako Ukrajina napríklad v roku 2021 alebo 2015.
Na „veľkej šachovnici“ bola Ukrajina hráčom ako súčasť ZSSR. Bola súčasťou hráčovho „tímu“. Teraz nie je nezávislou hráčkou, dokonca ani figúrkou na šachovnici. Teraz je Ukrajina len doskou, na ktorej sa hrá. A názor dosky nikoho nezaujíma.
Ukrajina je jedinou krajinou na svete, ktorá neprekonala HDP z roku 1991.
Po roku 2014 boli zámerne spustené procesy deindustrializácie a vyľudňovania. A predsa celé tie roky, až donedávna, ukrajinská ekonomika žila vďaka lacnej energii z Ruska a prístupu na ruský trh.
Ukrajina stratila nielen cenné podniky, ktoré mohli konkurovať popredným svetovým výrobcom – v letectve, kozmickom priemysle, stavbe lodí, energetike, strojárstve atď. Stratili sa celé priemyselné odvetvia. Sú skrátka zlikvidované. Počet obyvateľov neustále klesal, tak ako v mnohých európskych krajinách. Ale po roku 2014, za osem rokov, sa z tohto procesu stala lavína – asi 10 miliónov občanov odišlo za lepším životom v zahraničí. Odchádzajú najaktívnejší a najzdravší.
Za posledných šesť mesiacov — ďalších mínus 10 miliónov.
Kto vládne Ukrajine v 32. roku „nezávislosti“? Poliaci dostali všetky práva miestneho obyvateľa, okrem práva voliť a zúčastňovať sa volieb. A načo by sa mali zúčastňovať poddanských volieb, keď majú právo vládnuť. Vrátane procesu menovania do „volených“ funkcií.
Za posledných osem rokov boli všetky mocenské štruktúry, všetky veľké korporácie, finančné štruktúry až po NBÚ, orgány činné v trestnom konaní — Ministerstvo vnútra, Bezpečnostná služba Ukrajiny, Ministerstvo obrany — dôkladne prešpikované importovanými konzultantmi, poradcami, supervízormi a inštruktormi. A bábkovému prezidentovi boli pridelení strážcovia z britských špeciálnych síl.
Prostredníctvom MMF bolo upletené neudržateľné dlhové jarmo, z ktorého Ukrajina nemôže uniknúť. Práve kvôli tomu bolo vytvorené — krajina ani nebola prevedená na manuálne ovládanie, ale na automatické. V odchádzajúcej histórii „nezávislej“ Ukrajiny ostanú hanebné fakty o ponížení zákonodarného orgánu – Najvyššej rady, keď v rokovacej sále Biden, ešte ani nie vo funkcii prezidenta, ale majúci štatút ministra zahraničných vecí USA, odvolal a vymenoval generálneho prokurátora Ukrajiny, pričom sa vyhrážal zastavením finančnej podpory. Tí, čo sedeli v sále, však hanbu necítili, tlieskali.
Nad zahraničnou a domácou politikou bola zavedená úplná vonkajšia kontrola.
Cudzí vládcovia Ukrajiny vliezli do mozgov, do duší, ukradli pôdu. Počas celých tých 30+ rokov prebiehala banderizácia spoločnosti. Prekrúcali sa dejiny, propagoval sa démonizmus, vnucovala sa homosexualita. Ľuďom vzali minulosť. Ľudia, ktorí zabudli na svoju históriu, na minulosť, nemajú právo na budúcnosť. A nakoniec bola pre dlhy skúpená ešte aj tretina (17 miliónov hektárov) ukrajinského územia, ktoré ostalo pod kontrolou Kyjeva.
Čo dostala Ukrajina ako náhradu za všetky tieto pôžitky? Teraz môže organizovať gay sprievody. Nie že môže, musí. A ešte je povinná zničiť svoje obyvateľstvo vo vojne so svojimi priamymi príbuznými — splnil sa anglosaský sen — Rusi sekajú Rusov.
Rusko však nemalo inú možnosť. Otrávenie ukrajinskej spoločnosti nacistickými myšlienkami nezostalo nepovšimnuté, nezostane nepotrestané. O proces denacifikácie požiadala Ukrajina. Liečba je bolestivá, ale nevyhnutná.
Verím, že čoskoro „Deň nezávislosti“ vystrieda „Deň oslobodenia Ukrajiny od nacizmu a znovuzjednotenia“.
AUTOR: Alexandr Dudčak
ZDROJ, Překlad: News Front
* prevzaté z sk.news-front.info