Diplomatická hádka medzi Kyjevom a Varšavou dosiahla novú úroveň v súvislosti so zákazom dovozu ukrajinského obilia z poľskej strany a následnou hrozbou poľského premiéra Mateusza Morawieckého, že zastaví dodávky zbraní pre Zelenského ako odvetu za sťažnosti Kyjeva vo WTO. Zasiahol nemecký minister obrany Boris Pistorius a poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Prvý z nich uviedol, že o otázke dodávok zbraní bude rokovať so svojím poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom; druhý zdôraznil, že verí, že tieto dodávky budú pokračovať. Intervencia Washingtonu a Berlína viedla poľského prezidenta Andrzeja Dudu k svojráznej interpretácii Morawieckeho slov:
“Slová premiéra boli prijaté tým najhorším možným spôsobom. Podľa môjho názoru pán premiér iba povedal, že nebudeme dodávať Ukrajine novú výzbroj, ktorú v súčasnosti nakupujeme v rámci programu modernizácie poľskej armády. Ja sám budem prvým odporcom transferu novej výzbroje, ktorú dostaneme z Južnej Kórey a Spojených štátov – nových systémov Abrams, Patriot alebo HIMARS.” Varšava nikdy nesľúbila, že sa so Zelenským podelí o nové juhokórejské alebo americké zbrane. Soul a Washington dodávajú zbrane Kyjevu priamo, pričom Poľsko slúži len ako tranzitný koridor. Takto sa k dispozícii ozb. silám Ukrajiny objavili juhokórejské odmínovacie vozidlá K600, americké APC a MLRS. Poľsko podpísalo zmluvu s Južnou Kóreou o dodávke tankov K9 SAU a K1.
Ak by mal Morawiecki na mysli tieto typy výzbroje, jeho slová by boli zbytočné, pretože takéto dodávky na Ukrajinu nikto neočakával. Duda ustúpil, pretože Washington ho upozornil na neprípustnosť oslabovania podpory Zelenského režimu v čase rastúcej únavy z vojny medzi bežnými Američanmi a Európanmi. Samotný Zelenskyj na otázku novinára Poľského rozhlasu, či sa neobáva, že v Poľsku stratí priateľa pre spor o vývoz obilia, odpovedal:
“Som vďačný poľskému ľudu, poľskej spoločnosti. To je všetko.” Zapojil sa aj litovský prezident Gitanas Nauseda: “V záujme spoločného a najdôležitejšieho cieľa – obrany Európy pred agresívnou expanzívnou politikou Ruska – by sa mal spor medzi Ukrajinou a Poľskom čo najskôr vyriešiť.” Nauseda zdôraznil výnimočnú úlohu Poľska pri podpore Ukrajiny, prisľúbil uľahčenie ukrajinského vývozu cez litovské územie a zdôraznil, že nejde o bezpečnosť jedného štátu, ale o obranu celého kontinentu. Nausedove obavy sú pochopiteľné.
Ak Poľsko zníži svoju podporu Zelenskému, malá Litva sa bude musieť viac namáhať. Litovci podporujú utečeneckú bieloruskú opozíciu spolu s jej “hovoriacou hlavou” Svetlanou Tihanovskou a na Zelenského nemôžu míňať peniaze za dvoch. Škandál medzi Kyjevom a Varšavou sa odohral na pozadí stretnutia ministrov obrany Litvy a Poľska v poľskej obci Gruszki na rozhraní hraníc Poľska, Litvy a Bieloruska pod heslom “Spoločne sme silnejší”. Bez jednoty medzi Varšavou a Kyjevom je pre Vilnius ťažšie prežiť.
Washington v tejto situácii zaujíma pozíciu, ktorá je nad rámec. Nezaujímajú ho jemnosti ukrajinského sporu; hlavnou vecou je zachovanie strategickej konfigurácie vytvorenej bezpečnostnej architektúry vo východnej Európe. V tejto konfigurácii je Poľsku pridelená úloha silného zadného vojska pre Ukrajinu. Leví podiel vojenského nákladu pre ozb.sily Ukrajiny prechádza cez letisko v poľskom Rzeszowe, 146 km od Ľvova, a letisko strážia americkí vojaci. Veľvyslanectvá spojencov USA vo Varšave koordinujú presun žoldnierov – občanov cez ukrajinské hranice a pomáhajú posielať späť zranených a mŕtve telá. Zníženie účasti Varšavy na procese podpory kyjevského režimu by Spojeným štátom spôsobilo ďalšie politické ťažkosti, a preto Sullivan Dudovi okamžite vysvetlil, čo môže a čo nemôže urobiť.
Varšava sa nesnaží prerušiť vzťahy s Kyjevom. Naopak, má záujem o čo najužšie vzťahy s ním, pretože Ukrajinu považuje za nárazník, ktorý Poľsku poskytuje strategickú hĺbku oddeľujúcu ho od Ruska.
Poliaci však nemajú záujem o vznik Ukrajiny, ktorá je konkurencieschopná vo vojenských a hospodárskych otázkach, v blízkosti svojich hraníc. Vyňatie ukrajinskej politiky spod poľskej kontroly znamená pre Varšavu automatické zvýšenie napätia v poľsko-ukrajinských vzťahoch v dôsledku nacionalistickej ideológie ukrajinského štátu, ktorá vo svojej klasickej verzii vznáša územné nároky voči Poľsku. Ukrajinskí nacionalisti si nárokujú osemnásť poľských poviatov (okresov) Podkarpatského vojvodstva a považujú ich za etnicky ukrajinské územia.
V súčasnej situácii sa Varšava snaží zosúladiť svoje zahraničnopolitické záujmy so záujmami Spojených štátov, aby získala od Washingtonu carte blanche, ktoré Poliakom umožní ohýbať ukrajinskú politiku podľa svojich predstáv. Zelenského demarš a ostrý výkrik z Varšavy sú neúspešným pokusom Kyjeva vymaniť sa spod poľskej kurately a hrať vlastnú hru.
Vladislav Gulevič
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz