Podľa správy RIA Novosti zo dňa 23. 9. 2023, Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR sa pri odovzdávaní Krymu zo zostavy RSFSR do zostavy ZSSR odvolávalo na dokument, ktorý vôbec neexistoval a neexistuje, oznámil RIA Novosti spolupredseda špeciálnej pracovnej skupiny, predseda výboru pre zákonodarstvo krymského parlamentu Sergej Trofimov.
Už predtým pracovná skupina dokončila formuláciu otázky pre Ústavný súd RF o súlade Ústavy ZSSR s odovzdaním polostrova Ukrajine 26. apríla 1954. “Vo svojom náleze Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR stanovuje schváliť spoločné stanovisko prezídií najvyšších sovietov RSFSR a ZSSR o odovzdaní Krymskej oblasti, avšak takýto dokument nikdy neexistoval,” uviedol Trofimov.
Počas štúdia archívov pracovná skupina vraj nenašla spoločné stanovisko prezídií najvyšších sovietov dvoch republík.
“Existovali samostatné uznesenia prezídií republík, ktoré boli rôzne formou i obsahom, no spoločné stanovisko nebolo prijaté,” podčiarkol poslanec. Najvyšší soviet ZSSR podľa neho neprijímal uznesenie o odovzdaní Krymu, neschválil nové hranice republík, schválil len výnos svojho prezídia, ktorý sa vo svojej podstate odvoláva na neexistujúci akt a rozhodnutia, prijaté mimo kompetencií prezídií najvyšších sovietov dvoch republík, čo bolo porušením všetkých ústavných procedúr.
Trofimov tiež zdôraznil, že pri odovzdávaní Krymu do zostavy ZSSR bol najhrubším spôsobom narušený právny základ všetkých troch ústav: ZSSR, RSFSR a SNŠ. Okrem toho neboli dodržané administratívno-hospodárske procedúry a zaregistrované záruky práv Krymčanov. Konkrétne sa malo pri odovzdaní polostrova najskôr uskutočniť referendum v rámci RSFSR, čo však nebolo urobené, nikto sa nepýtal obyvateľov republiky na ich názor.
“V Ústave RSFSR bolo stanovisko, ktoré jasne určovalo, že územie RSFSR nemôže byť zmenené bez súhlasu samotnej RSFSR. Ani najvyššie orgány RSFSR teda nemali na odovzdávanie územia žiadne plnomocenstvá a ani kompetencie na prijímanie takýchto samostatných rozhodnutí. Taká norma v ústave (RSFSR) neexistuje!” zdôraznil Trofimov. Vyplýva z toho, že táto otázka sa nemohla posudzovať dokonca ani na úrovni Najvyššieho sovietu RSFSR.
“Toto právo mal iba národ (občania) RSFSR. Preto sa malo konať referendum, preto Krym nebol ani jeden deň právne a na základe zákona v zostave ZSSR,” zdôraznil poslanec Sergej Trofimov. Zaujímavým je aj jeho konštatovanie, že aj ZSSR mala uskutočniť svoje referendum o pripojení Krymu k svojmu územiu, čo sa taktiež neurobilo.
“Po uskutočnení referend a po potvrdení ich výsledkov mali nasledovať apelácie na Najvyšší soviet ZSSR, ktorý mohol prijať rozhodnutie o potvrdení zmeny hraníc medzi zväzovými republikami, lenže ani jedna z týchto procedúr sa neudiala,” dodal J. Trofimov.
Z nálezu Komisie vidieť, že marcové referendum na Kryme v roku 2014 nebolo vôbec potrebné, nakoľko Krym bol de jure stále ruským územím a nikdy sa ukrajinským územím nestal. Výsledok referenda o pripojení Krymu k Rusku tento fakt len potvrdil. Za pripojenie totiž zahlasovalo 96,77 % a za pripojenie Sevastopoľu k Rusku 95,6 % voličov.
Krym sa vráti do svojho rodného prístavu ešte raz – v roku 1954
Pracovná skupina krymského parlamentu dokončila prípravu návrhu žiadosti na Ústavný súd Ruska o súlade s Ústavou Ruskej federácie a o zrušení zákona ZSSR z 26. apríla 1954 o odovzdaní Krymu Ukrajinskej SSR. Žiadosť sa plánuje prijať na jednom z najbližších plenárnych zasadnutí jesenného zasadnutia krymského parlamentu, po ktorom bude zaslaná Ústavnému súdu. Autori žiadosti zdôrazňujú, že polostrov bol v roku 1954 odovzdaný Ukrajine nezákonne, s hrubým porušením troch ústav – ZSSR, RSFSR a Ukrajinskej SSR, preto zrušenie tohto rozhodnutia obnoví historickú spravodlivosť.
Vladimír Mikunda, Armádny magazín sk
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz