Policajti v Dolnom Kubíne podali na svojich šéfov trestné oznámenie. Nútili ich vyberať len pokuty a inak buzerovať vodičov.
Ak žijete v štáte, ktorý viac ako na skutočnú bezpečnosť na cestách dbá na objem vybraných pokút, s ktorým potom počíta v štátnom rozpočte na lepenie dier po nezodpovednom hospodárení, potom sa nemáme čo čudovať. Polícia je štát v štáte a policajti navzájom sa podporujú.
Policajná kontrola kríva na obe nohy a občan má – asi – maximálne tak držať hubu, respektíve vytiahnuť peňaženku, keď príde na neho rad.
Oficiálne takzvaný čiarkový systém neexistuje, a preto nečakajte, že sa s vami o ňom bude niekto zo zainteresovaných baviť otvorene. Ak ale chcete ako radový dopravný či poriadkový policajt dostať od nadriadených správne hodnotenie, osobné príplatky či bez problémov schváliť voľno, budete ho dodržiavať. O čom je reč? Uniformovaní a informovaní už vedia, ostatným dáme nápoveď. Hovoríme o tom, že práca policajtov je hodnotená podľa toho, v akej výške a koľko vyberú pokút za priestupky. Teraz však niektorým evidentne došla trpezlivosť a na nadriadených podali trestné oznámenie.
O najnovšom prípade z Oravy informuje na svojej stránke portál Aktuality.sk, ktorý tvrdí, že má k dispozícii kópiu uvedeného trestného oznámenia. V ňom aktívni i bývalí policajti obviňujú svojich nadriadených z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a na niekoľkých stranách detailne popisujú ich praktiky, ku ktorým by mali mať dôkazy aj v podobe záznamov z porád.
Má ísť o dianie na Okresnom riaditeľstve PZ z Dolného Kubína a trestné oznámenie smeruje proti riaditeľovi, jeho zástupcovi a šéfovi odboru poriadkovej polície toho istého oddelenia. Ako píše web Aktuality, „radoví policajti, ale aj tí, ktorí boli vyhrážkami a vydieraním donútení odísť do civilu, v ňom poukazujú na údajne nezákonné praktiky trojice policajných funkcionárov na Orave“.
Zaujímavé sú tiež niektoré pasáže citované priamo z trestného oznámenia: „Cez podriadených funkcionárov dopravnej a poriadkovej polície na obvodných oddeleniach Dolný Kubín, Námestovo, Zákamenné, Tvrdošín a Trstená, zneužívajúc svoju funkciu a postavenie, opakovane nútia formou vyhrážok, a to začatím disciplinárnych konaní, častých kontrôl, siahnutím na osobný príplatok, odvolaním z funkcie, aby sa ich podriadení radoví policajti v službe výlučne zameriavali iba na ukladanie pokút, zisťovanie vodičov pod vplyvom omamných látok, a to aj zakázaným protizákonným spôsobom – bez zákonného dôvodu zastavenia vozidla,“ uvádza inkriminovaný dokument.
Ak vás zaujíma, ako také kontroly vodičov či bežná pracovná činnosť policajtov v teréne mala vyzerať, aj to spis odkrýva. „Počas služby musí dať radový policajt minimálne dve pokuty a dopravný policajt päť pokút napriek tomu, že nemajú zariadenie na meranie rýchlosti. Pokiaľ sa toto nedodržuje, tak sú opäť ich riaditelia základných útvarov vydieraní prepustením, znížením osobného príplatku, odvolaním z funkcie či disciplinárnymi trestami.“
Skrátka prax, o ktorej už v tej alebo onej podobe počuli mnohí, potichu sa o nej hovorí v rodinách, medzi známymi, kamarátmi, ale oficiálne je to tabu. Problém je totiž v tom, že v polícii existujú tiež nepísané pravidlá a medzi ne patrí i to, že sa (obrazne povedané) špinavé prádlo neperie verejne a príslušníci, ktorí podobnú vec vytiahnu napríklad do médií, sú nejedným kolegom automaticky odsúdení a považovaní za zradcov.
V čom je problém? Samozrejme v konkrétnych jednotlivcoch, ktorí ale zďaleka nesedia len na Orave, ale hádame, že ich bude podstatne viac. Koľko, si odpovedzte sami. V prvom rade je ale chorý celý systém.
Ak žijete v štáte, ktorý viac ako na skutočnú bezpečnosť na cestách dbá na objem vybraných pokút, s ktorým potom počíta v štátnom rozpočte na lepenie dier po nezodpovednom hospodárení, potom sa nemáme čo čudovať. A nie, netýka sa to len súčasnej vlády. Je to vec, ktorú tolerovala či potichu podporovala predchádzajúca garnitúra, tá pred ňou, a takto by sme mohli kľudne pokračovať desiatky rokov do minulosti.
Polícia je štát v štáte a navzájom sa podporujú. Jej kontrola kríva na obe nohy a občan má maximálne tak držať hubu, respektíve vytiahnuť peňaženku, keď príde na neho rad.
Aby sme si rozumeli. Toto je nie obhajoba vodičov, ktorí sadajú za volant pod vplyvom, nedávajú prednosť na križovatkách a inak ohrozujú ostatných v premávke. Takí si svoj trest, či už finančný alebo ešte prísnejší, zaslúžia. Háčik je ale niekde inde. Z pokút sa stala forma druhotnej dane a o nejakú bezpečnosť dávno nejde. A ak sa aj vodiči v premávke chovajú slušne a zodpovedne, niečo si na nich už nájdeme. Trebárs bagateľnú vec, ako bola kedysi exspiračná doba lekárničky.
Pohnúť s takýmto molochom sa zdá byť skoro nemožné. Dokonca si myslíme, že aj prípad z Oravy bude potichu zametený pod koberec, niekto príde maximálne o osobné odmeny, nepohodlní policajti „budú odídení“ a tým to skončí. Aktuality už oslovili Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktorý stroho odkázal, že „uvedenú vec úrad už eviduje“.
Možno sa mýlime, opravte nás, ale… Ak by skutočne existovala snaha očistiť políciu od týchto praktík, pred novinármi by už stál policajný prezident, celý jeho tlačový odbor, minister vnútra, príslušní politici z kontrolných či dozorných orgánov a úradníci by dávali dohromady zákon, ktorý by takéto chovanie exemplárne trestal. V prvom rade by ale bolo rozhodnuté, že by (berte to len ako príklad) stopercentný objem pokút vybraných od vodičov išiel späť do dopravnej infraštruktúry, respektíve motoristom. Do posledného centu. Ale chápeme, ako by sa štát pozeral na podobné návrhy. Prinajlepšom by ste boli za blázna.
Autor: Miro Mihálik
* prevzaté z infovojna.bz