(Rhoda Wilsonová, Expose News) V rozhovore nižšie bývalý manažér hedžových fondov a investičný bankár David Rogers Webb vysvetľuje právne štruktúry, ktoré boli zavedené na dosiahnutie cieľa Veľkého resetu „nič nevlastniť a byť šťastný“. Webb nazýva toto konečné riešenie „The Great Taking“ (Veľké zhabanie).
Už dávnejšie sme publikovali články o Veľkom resete, ale je to téma, ktorú stojí za to si znovu pripomenúť, pretože tento podvod je potrebné pochopiť a zrušiť, aby sa predišlo finančnej katastrofe.
(Poznámka redakcie: Aj slovenský parlament len pred niekoľkými dňami prijal veľkú novelu zákona o vyvlastňovaní. Podrobnejšie to rozoberá Marián Kotleba vo svojom vyše dvoj-hodinovom videu.)
Začiatkom tohto mesiaca organizácia The Big Picture (Celkový obraz) zverejnila rozhovor s Webbom (pozri nižšie) ako súčasť dokumentárneho filmu a série rozhovorov o Webbovej knihe „The Great Taking“.
Rozhovor sa uskutočnil na jeseň minulého roka a pokrýva základy Webbových zistení. Dokument „The Great Taking“ je snahou zvýšiť povedomie o filme a zdokumentovať prebiehajúce snahy o jeho zakázanie.
Ak sa vám video vyššie na Rumble nedarí pozrieť, odkazy, kde si ho môžete pozrieť na iných platformách, nájdete TU.
Najväčší finančný zločin v histórii
Ide o globálnu schému na zabavenie všetkých svetových cenných papierov počas nadchadzajúceho finančného kolapsu.
Táto schéma je umožnená tou skutočnosťou, že akcie a dlhopisy všetkých ľudí boli tajne použité ako kolaterál (zábezpeka) na finančné zmluvy nazývané deriváty, a to nie raz, ale desaťkrát.
Toto skryté použitie kolaterálu klientskych aktív umožnilo vytvorenie finančnej bubliny, akú svet ešte nevidel. Stalo sa tak bez súhlasu kohokoľvek a bez toho, aby ktokoľvek dostával nejaký poplatok za používanie jeho akcií ako kolaterálu pri obchodovaní iných ľudí.
Tento príbeh odhalil David Rogers Webb. Ako bývalý investičný bankár a manažér hedžových fondov je Webb skutočným finančným insiderom. Jeho duch hľadania pravdy v kombinácii s osobnou integritou sú dve vlastnosti, ktoré sú na Wall Street dosť zriedkavé.
To viedlo k tomu, že Webb objavil zavedené právne mechanizmy, ktoré umožnia bankám, ktoré sú príliš veľké na skrachovanie, aby dostali prioritu pred vašimi akciami v konkurznom konaní v prípade celosystémového kolapsu. Webb to nazýva „Veľké zhabanie“.
Webb ďalej odhalil právne štruktúry zavedené na dosiahnutie cieľa Veľkého resetu „nič nevlastniť a byť šťastný“.
Od 80. rokov 20. storočia boli všetky finančné cenné papiere, akcie a dlhopisy tajne používané vo veľkom rozsahu finančným sektorom ako kolaterál pri obchodoch s derivátmi.
Všetky cenné papiere, ktoré existujú, sú legálne zaťažené, čím sú vystavené riziku ich straty počas krachu trhu. To všetko sa deje bez vedomia a súhlasu klientov. V deväťdesiatych rokoch bol tento podvod „legalizovaný“ revíziou článku 8 UCC z roku 1994 v Spojených štátoch amerických a neskôr bol v rokoch 2005 až 2014 harmonizovaný do práva členských krajín EÚ.
V tejto revízii UCC z roku 1994 bola vytvorená nová právna konštrukcia nazvaná „nárok na cenné papiere“. Takže namiesto toho, aby ste priamo vlastnili akcie, ste teraz len zmluvným nárokovateľom cenných papierov pod názvom „držitelia práva na cenné papiere“.
No banky „Too Big To Fail“ (príliš veľké, aby zlyhali), ktoré využívajú naše cenné papiere ako kolaterál na zmluvy o derivátoch, sa považujú za „zabezpečených veriteľov“ našich cenných papierov.
Význam toho je, že v prípade bankrotu trhu s derivátmi pri systémovom kolapse majú „zaistení veritelia“ prednosť na cenné papiere pred „držiteľmi nárokov“. „Držitelia nárokov“, teda vy alebo bežní ľudia vo všeobecnosti, dostanete len pomerný podiel z toho, čo ostane po uspokojení „zaistených veriteľov“.
Tento zákonný konštrukt bol vytvorený po páde investičnej banky Lehman Brothers v roku 2007. „Banky príliš veľké, aby zlyhali“ boli v tomto prípade v postavení ako „chránená trieda“.
Záver
Našťastie sa s tým dá niečo robiť. V reakcii na Webbovu knihu prebiehajú v štátoch po celých Spojených štátoch amerických snahy napraviť tento problém tým, že sú novelizované problematické state revízie zákona UCC z roku 1994.
Bohužiaľ, nie sú nám známe podobné snahy v EÚ, preto jedinou ochranou nateraz je nevlastniť akcie ani dlhopisy. To sa týka aj dôchodkových fondov, pretože práve tieto fondy za vaše dôchodkové peniaze nakupujú akcie a dlhopisy.
Autor: Rhoda Wilsonová, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net