Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum nie je len hlavnou platformou na diskusiu o všetkom dôležitom v oblasti obchodu a geoekonomiky, čo sa týka Ruska a širšej Eurázie. Je to privilegovaný priestor, kde sa podrobne skúmajú trendy minulosti, súčasnosti a budúcnosti: mikrokozmos multipolarity v praxi.
Obchodný program je zvyčajne intelektuálnym sviatkom. Je nemožné vyjadriť jeho šírku a dosah v niekoľkých riadkoch, nehovoriac o vzrušujúcej atmosfére prebiehania z miestnosti do miestnosti pri hľadaní najlepších vystúpení.
To, čo nasleduje, by sa dalo považovať za akési neúplné najväčšie hity zasadnutí vo štvrtok 15. júna – sú dostatočne silné na to, aby poháňali debaty o multipolarite na celé týždne, ak nie mesiace dopredu.
V paneli Ako sa bude vyvíjať ruské hospodárstvo, ktorý bol nabitý ťažkými váhami, vystúpili guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina, minister financií Anton Siluanov a hlavný Putinov poradca Maxim Oreškin.
Neúnavná Nabiullinová zdôraznila, že „interoperabilita“ teraz pomôže „ruskému platobnému systému, aby bol integrovaný do globálneho systému“. Naďalej je za „vybranú privatizáciu“, udržanie „dôvery na kapitálových trhoch“ a nízku infláciu.
Siluanov zdôraznil „potrebu zmeniť paradigmu“, význam štátu pri vytváraní dopytu a potrebu znížiť dotácie. Makrostabilita je dôležitá – „ale nemali by sme to preháňať“. Oreškin súhlasí: vláda by sa mala zbaviť aktív, „ktoré v skutočnosti nepotrebuje“.
Panel o dedolarizácii diskutoval o možnosti prechodu od amerického dolára k „zásadne novej nadnárodnej mene, na ktorú by dozeralo široké konzorcium štátov fungujúce na princípoch partnerstva“. To je v podstate to, o čom sa diskutuje v jadre Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU) aj BRICS.
Budúcnosť Ruska bola v centre diskusie o programe Horizont 2040. Andrej Bezrukov, prezident Asociácie pre vývoz technologickej suverenity a profesor na MGIMO, zdôraznil, že v roku 2024 bude Rusko predsedať BRICS: práve teraz je čas „premeniť ho nielen na alianciu rovnocenných partnerov, ale aj na finančnú, technologickú a ekonomickú silu“.
Alexander Dugin sa zapojil do ohromujúcej prezentácie, v ktorej vysvetlil cesty k rozvoju paralelne s tým, ako by mali Rusi chápať identitu.
To viedlo k nevyhnutnej kritike etnocentrizmu: „Západ si vyberá sám seba ako jediný subjekt. Zastáva systém hodnôt považovaných za univerzálne – ktoré musia všetci ostatní nasledovať.“ To je „Západ ako celok ľudstva“, spojený so snahou o de-subjektivizáciu ostatných. Globálna subjektivita Západu je priamo zakódovaná v systéme„. Dugin ju označil za „vírus, ktorý sa vyvíjal po stáročia“.
Integrácia do globálneho Západu podľa Dugina „ponecháva Rusko bez budúcnosti“. Rusko by malo skôr vyhlásiť, že Západ je „jednou silou spomedzi viacerých. Nie je existenčnou hrozbou“. Rusko sa môže „vyhlásiť za suverénny štát. Vykonávať „mentálnu dekolonizáciu spoločnosti“. Takto by mal konať „civilizačný štát, ktorý si sám určuje svoje ciele“.
Ukazujúc schému v troch krokoch, „medzi červenou a lila“, Dugin ilustroval, ako môže Rusko vykonať prechod od „chápania seba samého v západnom svete“ k „suverénnemu rozvoju“.
Všetko o SCO, EAEU, ASEAN, INSTC, BRICS
Generálny tajomník ŠOS Žang Ming a osobitný zástupca Putina v ŠOS Bachtijer Chakimov boli obzvlášť užitoční v panelovej diskusii, ktorá prišla s novinkou: podobne ako BRICS so svojou Novou rozvojovou bankou (NDB), aj ŠOS pracuje na vytvorení rozvojovej banky, ktorá by bola integrovaná do „otvorenej svetovej ekonomiky“ proti sankciám.
Sekretariát ŠOS v Taškente už funguje ako fórum pre miestne a stredoázijské vlády. Ide o skutočnú multilaterálnu organizáciu, ktorej členovia už zodpovedajú za nie menej ako 2/3 celosvetového obratu obchodného tovaru.
Sergej Pavlov, prvý zástupca generálneho riaditeľa ruských železníc, uviedol kľúčové spojenie: SCO-INSTC. Potenciál medzinárodného dopravného koridoru Sever-Juh je podľa neho „neuveriteľný“. Všetkým pripomenul, že Rusko nedávno podpísalo dohodu o výstavbe „chýbajúcej časti INSTC v Iráne“. A zdôraznil, ako je strategická kazašsko-čínska hranica pri suchom prístave Khorgos pripravená na exportný boom.
V očakávanej diskusii BRICS sa skúmalo, ako môžu rôzne mechanizmy zlepšiť sociálno-ekonomickú udržateľnosť. Obrovský potenciál má využiť africká kontinentálna zóna voľného obchodu: 1,3 miliardy ľudí, v drvivej väčšine mladých.
Alexander Isajev, expert z Riaditeľstva medzinárodných dopravných koridorov, zdôraznil význam „kvalitných logistických reťazcov“. Keďže zahraničný obchod je v zásade založený na námornej doprave, členovia BRICS a budúci členovia BRICS+ si budú musieť urobiť domácu úlohu v oblasti „prístavnej infraštruktúry a zlepšenia ciest“. Nehovoriac o obmedzení byrokracie: „Spoločnosti strávia 50% celkového času tranzitnou prepravou. Musíme urýchliť proces prekračovania hraníc.“
Bola položená kľúčová otázka: kedy bude „Made in BRICS“?
Nie skôr, ako dôjde k „harmonizácii technických predpisov“, pretože k nej už dochádza v rámci „niekoľkých skupín“, ktoré pracujú medzi Čínou a Ruskom.
Nesmierne dôležitý okrúhly stôl bol zameraný na INSTC, za účasti zástupcov Iránu, Pakistanu a Azerbajdžanu, ako aj Jevgenija Moskvičeva, predsedu výboru Dumy a jedného z popredných svetových odborníkov na dopravu. Iránsky minister dopravy Mehrdad Bazrpash rád zdôraznil, že Irán nesie „obrovský logistický potenciál“.
ASEAN sa zúčastnil na kľúčovom paneli pri príležitosti 5. výročia memoranda o porozumení s EAEU o hospodárskej spolupráci, ako aj strategického partnerstva medzi Ruskom a ASEAN.
Toto prepojenie Eurázie a juhovýchodnej Ázie nesie obrovský potenciál v oblasti dopravy, logistiky, digitálneho hospodárstva a samozrejme platobných systémov obchádzajúcich americký dolár.
Súčasťou diskusie musel byť aj nepostrádateľný Sergej Glazjev, minister integrácie a makroekonomiky Eurázijskej hospodárskej komisie. Jevgenij Zaganjov, zástupca Ruska v ASEAN (má kanceláriu v Jakarte), zdôraznil, že teraz je čas „vytvoriť ASEAN ako centrum globálneho rastu“; pracovať na „spoločnom daňovom prostredí“ a investovať do dopravného spojenia.
To všetko v rámci kľúčového rámca „vzájomného zúčtovania v miestnych menách“. Filipíny sa medzitým chcú prezentovať ako ideálna vstupná brána pre EAEÚ do ASEAN.
Dezintegrácia?
Tradičná diskusia Valdajského klubu sa pokúsila stručne identifikovať nový svet už vo svojom názve: „Nové svetové hospodárstvo: Nie globálne, ale vzájomne prepojené“.
S potrebnou krátkou rekapituláciou prišiel prvý podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov, ktorý poukázal na to, že „veľkým príjemcom globalizácie v 90. rokoch bola Čína, ktorá zdvojnásobila svoj HDP“. Potom však „v druhej polovici roku 2000 začali Američania demontovať normy“. Normou sa stal protekcionizmus.
Belousov neverí, že sa WTO „vráti k životu“. Radšej sa zameriava na „nové krajiny“, ktoré budú kľúčovými hráčmi v novom svetovom poriadku: Brazília, India, Indonézia, Mexiko.
V budúcnosti vidí tri možné scenáre: nový „Pax Americana založený na digitálnych technológiách, protekcionistický, uzavretý západný klub“, s použitím sily v podstate reglementovanej proti Číne; „regionalizácia okolo centier rozvoja“, ako sú Čína, India a Vietnam; alebo „riadený chaos“, podriadený potravinovej kríze a kríze vodných zdrojov.
Gong Džiong z Univerzity medzinárodného obchodu a ekonómie (UIBE) sa zameral na to, čo definoval ako „veľkú reorientáciu“. Čína je samozrejme v centre: jej najväčším obchodným partnerom je v skutočnosti ASEAN. Zároveň sa obchod Číny s Ruskom v minulom roku zvýšil o 40% a do konca roka 2023 môže dosiahnuť „oveľa viac ako 200 miliárd dolárov“, pričom nie menej ako 70% a viac sa zúčtuje v jüanoch a rubľoch. Ruská centrálna banka už drží 40% svojich rezerv v jüanoch. Vitajte v multipolárnom menovom svete.
Eldor Aripov z Uzbekistanu ponúkol vzácny stredoázijský pohľad. Náklady na dovoz potravín sú „značné“; v mnohých prípadoch „kamiónom z Európy trvá 2 a pol mesiaca, kým sa dostanú do Uzbekistanu – pričom náklady na dopravu sú dvojnásobné“.
Napriek tomu Taškent očakáva v tomto roku masívny 5,5%-ný rast. Prinajmenšom sa dá povedať, že predpoveď „euroázijského Balkánu“ (zosnulého Zbigniewa Brzezinského) sa zrútila. Uzbekistan sa teraz zameriava na – čo iné – dopravné koridory; cez Afganistan do južnej Ázie, ako aj na čínsky projekt železnice Čína-Kirgizsko-Uzbekistan.
Belousov ďalej poznamenal, že Rusko je schopné využiť nie menej ako štyri základné koridory. Dva sú funkčné: východný koridor, ktorý bol vytvorený pre uhlie a teraz sa reštrukturalizuje pre hnojivá, a južný koridor cez Čierne more do Turecka.
Dva rozvíjajúce sa koridory sú Severomorská cesta – kratšia a rýchlejšia o dva týždne v porovnaní so Suezom – a tri vetvy INSTC: Východná, do Kazachstanu a Turkménska cez Irán; Transkaspická – s Astrachanou ako hlavným prístavom cez Irán na juh; a Západný koridor – tiež alternatívny tranzit k Suezu.
Nie je prekvapujúce, že aby to všetko fungovalo ako hodinky, vyžaduje si to „veľa investícií a politickú stabilitu“.
Benedict Weerasena z malajzijského think tanku Bait al-Amanah vniesol do rokovania mladistvý, veselý a optimistický prvok, keď zdôraznil, že HDP na obyvateľa združenia ASEAN, ktoré združuje 690 miliónov ľudí, je „oveľa vyšší ako svetový priemer“. Rozplýval sa nad vznikom Menového fondu ASEAN (AMF) a zdôraznil, že „regionálne orgány musia bojovať proti nadvláde MMF. AMF nie je len sen.“
Arvind Gupta z Indie sa venoval ostrej kritike militarizácie technológií a finančných systémov, ako aj militarizácie dodávateľských reťazcov, ktoré sú „vnucované národom“. Prišiel s úhľadnou formuláciou: „Súčasný systém podporuje buď technológiu pre zisk, alebo pre dohľad.“ India sa snaží „podporovať technológie pre dobro, pre rozvoj“.
Tak to bola len ukážka z celodenných diskusií na fóre. Nič podobné, čo by siahalo tak hlboko, sa nekoná nikde na celom kolektívnom Západe. Vitajte v Petrohrade ako v skutočnom hlavnom meste rodiaceho sa multipolárneho sveta.
AUTOR: Pepe Escobar, ZDROJ, sputnik globe com, Preklad: KSB Správy
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz