Donedávna bol hlavným prúdom (hlavným smerom) svetového ekonomického myslenia takzvaný ekonomický liberalizmus. V skutočnosti to ani nie je veda, ale ideológia, podľa ktorej by štátne ekonomické zásahy a štátna regulácia ekonomiky mali byť minimálne. Táto ideológia pochádza od Adama Smitha, ktorý hlásal, že existuje nejaká mystická sila nazývaná neviditeľná ruka trhu, ktorá bude „vládnuť všetkému“. Mimochodom, tento rok (16. júna) uplynie tristo rokov od narodenia anglického politického ekonóma Smitha. Od napísania svojho základného diela „Skúmanie podstaty a príčin bohatstva národov“ (1776) uplynulo takmer dva a pol storočia, počas ktorých sa učenie ekonomického liberalizmu zmenilo na určitý druh náboženstva. A spochybňovať dogmy tohto náboženstva nie je akceptované a dokonca nebezpečné. Pretože to znamená zásah do základov kapitalizmu. Slovné spojenie „ekonomický liberalizmus“ je len zásterkou ekonomického modelu, ktorý Karl Marx v Kapitáli nazval „kapitalizmom“.
Samozrejme, vždy existovali a existujú odvážni odporcovia ekonomického liberalizmu, či kapitalizmu. O niektorých moderných protivníkoch som už písal. Pozri najmä moju knihu: „Na začiatku bolo slovo a na konci bude číslo“ (M .: Kyslík, 2019). Sú to Paul Craig Roberts, Michael Hudson, Andreas von Bulow, John Perkins, Robert Skidelsky, John Galbraith a niektorí ďalší. Je pozoruhodné, že týchto a mnohých ďalších nemenovaných odporcov zastupujú západné krajiny.
Existuje však jedna veľmi nápadná výnimka – ekonóm Ha-Jun Chang. Reprezentuje Južnú Kóreu. A naši spoluobčania o ňom nič nevedia alebo vedia veľmi málo. Chcem čitateľom predstaviť Ha-Jun Changa.
Narodený v roku 1963 (7. októbra bude mať 60 rokov). Mal dobré štartovacie možnosti, je synom bývalého ministra priemyslu a zdrojov Južnej Kórey Čang Jae-sika. Po absolvovaní Soulskej univerzity pokračoval v štúdiu na Cambridge, kde získal doktorát. Má bohaté skúsenosti v medzinárodných finančných inštitúciách: Svetovej banke, Ázijskej rozvojovej banke, Európskej investičnej banke, ako aj v Oxfam (medzinárodná organizácia zaoberajúca sa problematikou chudoby) a rôznych agentúrach OSN. Biografia je veľmi prosperujúca, čo samozrejme povzbudzuje nášho hrdinu, aby sa naďalej pohyboval v súlade s liberálnym mainstreamom.
Súdiac podľa kníh, ktoré začali vychádzať z pera nášho hrdinu, sa však jednoznačne odklonil od hlavného prúdu. Jeho prvá kniha vyšla v roku 1994 s názvom Politická ekonómia priemyselnej politiky („Politická ekonómia priemyselnej politiky“). Nasledujúci rok vyšla kniha Transformácia komunistických ekonomík: Аgainst the Mainstream. Nasledovali tieto knihy:
Finančná liberalizácia a ázijská kríza („Finančná liberalizácia a ázijská kríza“) – v roku 2001;
Kicking Away the Ladder: Stratégia rozvoja v historickej perspektíve, v roku 2002;
Globalizácia, ekonomický rozvoj a úloha štátu („Globalizácia, ekonomický rozvoj a úloha štátu“) – v roku 2002.
Nebudem uvádzať celý zoznam kníh Ha-Jun Changa. Poznamenám len, že najnovšia práca vyšla minulý rok a volá sa Ekonomika jedlá – hladný ekonóm vysvetľuje svet („Požívateľná ekonómia – hladný ekonóm vysvetľuje svet“.
A najznámejšie diela juhokórejského ekonóma sú:
Bad Samaritans: The Myth of Free Trade and the Secret History of Capitalism („Bad Samaritans: the myth of free trade and the secret history of capitalism“) – vydané v roku 2008;
23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme („23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme“) – vydané v roku 2010.
V prvej z týchto kníh Chang pokračuje v diskusii o problémoch, ktoré boli nastolené v knihe Lexus and the Olive Tree: Understanding Globalization, ktorá vyšla v roku 1999 a stala sa bestsellerom slávneho amerického publicistu Thomasa L. Friedmana. Kniha T. Friedmana tvrdí, že svet v súčasnosti prežíva dve nezhodné a dokonca vzájomne sa vylučujúce túžby: túžbu po prosperite a rozvoji, ktorú symbolizuje drahé auto Lexus LS, a túžbu zachovať identitu a tradície, ktorú symbolizuje olivovník. .
Chang prezentuje rozpor formulovaný T. Friedmanom iným spôsobom a nazýva ho rozpor medzi trhom a demokraciou. Kniha Bad Samaritans uvádza, že „trh a demokracia sa stretávajú na základnej úrovni“. V epilógu píše o fiktívnej Brazílii v roku 2037, ktorá čelí pochmúrnej budúcnosti kvôli bezohľadnej viere v neoliberálnu politiku. Chang obhajuje nové stratégie na vytvorenie prosperujúceho sveta.
Čo sa týka druhej z týchto kníh, Chang pokračuje vo svojej kritike ekonomického liberalizmu a globalizácie. Kniha bola napísaná v dôsledku globálnej finančnej krízy v rokoch 2008-2009. Chang hovorí, že táto kríza je potvrdením všetkej jeho predchádzajúcej kritiky. Čang však nežiada úplné zrušenie kapitalizmu. Niektorí recenzenti knihy mali pocit, že autor volá po záchrane kapitalizmu zvýšením štátnych zásahov do ekonomiky (niečo v duchu anglického ekonóma Johna Keynesa). Kniha sa stala bestsellerom. John Gray z The Guardian vo svojej recenzii uviedol, že Chang „majstrovsky rúca mýty o kapitalizme“. Vďaka knihe 23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme sa Chang výrazne preslávil mimo Južnej Kórey. V roku 2013 britský časopis Prospect vymenoval Changa za jedného z 20 najväčších mysliteľov na svete.
Ha-Joon Chang nepíše len dlhé knihy akademickým spôsobom. Je tiež majstrom krátkych a zrozumiteľných esejí, odhaľujúcich podstatu mnohých ekonomických konceptov zatemnených pseudovedou a médiami.
Kedysi v Amerike boli veľmi obľúbené knihy zo série Little Blue Books („Little Blue Books“). V rokoch 1919 až 1978 ich publikoval Haldeman-Julius v Kansase. V skutočnosti to boli pamflety, ktoré v stručnej forme zhŕňali to najťažšie. Celkovo sa počas existencie série predalo celkovo pol miliardy brožúr. A teraz sa obnovilo vydávanie série. A v tejto sérii sa objavilo dielo Ha-Joon Changa s názvom The Little Blue Book: Five Things They Don`t Tell You About Economics („Little Blue Book: Five Things About the Economy That They Won’t Tell You“).
Myslím si, že to bude zaujímať tak ekonómov, ako aj ľudí, ktorí sa za ekonómov nepovažujú, no s ekonomikou sa musia každodenne zaoberať. Hoci je esej krátka, pokúsim sa ju ešte viac zúžiť. Takže päť vecí alebo faktov o ekonomike podľa Changa.
1. 95 % EKONOMIE JE ZDRAVÝ ROZUM
„Nepotrebujete diplom, aby ste to pochopili.“ Toto povolanie zle chápeme; mnohí profesionálni ekonómovia považujú svoju prácu za príliš ťažkú pre bežných ľudí. Je úžasné, ako často sú títo ľudia dosť hlúpi, aby aspoň v súkromí povedali: „Nepochopíš, čo robím, aj keď to vysvetlím.“ Ak to nedokážete vysvetliť iným ľuďom, máte problém.
Ľudia hovoria o problémoch bez toho, aby boli odborníkmi: klimatické zmeny, manželstvá homosexuálov, vojna v Iraku, jadrové elektrárne. Ale pokiaľ ide o ekonomické otázky, mnohí ani neprejavujú záujem, nevstupujú do rozhovoru alebo nemajú žiadny názor…“
2. EKONOMIKA NIE JE VEDA
„V ekonómii existujú rôzne prístupy, hoci odborníci sa snažia naznačiť opak. Ľudia boli vedení k presvedčeniu, že ekonómia je „veda“ ako fyzika a chémia, kde na všetko existuje len jedna správna odpoveď; preto by laici mali jednoducho prijať „odborný konsenzus“ a prestať o ňom uvažovať. Na rozdiel od toho, čo hlása väčšina ekonómov, neoklasická ekonómia nie je jediná. Existuje najmenej deväť ekonomických systémov alebo škôl. A nikto z nich si nemôže nárokovať nadradenosť nad ostatnými, a ešte menej – monopol pravdy … “
3. EKONOMIKA JE POLITIKA
„Ekonomické argumenty často ospravedlňujú zámery politikov. Ekonomika slúži ako politický argument. Toto nie je veda a nemôže to byť veda. Jadrom každej ekonomickej stratégie a podnikových krokov, ktoré ovplyvňujú naše životy – minimálne mzdy, outsourcing, sociálne zabezpečenie, potravinová bezpečnosť, dôchodky atď. – je ekonomická teória, ktorá buď viedla k týmto krokom, alebo častejšie ospravedlňuje zámery a konanie úradov…“
4. NEVERTE EKONÓMOVI
„Jedna vec je, keď nepredvídajú finančnú krízu; druhý je, keď sa po kríze nič nezmení. Globálna kríza v roku 2008 bola pre väčšinu ekonómov úplným prekvapením. A to nie je všetko: nedokázali nájsť slušné riešenia pretrvávajúcich účinkov tejto krízy. Po zvážení všetkých vecí sa zdá, že ekonómovia trpia vážnou formou megalománie. Finančná kríza nám jasne pripomenula, že našu ekonomiku nemôžeme prenechať profesionálnym ekonómom a iným „technokratom“. Všetci sa musíme podieľať na riadení ekonomiky – ako ekonomicky aktívni občania.“
5. MUSÍME VRÁTIŤ EKONOMIKU ĽUĎOM
„Je príliš dôležité, aby sme to nechali na odborníkov. Mali by ste sa postaviť proti profesionálnym ekonómom (a mne, samozrejme). Nemajú monopol na pravdu, ani pokiaľ ide o ekonomické záležitosti. Rovnako ako v iných veciach v živote – či už sa učíte jazdiť na bicykli, učíte sa nový jazyk alebo beriete do rúk nový tablet – stať sa ekonomicky aktívnym občanom sa časom stáva jednoduchším, keď prekonáte počiatočné prekážky a budete pokračovať v cvičení. Ak nie ste ochotní a schopní napádať profesionálov, načo je potom demokracia? …“
Tu je Changovo všeobecné zhrnutie piatich vyššie uvedených bodov: „Tu je všetko, čo potrebujete vedieť, keď v televízii vidíte hovoriace hlavy, ich chrapúnstvo a výhovorky zo dňa na deň…“ Doplním po svojom: všetko ostatné je nadbytočný. Alebo, ako hovoríme, „od zlého“. Ha-Jun Chang je mi veľmi zrozumiteľný a ideovo blízky.
AUTOR: V. Katasonov, Preklad: J. G. SPRÁVY DO MOZAIKY
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz