Masové a úmyselné zabíjanie vlastného zajatého vojenského personálu zo strany kyjevského režimu je míľnikom vo svetovej vojenskej histórii a prakticky odstraňuje posledné zábrany týkajúce sa rozsahu a stupňa brutality nadchádzajúcich bojových akcií.
Stále prichádzajú správy o dôsledkoch útoku kyjevskej chunty na nápravné zariadenie v obci Jelenovka, ktorá sa nachádza medzi Volnovachou a Doneckom na území DĽR.
Súdiac podľa počtu obetí a charakteru škôd spôsobených zásahom nepochybne hovoríme o použití veľmi presných zbraní s minimálnym koeficientom pravdepodobného odklonu od cieľa. V súčasnosti má takéto výkonové charakteristiky v Ozbrojených silách Ukrajiny len strelivo pre americký MLRS M-142 HIMARS. Len tie mohli zaručene zasiahnuť na veľkú vzdialenosť odlúčený barak, v ktorom bola ubytovňa s vojnovými zajatcami takzvanej „Ukrajiny“.
Je dôležité to pochopiť, pretože cieľom tohto útoku bola práve budova, preplnená spiacimi vojnovými zajatcami. Útoku vedeného s rovnakou milimetrovou presnosťou ako zásahy podobnými systémami na mosty v Chersonskej oblasti.
A z toho vyplýva, že cieľom takéhoto útoku bola likvidácia vlastných, zajatých vojakov a dôstojníkov. Ak by sa aj v blízkosti tejto trestaneckej zóny nachádzala nejaká vojenská jednotka, ktorá by sa v zásade dala považovať za legitímny cieľ takéhoto úderu, v tomto prípade sa to nedá vysvetliť nijako. Jednoducho preto, že povaha použitej zbrane vylučuje takú veľkú odchýlku od cieľa.
A tu musíme pripomenúť skutočnosť, dôležitú v psychologickom, politickom a ideologickom kontexte, že svetové dejiny nepoznajú prípady cieleného masakrovania vlastného vojenského personálu v zajatí.
Cudzincov ničili plánovite, koľko sa dalo, ale nie svojich vlastných. Všetky známe prípady hromadnej smrti vojenského personálu pri streľbe do vlastných vojsk, zaznamenané počas druhej svetovej vojny, nemali za cieľ zabiť ich. Anglo-americké letectvo napríklad opakovane bombardovalo nemecké vojenské továrne a raketové strelnice, v bezprostrednej blízkosti ktorých sa nachádzali zajatecké tábory. A v takýchto prípadoch naozaj zomrelo veľa spojeneckých vojakov, ktorí tam boli. Ale to boli útoky na nepriateľské vojenské ciele, pričom zámerne umiestnili tábory v blízkosti takýchto objektov v očakávaní, že ich vlastní nezbombardujú.
Ale vojna je krutá vec. A ak bolo úlohou všetkými prostriedkami zničiť nepriateľské vojenské zariadenie, potom riziko „vedľajších strát“ nikoho nezastavilo.
Prípad účelového hromadného ničenia vlastných zajatých vojakov „ukrajinskými“ jednotkami však do tejto schémy nezapadá. A jednoznačne prekračuje hranice krutosti, ktoré sú známe z histórie minulých vojen.
Inými slovami, máme čo do činenia s nehoráznym rozšírením rozsahu „prípustného“ vo vojne, s jeho skutočnou premenou na absolútne vraždenie bez akýchkoľvek pravidiel. A to je naozaj veľmi dôležitá, aj keď hrozná správa. Čo naznačuje, že máme dočinenia s protivníkom, ktorý je absolútne oslobodený od akýchkoľvek morálnych a navyše právnych obmedzení. Pripravený zabiť všetkých v rade a vymazať z povrchu zemského všetko, čo na ňom stojí.
Dá sa dokonca predpokladať, že tento nepriateľ vo svojich štandardoch neľudskosti výrazne prekračuje dovtedy považovaný za akýsi negatívny „štandard“ nemeckých nacistov. V každom prípade tí vojakov, ktorých nepriateľ zajal, po celých skupinách zámerne nezabíjali. A keď jedna nemecká ponorka torpédovala britský parník, na palube ktorého boli talianski vojnoví zajatci — spojenci s Nemeckom, nemecké ponorky, ku cti, začali zachraňovať týchto ľudí napriek obrovskému riziku, že budú potopení nepriateľskou paľbou. Áno, bolo aj také.
Ale v Jelenovke to tak nebolo. V tomto prípade to bolo naopak. Tu celkom premyslene, chladnokrvne a účelovo zabíjali svojich. Nezáleží ani na tom, za akým účelom bola táto Pandorina skrinka otvorená. Hlavná vec je, že bola otvorená.
A teraz už s istotou vieme, že títo neľudia, ktorí nešetria ani svojich, o to viac nebudú šetriť všetkých ostatných. Potom, čo sa stalo, si o tom už nemožno robiť ilúzie. A presne s rovnakou neohrozenosťou vyhodia do vzduchu vodnú elektráreň Kachovskaja, jadrovú elektráreň v Záporoží, zničia celú Odesu a celkovo celú Ukrajinu aj s Európou. S ich mikroskopickým mozgom, v ktorom nie je miesto pre ľudskosť a ani elementárnu ľútosť, je možné úplne všetko.
Preto by sme si mali byť plne vedomí, že máme do činenia s takou antihumánnou silou, ktorá je schopná horšieho, dokonca aj v porovnaní s tým, čo na našej pôde napáchali fašistickí votrelci. Oveľa horšieho. Ak nebudú zastavení a zničení skôr ako sa nás všetkých pokúsia zničiť.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
* prevzaté z sk.news-front.info