Vážený pán prezident SFZ,
vedzte úprimne, že tento mail symbolizuje mienku milióna priaznivcov futbalu na Slovensku, preto ho prosíme aj tak berte. Lebo je (plnohodnotným) vyjadrením názoru na ľudí k záverom, týkajúcich sa udelenia súhlasu pánovi Calzonovi vykonávať trénera Neapolu popri funkcii repre-trénera na Slovensku..
Je to pre nás, mnohopočetnú skupinu futbalových fanúšikov veľkým sklamaním, ktoré nejde prejsť mlčaním. LEBO spôsoby a praktiky, za ktorých k tomuto počinu došlo sú už ďaleko za čiarou, a Vy to viete.
Lebo toto nie je o „futbalovej vede“, ale čisto a výlučne o komplexnom profesionálnom prístupe k výkonu funkcie trénera slovenskej reprezentácie. A rovnako tak o profesionálnom rozhodnutí futbalového vedenia. Lebo, ak by sme to dali na tú futbalovú stránku, viete to veľmi dobre, že ste urobili neodpustiteľný faul. Na inom ako tom zelenom ihrisku. Vlastne hneď 2 fauly. Na morálke, aj na manažérskom poste.
Vediac pravdaže, že pri tomto hanebnom počine nie ste sám. Zodpovednosť, ale asi ako človek v pozícií prezidenta SFZ – asi viete, že nejde sňať z vlastných pliec.
A v tomto kontexte to najhoršie na celej veci je TO, čo Slovensko dnes najviac trápi. Schopnosť hovoriť ľuďom pravdu. Verejne. A nerobiť obštrukcie. Postaviť sa za vlastné slovo. A mať ZODPOVEDNOSŤ za reprezentáciu. PLNOHODNOTNÚ reprezentáciu. S cťou a úctou a rešpektom k ľuďom – fanúšikom. Vo Vašom prípade stáť si za (predchádzajúcim) vyhlásením, ktoré sme si prečítali v tlači. A to hádam nebudete zapierať a dať to na spôsoby dnešných opozičných politikov.
ČI už aj TU stačí len pritlačiť..? Či si ozaj máme myslieť, že aj na tomto úseku života spoločnosti už ide o hry iného ako futbalového charakteru?
PS: 1
Nestojíme na žiadnom brehu, a nemáme teda „krvavé oči“ voči Calzonovi. Preto, ak povieme, to čo vedia všetci, ktorí poctivo tie repre-zápasy pod ním odpozerali – že nejde o žiadne „kinga“ – je to dôvodný fakt. LEBO to, čoho sme boli svedkami – a to hovoríme s plným vedomím – bolo ¾ už NIKDY – NE-opakovateľného šťastia. Stačí ak spomenieme zápas na Islande, kde nám dožičil rozhodujúce 3 body (vlastne 6 bodov pri vzájomnom pomere) – nie jeden svätý, ale VŠETCI SVATÍ. A bolenie očí pri viacerých zápasoch už iste zavial prach.
Či stačí len POSTUP, a oči nevidia a pamäť sa stratí..? Ale potom nevelebme jeho kvality do nebies, bez ktorých by sa naša repre nezaobišla. Obišla. Aj s polovičným šťastím.
Problém, ten skutočný, nezabudnuteľný, leží však na inom hrobe.
Lebo pre túto CHIMÉRU, ktorou chcete zaslepiť oči ľuďom – ste sa rozhodli ponížiť SEBA a cez fanúšikov – celé Slovensko. Lebo to poníženie v sebe nesie náboj malosti SLOVENSKA, zníženia jeho kreditu vo svete, ochotného skloniť hlavu za cenu najvyššiu. Ako malí jojovia. Odložiac vlastnú česť bokom a národnú dôstojnosť za seba.
A to je to ľudsky, aj profesionálne na tom všetkom najviac odsúdenia hodné.
PS 2:
Ak sme pri tej charakterovej stránke veci, tak potom ste pri tom rozhodovaní, či Calzonovi dať súhlas alebo nie – mali ozaj uľahčenú úlohu.
Lebo, ak sa rozhodol „zradiť“ za tie omamujúce prachy, ktoré dostane ako tréner Neapolu (a nevyčkať ani tých pár mesiacov do majstrovstiev Európy) – tak ste mali jeho charakter ako na dlani. LEBO MY, fanúšikovia, si stále myslíme, že tréner, aby bol autoritou na ihrisku, musí byť vzorom aj mimo neho. Mať aj morálnu výbavu, lebo to sú 2 v 1-nom v civilizovanom športovom prostredí.
Ak by ste predsa len nechápali o čom je reč, položte si otázku, čo keby ten pán dal takýto súhlas Neapolu v prípade, ak by trénoval v hrdom, sebavedomom štáte, ako je napr. Nemecko, Anglicko, alebo stačí zostať len v jeho rodnom štáte, Taliansku?
Nemyslíme si, že od chvíle, ak by sa to dozvedala národná federácia niektorého z týchto štátov – tak by to bola jeho posledná opovážlivosť..? A pravdepodobne by ho už dlho ani nenašli.
(však viete pre aký kop; možno povedať tak futbalovo, že „trestný“)
PS 3:
Ak k tomu nečistému rozhodnutiu došlo aj napriek vášmu nesúhlasu, tak je o to viac čestné – povedať to verejne rovnako, ako ste s tým predchádzajúcim vyhlásením, o tom, že sedieť na 2 stoličkách sa nedá – vyšli na verejnosť predtým. Toľko sme vám chceli povedať pán prezident.
S úprimným povzdychnutím, či je to len tým, že v ostatnom čase nemáme šťastie na prezidentov.
Alebo len na tých, ktorí stoja za ich chrbtom?
S pozdravom a želaním viacej ochoty stáť si za slovom do budúcna a menej prázdnych rečí viesť na verejnosti (za ktorými si nestojíte..). Lebo za tie „odpočuté“ reči vyrieknuté na verejnosti od Vás – tí vzadu tentokrát nemôžu.