(voľné pokračovanie sviatočnej úvahy – právnou úvahou)
Začnime tam, kde sme v predchádzajúcej „sviatočnej úvahe“ skončili. Textom, s ústrednou myšlienkou, ktorá dnes velí ulici. A určuje trendy dnešnej doby.
„Investičný prameň“ stratil na výkone. A s ním aj ohrozenie projektu transformácie spoločnosti. Projektu, ktorého prvoplánovým cieľom je oslabiť štát a jeho funkčnosť cez nové definovanie a presadzovanie verejných politík. Meniacich od základov jeho pôvodný charakter, založený na zabezpečení svojbytnosti, národnej svojráznosti, územnej zvrchovanosti a štátnej suverenite. A je dnes neprehliadnuteľné, že túto judášsku úlohu vzala na seba exponovaná špička domácich poturčencov. Vidiac a počujúc, že sú to tí samí, čo po voľbách vyšli (unisono) z ulity. Ruka v ruke – donútení zo súkromných príčin, skrz ten priškrtený prameň a dokopaní zbraňou hromadného ničenia, šírenou mediálnou mašinériou. Lebo všetka doterajšia podpora bola a zostáva v platnosti ako (nesplatený) investičný dlh. Záväzok, ktorého sa dnes nejde zbaviť pokojnou cestou. A KTO je v tejto úverovej tiaži veriteľom a KTO je v tejto informačnej vojne majiteľom „jadrového kufríka“ – o tom nemôže, presnejšie nemusí byť reč.
PRETO ten vyvolávaný chaos, to stupňujúce sa napätie v éteri i na uliciach. Lebo v hre je veľa. Pre veľa dotknutých. Aj pre priamych dlžníkov, aj pre zástupnú vrstvu „samoopelivých intelektuálov“, najmä z radov kultúrnej obce, ktorí prichádzajú nielen o ilúzie, ale o profity. A na konci reťazca aj pre mladé, žiadostivé tvárne pušky, pre obavy z pristrihnutia „slobodného“ spôsobu žitia bez zodpovednosti. Žitia a bytia len na vlastné tričko. Tak ako to nasali s materským mliekom, podávaným denno-denne majiteľmi jedinej pravdy, vlastníkmi tlačených aj audiovizuálnych manuálov, rafinovane presadzujúc život bez hraníc všetkého druhu.
I.
A to sme už pri podstate veci. Pri „dlžníkoch“, s nedokončenou domácou úlohou. Fajty ľudí, ktorá sa na verejnosti skloňuje podľa „vzoru VOJANY.“ Fajty, ktorá má zakódované:
„HOVORIŤ na verejnosti hlasno vtedy, keď má mlčať. A MLČAŤ v tichu seba vtedy, keď má hovoriť…“
A to je príčina dnešnej „inakostnej pandemickej doby“. Život ohrozujúci vírus, ktorý napadol 5. energetické (duchovné) telo človeka, a s ním nadobro morálku spoločnosti na celom území Slovenskej republiky. Vírus, ktorý rovnako ako ten dnes známejší nepochádza z prirodzeného prostredia. Lebo rovnako ako ten, ktorý pred časom napadol fyzický substrát človeka, aj tento má „laboratórny pôvod“. Aj tento pochádza z „biologických laboratórií“, ktoré sú dnes verejne známe a poznateľné. Počnúc tými, ktoré dlhodobo „prevádzkuje“ a na Slovensku (experimentálne) aplikuje strýko George – a končiac tými monštruóznymi, s visačkou USA ID.
PRETO si dnes treba dávať väčší pozor na duchovné zdravie. Preto dnes treba izolovať vo verejnom prostredí „duchovných bacilonosičov“. Lebo od tejto terapie prednostne závisí aj fyzické zdravie občanov. A dnešné zmysluplné „liečebné protokoly“ na tento účel ponúkajú dva (východiskové) spôsoby terapeutickej aplikácie na prinavrátenie zdravého ducha do života spoločnosti. Spôsoby, ktoré má v rukách zástupujúci suverén moci. Vláda a parlament.
Ten prvý, prednostne velí identifikovať „bacilonosičov“ prenášajúcich a nekontrolovateľne šíriacich nebezpečný vírus po Slovensku. A zároveň zákonnou cestou merateľne a hodnotiteľne, teda transparentne spoznať potenciálne energetické (finančné) zdroje, ktoré chorobný stav v tele (štátu) umožňujú eskalovať.
A ten druhý, pregnantne vyžaduje konzervatívnou cestou priškrtiť „bacilonosičom“ prúd životodarnej „energetickej tekutiny“, ktorá v tele štátu rast a rozmnožovanie choroboplodných buniek vyvoláva a podporuje ich bezbrehé bujnenie. A ktorá súčasne ničí tie zdravé.
II.
A o jednom takom, až doposiaľ spočívajúcom „bacilonosičovi“ bude dnes reč. A volá sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP), na čele so Silviou Porubänovou. Presnejšie reč bude o ostatnej nebezpečne škodlivej „produkcii“, ktorá vzišla z jeho dielne.
Ako inak, aj v tomto prípade ide o združenie pochádzajúce z „mimovládneho laboratória“. Fungujúce až doteraz ako spiace očko, ktoré (nenáhodne) vypučalo na jar, vo chvíľach, kedy začalo byť na Slovensku teplejšie. A dajúc to na Voltaireho, ten púčik ožil a „zakvitol“ do miery, keď si pri ňom už ani včielky nestíhajú robiť svoju robotu. Nekompetentným obsahom. Ale najmä pre evidentne účelovo zavádzajúcu a klamlivo demonštrovanú argumentáciu, podporne šírenú opozičnými médiami.
S pripomenutím, že ide o nenáhodnú, súbežnú súčasť viacstranných aktivít organizácií tzv. tretieho sektora tohto druhu, idúcich v protismere legitímnym snahám vlády a parlamentu o vytvorenie transparentného právneho a ekonomického prostredia, v ktorom vyvíjajú tzv. neziskové združenia svoju činnosť. Majúc prirodzene na mysli tie “reprezentatívne“, ktoré boli a mnohé aj naďalej zostávajú viaczdrojovo a nadštandardne financované z domu, aj zo zahraničia. A ktoré sa priamo aj nepriamo zapájajú do politického diania na Slovensku.
A v tejto súvislosti nemožno nazvať inak ako skrytú formu aktivít tohto druhu – požiadavku SNSĽP, adresovanú poslancom Národnej rady NR SR, „aby nepodporili novelu zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS. Nesúhlasiac s pôvodnou úpravou ani pozmeňujúcim návrhom k nej. Kritizujúc najmä úpravu, ktorá má mimovládnym neziskovým organizáciám zaviesť povinnosť registrovať sa na činnosť lobingu“. Zastrešiac to vykonštruovaným tvrdením, podľa ktorého „novela zákona o neziskových organizáciách môže zastrašiť občiansku spoločnosť a vytvoriť bariéry pre právo na združovanie.. (!!!)
TOTO tvrdenie a odtiaľto už „všetko“ čo z materiálu SNSĽP vyplýva, a čo je predmetom ďalšieho textu – treba už pripísať prinajmenšom na ich „profesijnú a etickú zodpovednosť“.
III.
A nedá sa začať inak ako už avizovanou nosnou pointou príčin dnešnej ťažoby. Tou o tom, ako má táto fajta „politických aktivistov“ zavádzajúcu a klamlivú potrebu (verejne) HOVORIŤ vtedy, keď má MLČAŤ. A platí to o to viac, ako vyplynie z ďalšieho textu, že až doposiaľ mlčali, keď mohli a mali (verejne) hovoriť.
V dvoj-skratke povedané:
1. ZAVÁDZAJÚC poslancov a s nimi aj celú verejnosť tým, že je zamlčiavaný fakt, že novo pripravovaná legislatíva, o ktorej je práve reč sa v drvivej väčšine nedotýka rádovo registrovaných 10-tisícok „neziskových združení“, vykonávajúcich regulárnu verejnoprospešnú činnosť. Ako to zjednodušene generalizuje SNSLP.
Osobitne preto, že „dotknutosť“ neziskových združení (týkajúca sa nových povinností a od nich sa odvíjajúcej prevencie sankciou za ich nedodržanie) je viazaná na výšku darov a príspevkov, ktoré v aplikačnej praxi bude v dôsledku navrhovaných finančných limitov spĺňať len úzky okruh združení. To po prvé.
A osobitne preto, že sa v tom generalizujúcom materiáli neakceptovateľne nediferencuje štruktúra (právna forma) a od nej sa odvíjajúce rozdielne podmienky fungovania organizácií, združovaných jednak na báze personálnych združení (fyzických a právnických osôb), jednak na majetkovej báze (neinvestičné fondy). So zásadne odlišnými pravidlami regulácie ich činnosti. To po druhé.
2. KLAMLIVO podsúvajúc poslancom aj verejnosti informácie, ktoré nezodpovedajú obsahu navrhovanej legislatívy, čo vyplýva z toho, že si nikto na SNSĽP neprečítal ani úplne ani správne existujúcu, súčasne platnú reguláciu, nezodpovedne pritom negujúc nielen obsah navrhovanej legislatívy, ale nekompetentne jej prisudzujúc aj právne účinky, aké nemá.
Lebo tá pani v tej problematike nie je zjavne doma. Lebo TO, s čím sa obrátila na poslancov NR SR je kuchársky „Eintopf“. Variac z toho, čo kuchyňa na SNSĽP dala. Zjavne nepoznajúc ani ingrediencie ani platnú receptúru pre jedlú pochutinu. Lebo ten výsledný „guláš“ je nepoužiteľný, lebo pri ňom tá nedbalá „kuchárka“ nebrala do úvahy rozličnosť druhov ingrediencií a ich odlišných chuťových vlastností.
Povedané právnou rečou – tými nerešpektovanými (rozličnými) ingredienciami treba rozumieť nielen „neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby“, ale aj (či predovšetkým) „občianske združenia“, ale aj „nadácie“, ale aj „neinvestičné fondy“, pričom pre každú odlišnú právnu formu platí odlišný regulačný režim. A pravdaže aj odlišné právne účinky. Preto nejde urobiť relevantný, UNIVERZÁLNY právny záver, ktorý je možný súhrnne uplatniť pre všetky typy „neziskových združení“.
Preto odporúčame najprv kuchárke (ticho) naštudovať receptúru, až potom sa verejne prihlásiť o slovo. Lebo keby tak bola učinila, zistila by, že – pokiaľ ide o tú najcitlivejšiu, „halasne“ oznamovanú kľúčovú pripomienku poslancom o tom, ako ide nová garnitúra zneužívať moc tým, že nová právna úprava dáva štátu (MV SR) právomoc likvidovať združenia administratívnou cestou – pri štúdiu zákona o občianskych združeniach, ktoré tvoria absolútne „gro“ tretieho sektora – dávame jej do pozornosti úpravu § 12 ods. 1 písm. b) v spojení s úpravou § 12 ods. 3.
Aj s pripomenutím, že táto, stále platná úprava umožňujúca registrovému orgánu (za predpokladu splnenia hmotných aj procesných podmienok) rozpustiť združenie má už “fúzy“. A ak pôjdeme trochu dozadu, platila už aj vtedy, keď tá rozhorčená „kuchárka“ pôsobila na MP SVaR ako vysoká štátna úradníčka. Nehovoriac už o rokoch strávených ako strešný štatutárny orgán na SNSĽP.
IV.
A tak sa natíska logická otázka: “Prečo hovorí verejne to, čo hovorí“. A najmä prečo až teraz..? Z „menšej polovice“ evidentne so snahou vyvolať dojem poctivej snahy o čistú participáciu na legislatívnom procese – v reálnom prostredí to však z tej „väčšej polovice“ dala na Voltaireho. Zostáva otázne, čo v danom prípade prevážilo. Lebo od toho závisí miera pochopenia a tolerovania nepochopiteľného a netolerovateľného.
Lebo tu je pes zakopaný. V každom prípade s úmyslom ovplyvniť verejnú mienku. Len je otázne, či len z nevedomosti alebo z nekalého úmyslu. Bez ohľadu na výsledok – v oboch prípadoch ide o dostatočnú výpoveď na diskvalifikáciu autora, či autorku. Rovnako profesijnú, ako aj tú ľudskú. Lebo ani v tomto prípade nejde o iniciatívu ad hoc.
LEBO v danom kontexte je znepokojivé, a dnes už evidentne neprehliadnuteľné narastajúce zneužívanie etablovaného postavenia „značkových“ mimovládnych združení na verejnosti – na záujmové účely. Manipulatívne ich pritom vydávajúc za verejný záujem, dostávajúc sa tým v aplikačnej praxi do konfliktu záujmov s postavením nezávislých, apolitických subjektov. Poukazujúc pritom na ich účelovo motivované protivládne aktivity, majúce dnes na verejnosti závažný mediálny ohlas, s výrazným vplyvom na formovanie verejnej mienky. Presnejšie na podnecovanie, fabulovanie a na silnejúcu „argumentačnú“ podporu protivládnych aktivít.
A dnes už aj konajúcich (súladným) spôsobom, ktorý poznáme skôr z obchodného práva. Ako kolúzne fungujúce subjekty, konajúce vo verejnom priestore s rovnakým záujmovým cieľom.
Suma sumárum, logická otázka: z akého dôvodu, z akých príčin a čím môže nová, spochybňovaná legislatíva „zastrašiť občiansku spoločnosť a vytvoriť bariéry pre právo na združovanie“..? Preukazne pritom vediac, že neobsahuje žiadne paragrafové znenie, ktoré by nanovo regulovalo (sprísňovalo) podmienky pre VZNIK „neziskových organizácií“. U žiadneho typy ani u žiadnej právnej formy. Ba v prípade tej najrozšírenejšej právnej formy, v prípade občianskych združení – na rozdiel od ostatných druhov a foriem neziskových združení – na ich vznik sa nevyžaduje ani štátne povolenie ani sa na ich vznik nepožaduje osobitný formalizovaný súhlas. Iba sa (neformálnym) spôsobom vyznačuje deň registrácie..
Tak ešte raz – PREČO a z AKÝCH dôvodov?
DOSLOV:
Čestnosť a zodpovednosť, vyplývajúca ľuďom z tejto branže, najmä z vrcholovej úrovne, naopak velila už dávno iniciovať prijatie vyvážených, korektných pravidiel pre fungovanie tretieho sektora, tohto segmentu štátu, ktorý má neodškriepiteľne nezastupiteľnú úlohu štátu. Majúc na mysli požiadavku na prijatie legitímnej regulácie, ktorá by plnohodnotne a transparentne umožňovala dohliadať nad plnením a prípadným preukazovaním povinností, vzťahujúcich sa na príslušné neziskové združenia. Lebo súčasný právny stav nie je zďaleka ani vyvážený a už vôbec nie transparentný.
Poukazujúc pritom najmä na 2 skutkové a právne skutočnosti.
• na „právny rudiment“, ponechaný v zákone o združovaní občanov v platnosti 35 rokov, ktorý umožňuje vyhýbať sa povinnostiam, aké vyplývajú neziskovým združeniam, registrovaným na inej právnej platforme (právnej forme). Nie náhodou ide najmä o chýbajúce „Výročné správy“, ktorých zavedenie je predmetom novo pripravovanej právnej úpravy. A rovnako tak ide o štandardné doplnenie absentujúcej úpravy výkonu korektného dohľadu registračného orgánu, spolu s rovnako štandardným právom na zabezpečenie vynútiteľnosti plnenia zákonných povinností príslušným občianskym združením.
• na aktuálne fungujúce ekonomické a technické možnosti, ktoré zásadným spôsobom umožňujú novým spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku a tým aj férovosť politickej súťaže. Osobitne majúc na zreteli existujúce viaczdrojové financovanie na národnej a zahraničnej úrovni, v oboch prípadoch spôsobilé významne zasahovať do činnosti orgánov a inštitúcií s rozhodovacou právomocou v štáte.
Preto je nanajvýš správne a potrebné, aby štát disponoval informáciami tohto druhu bez toho, aby niekto z účelových dôvodov spochybňoval ich potrebu. Lebo je nad slnko jasnejšie, že snaha o poznanie zdrojov financovania (dotknutých) „neziskových združení“ je férová, to po prvé. A po druhé, podstatné, nemá nič spoločné s podmienkami ich vzniku a fungovania.
A pokiaľ to takto verejnosti podsúva, a navyše ešte aj s falošným, nebezpečne zavádzajúcim naratívom o zneužívaní moci, o byrokratickom prístupe štátu k tomuto nevládnemu segmentu – potom ide o účelové konanie, ktorého motív je buď „mimo územia Slovenskej republiky“ alebo mimo zdravý rozum..
A čo je treba v tejto súvislosti obzvlášť zdôrazniť, to je imperatívna požiadavka na všetkých „hráčov“ na politickom ihrisku, bez ohľadu na politické tričko a body:
PRESTAŇTE už konečne vajatať o tom – KTO chýbajúcu právnu úpravu navrhuje, ani to, AKO sa jej „nadáva“ či ako bude v skratke vnímaná verejnosťou. Či už ako iritujúci zákon zahraničných agentoch alebo lexikálne priechodnejšie ako zákon o lobingu, či inak.
Lebo bez ohľadu na „národné osobitosti“, v navrhovanom význame regulácie „vplyvovej činnosti“ už viac-menej v rovnakom móde funguje nielen v podsúvanom ruskom, ale ešte dávnejšie aj v anglosaskom prostredí. A najmä v prostredí, našej právnej kultúre najbližšom, kontinentálnom, v Nemecku.
Preto tejto právnej úprave nie náhodou zodpovedá aj jej najnovšia slovenská verzia.
Stačí..? A najmä, už konečne capišto?