Nasledujúce dva mesiace budú nebezpečné. Sú to posledné dva mesiace, počas ktorých majú Trump a Netanjahu k dispozícii republikánsky Kongres, ktorý má izraelská loby vo vrecku. Noví demokrati, ako sú Abdul El-Sayed a Melat Kiros, nie sú natoľko ochotní uprednostňovať sionistickú agendu Izraela pred svojou vlastnou. Netanjahu vie, že Izrael si s Iránom sám neporadí. Túto prácu zaňho musia vykonať Spojené štáty. Izraelská loby preto vyvinie všetok zvyšný nátlak a presviedčacie úsilie na Trumpa skôr, ako v januári prevezme moc demokratický Kongres. Podľa dnešných ranných správ sa Trump a Netanjahu chystajú zaútočiť na Irán v priebehu nasledujúceho dňa či dvoch. Irán očividne nemá v úmysle predísť útoku tým, že udrie ako prvý.
Trump tesne pred voľbami do Kongresu pochabo oznámil, že po voľbách obnoví útoky na Irán. Dokonca vyhlásil, že zvažuje použitie jadrových zbraní. Úvahy o jadrových zbraniach sú nepochybne dôsledkom toho, že Trump a Netanjahu prehrali s Iránom konvenčnú vojnu a museli Irán požiadať o prímerie. Trumpovo oznámenie nepochybne primälo ďalších republikánov hlasovať za demokratov. Chceli tak dať najavo znechutenie a sklamanie z vodcu, do ktorého vkladali veľké nádeje, ale ktorý sa im obrátil chrbtom a namiesto obnovy Ameriky slúžil izraelskej agresii.
Za porážku republikánov nesie zodpovednosť Donald Trump. Zhromaždené volebné štatistiky jasne ukazujú, že republikánov z funkcií vyhnali samotní republikánski voliči. Ako výstižne poznamenal Greg Palast, demokrati „nezískali mandát. Verejnosť naopak mandát odobrala Trumpovi.“ Voľby však vložili moc do rúk demokratov a tí ju využijú bez ohľadu na to, či mandát majú, alebo nie.
Ak Trump naozaj verí tomu, čo povedal, teda že voľby neboli o ňom a že keby bol na kandidátke, republikáni by s prehľadom zvíťazili, je natoľko odtrhnutý od reality, že druhú polovicu svojho funkčného obdobia nemá šancu prežiť. Už 4. novembra demokrati volali po súdnych predvolaniach, vyšetrovaniach a odvete. Republikánsky senátor Ron Johnson v televízii vyhlásil, že demokrati „sú s nami vo vojne. Chcú nás vyhladiť.“
Senátor Johnson má pravdu a zdá sa, že je jediným republikánom, ktorý to chápe. Vo včerajšom článku som naznačil, kam podľa môjho názoru udalosti smerujú.
Ak Trump obnoví útok na Irán, a najmä ak použije jadrové zbrane, naservíruje sa demokratom na striebornom podnose a tí ho zničia. Skaza zasiahne aj jeho rodinu a Republikánsku stranu. Demokrati nebudú potrebovať súdne predvolania, vyšetrovania ani vykonštruované obvinenia. Budú mať v rukách spútaného vojnového zločinca, ktorý na to, že ho voliči odmietli, zareagoval obnovením vojny v prospech Izraela. Ak Trump použije jadrové zbrane, sionistickí neokonzervatívci ho budú milovať, ale všetci ostatní ním budú opovrhovať.
Je Trump natoľko pod Netanjahuovou kontrolou, že spácha politickú samovraždu? Áno. (Niektorí považujú hovorenie o izraelskom vplyve na Ameriku za antisemitizmus, ale samotní Izraelčania o svojej moci hovoria otvorene. Izraelský premiér Ariel Šaron napríklad povedal Šimonovi Peresovi: „Poviem vám niečo úplne jasne: nerobte si starosti s americkým tlakom na Izrael. My, židovský národ, ovládame Ameriku a Amerika to vie,“ IAP News, 3. októbra 2001. Nedávno Netanjahu verejne vyhlásil, že pre Izrael je jednoduché manipulovať Spojenými štátmi.
Je možné, že si Trump svoju dilemu uvedomí. Voliči ho práve odmietli a jeho prezidentstvo sa v podstate skončilo, pretože slúžil Izraelu namiesto Ameriky. Mohol by sa pokúsiť dohodnúť s demokratmi: od januára im nebude brániť vo vládnutí ani doň zasahovať, ak ho na oplátku nechajú na pokoji a upustia od impeachmentu, ako aj od ďalších vyšetrovaní a obžalôb.
Tradiční demokrati by na to možno pristúpili. Ale pristúpili by na to aj tí noví, ľudia ako Abdul a Melat, ktorí stoja na čele zmien a prinášajú do Demokratickej strany revolučný program?
Možno, ale ja si to nemyslím. V zničení Trumpa vidia zničenie Republikánskej strany, a to je presne to, čo noví demokrati chcú, ako správne chápe senátor Johnson.
Abdul a Melat nevstúpili do politiky preto, aby sa pridali k establishmentu a osobne z neho ťažili. Vstúpili do politiky, aby zvrhli spoločnosť, ktorú považujú za skorumpovanú a rasistickú.
A táto spoločnosť skutočne skorumpovaná je, hoci možno z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré znepokojujú ich.
Pred desaťročiami, v 70. rokoch, som ako mladý kongresový poradca pracoval pre člena Snemovne reprezentantov Jacka Kempa a senátora Orrina Hatcha. Pôsobil som ako odborný pracovník podvýboru Snemovne reprezentantov pre výdavky na obranu, ako hlavný ekonóm republikánskeho tímu rozpočtového výboru Snemovne a ako odborný pracovník Spoločného hospodárskeho výboru. Vtedy Irving Kristol, redaktor časopisu The Public Interest, označil Republikánsku stranu za „hlúpu stranu“.
Irving Kristol býva niekedy označovaný za otca neokonzervativizmu. Ak ním však naozaj bol, mal na rozdiel od dnešných neokonzervatívcov otvorenú myseľ. Uverejnil moju kritiku keynesiánskej makroekonomickej politiky, ktorá viedla k stagflácii a „americkej malátnosti“. O niekoľko rokov neskôr uverejnil aj moje vysvetlenie, ako ekonómia strany ponuky odstránila stagnáciu a čoraz horší kompromis medzi infláciou a nezamestnanosťou vyjadrený Phillipsovou krivkou.
Dvadsaťpäť rokov strávených s republikánmi ma presvedčilo, že Kristol ich charakterizoval správne, a Trumpova hlúposť jeho záver len podčiarkla. Trump a republikánsky Kongres slúžili Izraelu výmenou za príspevky izraelskej loby na volebné kampane. Tým zradili voličov, ktorí do nich vkladali nádeje, a dali sa do služieb cudzej mocnosti. Konzervatívci a sionistickí neokonzervatívci túto skutočnosť zakrývajú tvrdením, že záujmy Spojených štátov a Izraela sú totožné.
Moje vysvetlenie volieb do Kongresu v polovici prezidentského funkčného obdobia sa líši od toho, čo počúvate od New York Times, Washington Post, CNN, BBC, Politica a konzervatívnych webových stránok a podcastov. Žiadny z týchto „spravodajských zdrojov“ neinformuje o tom, čo sa naozaj stalo. Každý z nich sa zúfalo snaží ovládnuť výklad udalostí tak, aby vyhovoval jeho vlastnej agende.
V celom západnom svete neexistuje objektívne spravodajstvo
Existujú iba boje o kontrolu nad výkladom udalostí v prospech určitej veci alebo zdroja peňazí. Kto sleduje správy, je jednoducho indoktrinovaný.
Žijeme vo svete, v ktorom je takmer nemožné získať pravdivé informácie. Práve pravdivé informácie sa snažím prinášať a veľkého uznania sa mi za to nedostáva. Mojou agendou je pravda v takej miere, v akej ju dokážem nájsť. Nie vždy mám pravdu.
Neviem, ako dlho bude novým demokratom trvať, kým ovládnu Demokratickú stranu a volebné výsledky. Môžu utrpieť neúspechy a môže to trvať dlho. Ale je to v hre. Aká sila stojí proti novým demokratom? Kto bráni ústavu? Prvému dodatku ústavy sa nanovo podsúva výklad, podľa ktorého ide o privilégium belochov šíriť nenávistné prejavy.
Pravda sa bude stotožňovať s príkazmi, ktoré slúžia záujmom vládnucich skupín
Už dnes vo Francúzsku ľavica žiada, aby sa akákoľvek zmienka o rastúcom podiele nefrancúzskeho obyvateľstva vo francúzskej spoločnosti stala trestným činom. Francúzska ľavica chce umlčať francúzsky národ, aby nemohol hovoriť o tom, ako prisťahovalci-votrelci preberajú kontrolu nad jeho krajinou. Vo Francúzsku je dnes mnoho intelektuálov a indoktrinovaných Francúzov, ktorí neveria, že by Francúzsko malo zostať národom Francúzov. Významná časť Francúzov súhlasí s Abdulom El-Sayedom, že etnicky vymedzené štáty by nemali existovať. Sú ochotní pripustiť, aby Francúzsko prestalo existovať ako národný štát Francúzov. Marine Le Penová, ktorá hovorí v mene etnických Francúzov, čelí neustálemu prenasledovaniu zo strany francúzskeho establishmentu.
Rovnaké je to v celej Európe aj v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Británii. Západná civilizácia a biele etnické národy sa stali nežiaducimi a nikto ich nebráni. Keď sú dirigenti symfonických orchestrov prepúšťaní za to, že uprednostňujú Mozarta a Beethovena pred rapom, akú šancu má západná civilizácia?
Zánik etnických národov nahradí etnickú rozmanitosť rovnakými babylonskými vežami všade
Všetky krajiny a všetci ľudia budú rovnakí. Ward Kendall o tom napísal vedecko-fantastický román Hold Back This Day, lenže toto už nie je science fiction. Je to naša realita.
AUTOR: Paul Craig Roberts, ZDROJ