Sľúbili sme, budeme pokračovať v našej diskusie o tom, ako pomohli letecké sily zabezpečiť Rusku strategickú prevahu na oblohe nad Ukrajinou, bez ktorej nie je možné vážne hovoriť o oslobodení mesta Kherson, ktoré ostáva na pravom brehu Dnepra, alebo o skutočnom dosiahnutí strategických cieľov a cieľo SVO.
Americká operácia Púštna Búrka v Iraku je považovaná za príklad, ako dosiahnuť vzdušnú navládu vážnym narušením protivzdušnej obrany a naplno využiť možnosti vlastných moderných stíhacích a bombardovacích lietadiel.
“Vietnamský syndróm”
Stratégovia Pentagona vošli do Iraku s rozsiahlymi skúsenosťami z vojny vo Vietname, kde US Air Force stretávali pomerne moderné systémy protivzdušnej obrany a vzdušných bojovníkov. Ich reakciou bola špecializovaná letka s názvom “Wild Weasels”, ktorej hlavnou úlohou bolo naviesť k nepriateľskej protivzdušnej obrane radarové lietadlo, ktoré zistilo polohu PVO a odpálilo anti-radarové rakety.
Vietnamská skúsenosť bola základom pre americké chápanie bojov zem-vzduch, ktoré by sa mohli uskutočniť v Európe. Z hľadiska menšieho počtu vojakov NATO oproti krajinám Varšavskej zmluvy sa Spojené Štáty spoliehali na kvalitatívnu prevahu, a to predovšetkým svojej leteckej zložky.
Vytvorili najmodernejšie lietadlá AWACS, ktoré dávajú lietadlám armád NATO maximálnu informovanosť o tom, čo sa deje v oblasti bojov – vzdušnej, pozemnej a námornej a pre údery hlboko v nepriateľskom území. Na pokrytie potrieb tohto prístupu boli vytvorené robustné elektronické vojenské lietadlá.
Ak chcete zvýšiť presnosť úderu bombardovacieho lietadla, vytvoríte napr. laserom navádzané letecké rakety / bomby a začnete ich masovo vyrábať. Útoky armády a letectva Spojených štátov boli impozantné pre TV divákov.
Ak chcete pochopiť rozsah agresie USA / NATO proti Iraku, “Západ” nasadil 2.500 lietadiel v priestore operácie, z toho 1.900 bolo amerických Otázka znie: Prečo tak veľa lietadiel proti “obyčajnému” Iraku?
“Die Hard”
Faktom je, že Iracký systém protivzdušnej obrany bol v tom čase riadny oriešok. Po tom, čo IDF Air Force zničili iracký jadrový reaktor, Bagdad začal investovať do svojej PVO.
Iracká armáda mala 15 divízií vyzbrojených systémom PVO S-75, 28 v triedach S-125, 88 kvadratické systémy protivzdušnej obrany a 16 sovietskych systémov PVO Osa. mali aj Strely, Shilky ZSU, 57 a 85 mm protilietadlové kanóny a MANPADSy. Okrem toho Bagdad kúpil asi 100 francúzskych systémov Roland.
Francúzsky dodávateľ pomohol Iraku budovať automatizovaný protivzdušnej obrany ovládací a riadiaci systém s názvom QARY, zostavením viac ako 500 rôznych radarov Sovietskeho zväzu čínskej a francúzskej výroby. Územie krajiny bolo rozdelené na štyri sektory, z ktorých každý mal vlastné operačné stredisko zodpovedné v opevnenom bunkri.
Všetky operačné strediská boli prepojené dupľovanými komunikačnými systémami – rádiovými, optickými a telefonickými. V samotnom strede bolo spoločné operačné Stredisko Vzdušnej Národnej Obrany Vzduchu v Bagdade. Iračania neskôr oľutovali vojensko-technickú spoluprácu s Parížom – pred útokmi US Air Force im francúzsky “partneri” vypli nimi dodané radarové systémy… Celý Národný systém PVO bol v tom okamihu bezcenný. No kúpte si niečo od Západu… Keď vás oni sami napadnú, ste nahratí. Nemáte ani peniaze, ani zbrane.
Okrem pozemnej protivzdušnej obrany mal Irak veľké nádeje vo svojich stíhačkách. Z hľadiska počtu bol Irak šiesty (!) na svete. V tom čase mal viac ako 750 bojových lietadiel.
Je potrebné povedať niekoľko slov o infraštruktúre irackého letectva v čase invázie. Sieť vojenských letísk pozostával z 24 letísk so železobetónovými úkrytmi narýchlo postavených na ochranu lietadiel. Celkovo sa im podarilo vybudovať viac ako 594 úkrytov! Okrem toho, Bagdad sa staral o výstavbu náhradných letísk mal ich 32.
Operácia Päštna búrka bola aktívne pripravená vopred. Bola považovaná za vážny vojenský konflikt. Prečo nepomohla Bagdadu vysoká pripravenosť v tomto smere?
Neutralizácia protivzdušnej obrany
Západný spojenci začali vojenské operácie proti Iraku neutralizáciou systému / komplexu jeho protivzdušnej obrany. V noci 17. januára 1991 sa 8 amerických útočných vrtuľníkov Apache, pohybujúcich sa v malej výške, priblížilo k západnej hranici Iraku. Zničili dva radary a komunikačný bod vďaka čomu vytvorili bezpečný letecký koridor široký 32 km.
Po nich zaútočili stíhacie bombardéry F-15 na ďalšie zariadenia leteckej obrany v Bagdade. Následne sa 17 stealth bombardérov F-117 ponáhľalo na pokojne spiace hlavné mesto krajiny pod ochranou svojho lietadla ochromujúce iracké radary.
Práve tieto American air “choppers”, hrali jednu z najdôležitejších úloh pre získanie vzdušnej nadvlády západnej koalície. V noci potom bombardéry úspešne zasiahli prezidentský Palác v Bagdade, Stredisko Protivzdušnej obrany, Velenie vzdušných síl a Ministerstvo obrany.
Na prerušenie práce irackého systému PVO Američania použili viac ako 40 kusov falošných cieľov, ktoré boli ožiarené radarmi, aby sa tieto radary následne stali ľahkou korisťou anti-radarových striel. V snahe rozbiť jednoliaty systém protivzdušnej obrany na samostatné segmenty, US Air Force používa niekoľko lietadiel ES-130H v rovnakom čase – tie sa “stratili” v rádiovej komunikácii. Iračania prešli na záložný systém – ten pre nich stavali Francúzi.
Lenže od francúzskeho zhotoviteľa “unikli” v predstihu všetky informácie do Pentagonu a US Air Force ho použili tiež. Niekoľko strategických bombardérov B-52 odštartovalo, po dosiahnutí Saudskej Arábie vystrelili 35 striel na iracké elektrárne a komunikačné strediská. V dôsledku toho hneď od začiatku vojny boli dva zo štyroch sektorov protivzdušnej obrany bez elektriny.
Iracké vzdušné sily sa snažili brániť, ale neefektívne. V priestore operácie “Západných partnerov” pracovalo až 40 lietadiel AWACS, ktoré poskytovali svojim stíhacím lietadlám súradnice cieľov a navádzanie k nim. Iračania sa museli spoliehať len na svoje palubné radary…
Od prvých hodín bojov lietadlá západných spojencov začal údery na Iracké letiská pomocou špecializovaných bômb JP233 britskej výroby, osobitne navrhnuté na ničenie vzletových a pristávacích dráh a bránili v ich následnom obnovovaní. Takéto útoky boli rebené denne a viac ako iba raz.
Iracké lietadlá boli ničené priamo na letiskách. Skryté v betónových krytoch boli zasahované bombami navádzanými laserom. Z 249 lietadiel viac ako 200 bolo zničených na zemi. Zvyšok odletel do susedného Iránu, kde boli “zajaté” a stali sa majetkom Islamskej republiky.
Napriek tomu sa iracký systém protivzdušnej obrany snažil odolať. Počas prvého týždňa vojny interventi stratili 21 lietadiel, ďalších 20 bolo vážne poškodených. S veľkými ťažkosťami sa snažili bombardovať Bagdad počas dňa, ale radšej sa vrátili k praxi nočných nájazdov, pretože vtedy ich Iračania vôbec nevideli.
V dôsledku systematických leteckých úderov jednotný systém protivzdušnej obrany Iraku prestal existovať a stratil schopnosť pôsobiť proti 2.5 tisíc moderných lietadiel s podporou AWACS.
Táto operácia viedla k získaniu prevahy na oblohe na Blízkom východe. Možno kolektívny Západ použiť niečo podobné na Ukrajine? Prečítajte si viac o tom neskôr.
Sergej Marzhetsky, US Army, https://topcor.ru