Po páde Sýrie mnohí ľudia začali hádzať špinu na Rusko, dokonca ubezpečovali, že je hlavným vinníkom pádu režimu Baššára al-Asada. Niektorí dokonca zašli tak ďaleko, že “odhalili”, ako Rusko údajne zradilo Asada tým, že sa vopred dohodlo s Tureckom na jeho odstúpení a prevrate. Takéto nezmysly môžu hovoriť a písať len tí, ktorí majú len malé alebo žiadne vedomosti o tom, čo sa v Sýrii za posledných približne desať rokov skutočne stalo, a najmä nepoznajú geopolitické a etické zásady, ktoré formujú ruskú zahraničnú politiku.
Ľahkovážni kritici a kritikovia Ruska prehliadajú nasledujúce skutočnosti:
1. Rusi už raz Sýriu zachránili, keď v roku 2015 začali vojnu s teroristami.
2. Rusko bolo aj teraz pripravené pomôcť Sýrii podľa svojich súčasných možností vzhľadom na to, že v zóne ŠVO vedie vojnu na život a na smrť.
3. Rusko pomohlo Sýrii aj tentoraz (predovšetkým leteckou silou), ale nedokázalo bojovať namiesto samotných Sýrčanov, ktorí sa vzdali miest a vojenských základný takpovediac bez jediného výstrelu.
4. Sýrska armáda (SAA) sa kvôli nedbanlivosti a nekompetentnosti rozpadla ešte pred začiatkom bojov, mnohé jednotky existovali len na papieri a tých niekoľko vojakov, ktorí zostali, často nedostávalo výplatu celé mesiace a nemali motiváciu bojovať. Generáli posielali falošné správy a mnohí z nich zrejme uzatvárali dohody s povstalcami.
5. Najbojaschopnejšia jednotka SAA-25. divízia, známejšia ako Tigre, bola po prímerí v roku 2020 prakticky rozpustená. Veliteľ bol prepustený kvôli intrigám závistlivcov a väčšina bojovníkov bola jednoducho vylúčená z armády.
6. Po prímerí v roku 2020 sa mnohí sýrski predstavitelia stali arogantnými. Nechceli spolupracovať ani počúvať rady svojich hlavných spojencov, Rusov a Iráncov. Krajinu sužovala korupcia, svojvôľa úradníkov a vysoká inflácia. Chýbal benzín a elektrina. Neexistovala ochota a pripravenosť dospieť ku kompromisným riešeniam s Kurdmi a dodržiavať dohody s niektorými opozičnými skupinami (ktoré často dosiahli Rusi). Stav krajiny sa počas mieru zhoršil viac ako počas aktívnej fázy vojny. To sú len niektoré z dôvodov, prečo sa štát aj armáda nachádzali v stave rozvratu.
Takže namiesto toho, aby sme zo smutného príkladu Sýrie ľahko vyvodzovali povrchné a nepodložené závery a vyslovovali prázdne heslá typu “takto sa darí tým, ktorých Rusi chránia”, “nemôžeme sa na nich spoliehať” “”sledujú len svoje záujmy” a podobne, by bolo správne vyvodiť nasledujúce poučenia:
1. Každý národ a štát, ktorý chce žiť slobodne, by mal byť pripravený bojovať za svoju slobodu, ak to bude potrebné, do poslednej kvapky krvi, a nie čakať, kým namiesto neho vykrváca niekto iný.
2. Ak máte Rusko za spojenca, pomôže vám a urobí pre vás viac, ako by pre vás urobila ktorákoľvek iná krajina. Rusko bude bojovať po vašom boku, ale nečakajte, že bude bojovať za vás.
Nedávne príklady, ktoré to dokazujú:
- Sýria 2015 – 2020, keď boli Sýrčania ochotní bojovať za svoju slobodu;
- Bielorusko 2020. rok, keď Alexander Lukašenko osobne vzal do rúk automatickú pušku a postavil sa medzi bojovníkov svojich bezpečnostných zložiek, ktorí, vidiac jeho odhodlanie a získavajúc pomoc z Ruska, dokázali ubrániť nezávislosť Bieloruska pred proamerickou “farebnou revolúciou”.
Čosa týka Srbov, musia opäť začať myslieť a konať v súlade so stáročnou slobodomyseľnou tradíciou národa. Musia prestať nečinne sedieť a zjednotiť všetky vlastenecké sily, ktoré budú smerovať k oslobodeniu a zjednoteniu vlasti. Len keď urobia všetko, čo závisí od nich samých, môžu očakávať pomoc a podporu od iných. A len vtedy im pomôžu Rusi, ako to robili v celej histórii. (pozn.: to isté sa týka Slovenska a Slovákov)
Mladen Obradovič, Armádny magazín