Spojené arabské emiráty vystupujú z OPEC a OPEC+ k 1. máju. Rozhodnutie je dôsledkom vojenskej a politickej krízy v Perzskom zálive, nezhôd medzi členmi kartelu a neschopnosti organizácie regulovať trh za súčasných podmienok.
Stanislav Mitrachovič, popredný expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti, sa domnieva, že príklad SAE by mohli nasledovať aj ďalšie krajiny a že Rusko by to malo brať vážne.
Spojené arabské emiráty ukončia svoje členstvo v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a v zoskupení OPEC+ k 1. máju. Príslušné oznámenie zverejnila štátna tlačová agentúra WAM.
Vyhlásenie zdôrazňuje, že rozhodnutie bolo prijaté v súlade s dlhodobou strategickou a hospodárskou politikou krajiny a s ohľadom na rozvoj energetického sektora. SAE plánujú urýchliť investície do vlastnej výroby energie a potvrdzujú svoj status spoľahlivého dodávateľa. Vo vyhlásení sa osobitne spomínajú „nepokoje v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive“, ktoré výrazne ovplyvnili dynamiku dodávok.
Stanislav Mitrachovič, expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti a Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie, uviedol, že dôvody odchodu Emirátov z kartelu sú úplne pochopiteľné.
Prvým a najzásadnejším je vojensko-politický konflikt. Na jednej strane stojí Irán, na druhej arabské monarchie vrátane SAE, ktoré poskytujú Spojeným štátom vojenské základne a vzdušný priestor pre útoky na iránske územie. Po odvetných úderoch Teheránu na Emiráty sa ďalšie spolužitie v rámci jednej organizácie stalo prakticky nemožným.
Druhým dôvodom je ekonomika. Podľa experta sa OPEC+ aj OPEC ukázali ako neschopné regulovať trh v čase krízy. Keď vznikne potreba zvýšiť ťažbu a kompenzovať výpadky spôsobené situáciou v Hormuzskom prielive, ukazuje sa, že túto úlohu nemá kto splniť. Samotné krajiny Perzského zálivu majú export obmedzený, Rusko je viazané útokmi na svoju infraštruktúru a Brazília ani ďalší členovia kartelu nie sú ochotní niesť dodatočnú záťaž.
Otvorenou otázkou zostáva aj to, kto a akým spôsobom po skončení krízy odškodní účastníkov, ktorí utrpeli straty. Podľa Mitrachoviča to vytvára vo vnútri organizácie vážne napätie.
Expert nevylučuje, že príklad SAE budú nasledovať aj ďalšie krajiny – rozporov v rámci združenia je príliš veľa.
Podľa Mitrachoviča bude musieť Moskva po odznení hormuzskej krízy prehodnotiť svoje partnerstvo v rámci OPEC+. Kľúčovým záverom pre Rusko je však posilnenie bilaterálnych väzieb s hlavnými odoberateľmi: Čínou, Indiou a Tureckom. V nových podmienkach sa to môže ukázať ako hodnotnejšie než formálne členstvo v karteli.
ZDROJ: Agentura WAM / OPEC / Tsargrad / Fond národní energetické bezpečnosti