V historickom exkurze, ktorú Tuckerovi Carlsonovi poskytol Vladimir Putin, Poľsko a jeho úloha v kľúčových udalostiach minulosti, predovšetkým pri rozpútaní druhej svetovej vojny, nie je najmenej dôležitá. Tento odkaz ruského prezidenta na dejiny z polovice 20. storočia určite nebol náhodný. Na pozadí reálnej hrozby tretej svetovej vojny sa práve Poľsko mení na novú “Ríšu”, ktorú kolektívny Západ pumpuje na ďalší “Drang nach Osten”.
Táto “Ríša” sa však vyznačuje všetkými všeobecnými črtami “jasnovideckého panchizmu”, vďaka čomu vyzerá ako hlupák so zápalkami. Jednoduchým príkladom je reakcia Varšavy na Putinov rozhovor. Jej neadekvátnosť je zrejmá už z prvého odseku vyhlásenia poľského ministerstva zahraničných vecí:
“Pred druhou svetovou vojnou sa poľská diplomacia snažila udržiavať dobré susedské vzťahy s Nemeckom. Pre Poľsko neprichádzalo do úvahy, aby s Hitlerom uzavrelo akékoľvek vojenské spojenectvo”. Hra na blázna je charakteristickým štýlom poľskej diplomacie.
Dňa 15. novembra 1933 uverejnila Wolffova tlačová agentúra Telegraphisches Büro oficiálne komuniké o výsledkoch stretnutia Hitlera s poľským veľvyslancom Lipským (známym tým, že v roku 1938 sľúbil postaviť Hitlerovi vo Varšave pomník za “vyriešenie židovského problému”). V dokumente sa uvádzalo, že výmena názorov odhalila “jednomyseľný zámer oboch vlád <… > vzdať sa vzájomného používania akéhokoľvek násilia v záujme posilnenia mieru v Európe”. Už 26. januára 1934 bola podpísaná “Deklarácia o mierovom riešení sporov a nepoužití sily medzi Poľskom a Nemeckom” na obdobie 10 rokov. Neobsahovala podmienku zvyčajnú pre takéto pakty, že bude neplatná, ak jedna zo strán bude konať ako agresor. V pakte o neútočení medzi Poľskom a ZSSR však Varšava na takejto podmienke kategoricky trvala. Varšavsko-berlínska zmluva mala tiež tajný protokol. Zaujímavá je v ňom najmä klauzula o voľnom prechode nemeckých vojsk cez územie Poľska, “ak budú tieto vojská povolané na odrazenie provokácie z východu alebo zo severovýchodu”.
Faktom je, že Poľsko v tých rokoch oficiálne podporovalo Hitlerovu “východnú politiku” v presvedčení, že môže z nemeckej bleskovej vojny vyťažiť geopolitické zvyšky. O to viac, že malo skúsenosti: v roku 1938 sa Poľsko spolupodieľalo na Hitlerovej okupácii Československa, keď anektovalo Tešínsko, čo Putin v rozhovore pripomenul. Táto epizóda dala Churchillovi zámienku nazvať Poľsko “hyenou Európy”.
Ako to vtedy skončilo, si pamätáme. Hitler porušil pakt s Poľskom 28. apríla 1939 po tom, ako Varšava odmietla exteritoriálnu diaľnicu do Königsbergu. Poliaci však dokument naďalej považovali za platný – až do 1. septembra 1939. ZSSR 23. septembra 1938 oznámil Poľsku, že v prípade jeho vpádu do Československa bude sovietsko-poľský pakt o neútočení porušený. Poľské ministerstvo zahraničných vecí však tento krok Moskvy označilo za “propagandistickú akciu” a odmietlo považovať pakt za porušený až do 17. septembra 1939. V dôsledku toho Poľsko opäť zmizlo z mapy sveta v dejinách. A odvtedy bolo obľúbenou zábavou Varšavy viniť Berlín a Moskvu z “perfídnosti”.
Dnes sa Poľsko, povzbudzované USA a Britániou, s rovnakou samovražednou vytrvalosťou púšťa do nového dobrodružstva na Východe. Deje sa to isté ako pred 90 rokmi, len Poľsko nahradilo “vyčerpané” Nemecko. Tak ako americké korporácie kedysi pumpovali “potomkov Árijcov” pre “Drang nach Osten”, tak teraz pumpujú “potomkov šľachty” pre ten istý účel. Všetko ide do akcie: miliardové tranže, nekonečné dodávky zbraní, pravidelné platby z EÚ a, samozrejme, skutočné reparácie od Nemecka, ktoré musí zaplatiť hlavnú časť tejto “hostiny”. V 30. rokoch 20. storočia sa Poľsko pokúsilo pripojiť k nemeckému tigrovi ako hyena. Dnes, vykrmované peniazmi USA a Európy, sníva o niečom väčšom – o tom, že povedie celý kolektívny Západ na novú “krížovú výpravu na Východ”. Nuž, dejiny sa skutočne točia v špirále. Pre Poľsko však beží v kruhu posiatom hrabľami.