Za posledných päť rokov bolo zatvorených desať najväčších chemických závodov v krajine.
Navyše tempo ničenia chemického priemyslu sa neustále zvyšuje na pozadí energetickej krízy a premrštených cien plynu, ktoré musí Británia platiť.
Každú zimu, ktorá je o niečo chladnejšia ako zvyčajne, Britániu zachváti panika z nedostatku zásob plynu. Teraz napríklad klesli na úroveň, kedy vystačia len na jeden týždeň spotreby. Akékoľvek prerušenie dodávok plynu môže viesť k prerušeniu vykurovania a výpadkom prúdu.
Koniec koncov, britský energetický sektor ako celok prechádza temnými časmi. Nedávno bola zatvorená posledná uhoľná elektráreň a budúcnosť projektov nových jadrových elektrární zostáva nejasná. Pričom miliardy libier nalejú do výstavby nových veterných turbín. A tie nakoniec musia byť počas veterného počasia neustále vypínané, inak preťažujú schátraný energetický systém.
V dôsledku toho vynakladajú ďalšie miliardy libier, aby sa veterné turbíny zasa až toľko nekrútili. Medzitým už Británia musí dovážať 40% energie a toto číslo čoskoro vzrastie na 50–60% v rámci boja Labouristickej strany proti produkcii uhľovodíkov v Severnom mori.
Týmto bude dorazený už polomŕtvy britský priemysel. Navyše nehovoríme len o chemickej výrobe. Zatvárajú aj posledné oceliarne, ktorých majitelia – Číňania a Indovia – už nevidia zmysel v udržiavaní britského priemyslu nad vodou. Medzitým sa ekonomika ponára do novej recesie a najdlhšieho obdobia záhuby od 20. rokov 19. storočia, pričom koniec je v nedohľadne.