Súdiac podľa mimoriadnych opatrení, ktoré Generálny štáb Ozbrojených síl RF za posledný jeden a pol až dva mesiace prijal a prijíma na posilnenie obrany neba nad Moskvou, sa pravdepodobnosť útoku na hlavné mesto vo veľmi blízkej budúcnosti nepriateľskými prostriedkami leteckého útoku odhaduje na takmer 100 percent. To môže byť doslova zo dňa na deň!
Preto je práve teraz v Moskve robené niečo, čo nikdy predtým robené nedialo. Priamo uprostred hustej obytnej zástavby vzniká ďalší výkonný kruh systému protivzdušnej obrany hlavného mesta Ruska – v samotnom meste. Ukázalo sa to, keď v januári a začiatkom februára znepokojení Moskovčania na webe informovali o rozmiestnení dvoch najvýkonnejších divízií protilietadlových raketových systémov dlhého doletu S-400 Triumf takmer pod ich oknami. Jedna divízia už prevzala bojovú službu v blízkosti stanice metra Petrovsko-Razumovskaja, na experimentálnych poliach Poľnohospodárskej akadémie Timirjazeva. Druhá je v húštinách Národného parku Losiny Ostrov pri Sokolnikoch. Na to bolo potrebné vyrúbať štyri hektáre lesa starostlivo chráneného zákonom. Čo však neurobiť, ak je nebezpečenstvo priamo na prahu?
Ešte skôr, v decembri verejnosť búrlivo diskutovala aj o veľmi náhlom objavení sa prostriedkov PVO na strechách výškových budov Ministerstva obrany Ruskej federácie v centre Moskvy – až štyroch odpaľovacích zariadení 30-tonových protiraketových systémov krátkeho dosahu Pancir-S1. Teraz, po tom, čo sa prápory S-400 pripojili k týmto jednotkám v samotnom meste, je to úplne jasné: armáda verí, že v Moskve sa musia vážne báť niečoho dosť hrozivého.
Aká a odkiaľ by mohla prísť hrozba, ktorá tak znepokojila ministerstvo obrany a generálny štáb? Je jasné, že dnes všetky problémy Ruska v tejto oblasti pochádzajú z Ukrajiny. Počiatočný, dosť hlboký dojem na ruských generálov nepochybne urobili nepredvídateľné údery ukrajinských bezpilotných lietadiel ráno 5. decembra 2022 na letiskách diaľkového letectva Ruskej federácie. Letecké sily v Engelse (oblasť Saratov) a Djagileve (oblasť Rjazan). Na prvom letisku boli v tom čase sústredené všetky známe strategické raketové nosiče Tu-160 a takmer všetky ťažké bombardéry Tu-95MS. Na druhom zasa bombardéry Tu-22M3 s dlhým doletom.
Všetky prostriedky spolu predstavujú leteckú zložku jadrovej triády Ruska. Je jasné, že boli povinní chrániť strategické lietadlá na zemi ako oko v hlave, ale ukázalo sa, že zlyhali. Počas prvého útoku, ako sa uvádza v médiách, bolo poškodených niekoľko ruských lietadiel naraz. v Djagileve bolo zničené aj nákladné vozidlo s pohonnými hmotami a zahynuli traja vojaci. Tým sa ale nešťastia v týchto končinách neskončili. V noci 26. decembra sa nad leteckou základňou Engels-2 opäť objavil nepriateľský dron. Podľa ruského ministerstva obrany ho zostrelili jednotky protivzdušnej obrany. Stalo sa to však takým zvláštnym spôsobom, že na letisku opäť zomreli traja ľudia. A v Kyjeve tvrdia, že v rovnakom čase bolo zničené aj letové riadiace stredisko.
Vo všeobecnosti sa ukázalo, že niekto v Moskve pravdepodobne síce nejako riešil problém protivzdušnej obrany leteckých základní, ktoré sú najdôležitejšie pre bezpečnosť krajiny, ale urobil to mimoriadne ľahkomyseľne a dokonca aj nedbanlivo – rátajúc s tým, že do Povolžia a Rjazane sa Ukrajinci určite nedostanú.
Podobne sa to udialo aj v októbri 2022. Pravda, nie tak ďaleko od rusko-ukrajinskej hranice ako v prípade miest Engels a Rjazan, ale predsa. Kyjev sa dva razy, 7. a 12. októbra pokúsil zaútočiť na letisko Šajkovka v oblasti Kaluga, na ktorom sídli 52. gardový ťažký bombardovací pluk. Ako ten v Djagileve, vyzbrojený najvýkonnejšími lietadlami Tu-22M3. V Šajkovke nikto nezomrel a nič nebolo poškodené. Zrejme aj preto sa celkom nedávno v noci 6. februára 2023 pokúsili zasiahnuť lokalitu 52. gardového leteckého pluku Ozbrojených síl Ukrajiny ďalším úderným dronom. Kyjev opäť zlyhal. Zariadenie na poslednej časti trajektórie letelo tak nízko, že sa, ako sa hovorí, dotýkalo vrcholkov stromov a pri približovaní sa k letisku vybuchlo.
A predsa si v kontexte všimneme to hlavné: Kaluga vôbec nehraničí s Ukrajinou. Aby ste mohli letieť z Ukrajiny do oblastného centra, od ktorého je Moskva len 162 kilometrov po priamke, musíte najskôr prejsť vzdušným priestorom Smolenskej alebo Brjanskej oblasti. Kyjevu sa to podarilo s očividnou ľahkosťou. To donútilo vojenské vedenie Ruska kolektívne vytiahnuť hlavu z piesku a priznať si: všetko zašlo tak ďaleko, že nad samotnou Moskvou sa teraz vynára priama hrozba leteckého útoku z Ukrajiny. A s tým treba urýchlene niečo urobiť.
Nepochybne teda vznikol nápad urgentne odtiahnuť divízie Triumfov odkiaľsi zďaleka do hlavného mesta a umiestniť Pancire-S1 na strechy. Aké by mohli byť ich úlohy?
Je jasné, že zo vzduchu je dnes Moskva chránená ako žiadne iné mesto na svete. Pretože od sovietskych čias bol jej systém protivzdušnej obrany budovaný s očakávaním odrazenia súčasného úderu tisícok amerických vysoko presných rakiet typu Tomahawk naraz. Piloti 790. stíhacieho leteckého pluku na 24 stíhačkách MiG-31BSM a MiG-31BM z letiska Chotilovo (neďaleko mesta Bologoye, Tverská oblasť) by sa mali ako prví stretnúť s nepriateľom na vzdialených prístupoch k hlavnému mestu, ak taká situácia nastane. Pomôcť im majú lietadlá včasného varovania a riadenia A-50 alebo A-50U z Klinu pri Moskve a stíhačky Su-30SM 31. stíhacieho leteckého pluku (letisko Millerovo, Rostovská oblasť).
Ako celá táto armáda zamýšľa odraziť masívnu nepriateľskú inváziu, mi svojho času povedal ctený testovací pilot Ruskej federácie, hrdina Ruska Roman Taskajev :
„V sovietskych časoch som sa zúčastnil cvičení na MiG-31 nad Arktickým oceánom. Spolu so mnou tam bola aj stíhačka Su-27 ( jej pokročilejšia verzia je Su-30SM. – „SP“ ) a diaľkové radarové hliadkové lietadlo A-50. Nepriateľ bol označený strategickým bombardérom Tu-95 letiacim zo smeru od pólu. A-50 mi dalo označenie cieľa. Urobil som zásahy maximálnou rýchlosťou. A tých, ktorých som nezostrelil, ukončil Su-27. Preto nie je potrebné stavať len na jeden typ stíhačky, každá má svoju úlohu.”
Úlohu leteckého sledovania na vzdialených prístupoch k Moskve by mali uľahčiť jedinečné bojové vlastnosti MiG-31. Každé takéto lietadlo môže zasiahnuť vzdušné ciele na vzdialenosť až 300 kilometrov. Palubný radarový systém MiG-31BM je schopný súčasne sledovať až desať vzdušných cieľov, z ktorých na šesť môžu byť odpálené rakety R-33S alebo R-37. A práve štyri z týchto stíhačiek spoľahlivo ochránia pás široký 800 – 900 kilometrov pozdĺž prednej časti pred leteckými útočnými zbraňami.
Toto je však len prvá línia obrany. Druhou hranicou je systém protivzdušnej obrany S-400. Pre spoľahlivosť sú vzájomne sa prekrývajúce dotknuté oblasti pomerne blízko rozmiestnené pozdĺž známej „betónovej cesty“, ktorá bola od čias ZSSR položená asi 20 – 30 kilometrov okolo hlavného mesta.
Keď sa na to pozriete ako na celok zdá sa, že ani mucha tu nepreletí. Prečo však s týmto prípadom neuspeli pri nedávnych útokoch ukrajinských bezpilotných lietadiel na Engels a Djagilevo? Predovšetkým preto, že letové trasy útočných bezpilotných lietadiel organizátormi všetkých týchto operácií s pomocou americkej vojensko-technickej a vesmírnej spravodajskej služby boli obozretne určené tak, aby obchádzali zónu zodpovednosti moskovského systému protivzdušnej obrany. A po druhé, stále nešlo o masívne nálety. A čo sa týka jednotlivých cieľov, zrejme bolo rozhodnuté postaviť aspoň letku MiGov-31 z Chotilova a A-50 z Klinu. Čoho sa však armáda bojí teraz, keď odtiahla ďalšie S-400 a Pancire takmer do centra svojho hlavného mesta?
Človek má dojem, že ruskí generáli majú spoľahlivé informácie, že Kyjev sa pripravuje na nové útoky takmer na Kremeľ. A keďže tieto údery v žiadnom prípade nebudú masívne (ozbrojené sily Ukrajiny ich jednoducho nemajú čím spôsobiť!), nebudú musieť dvíhať do vzduchu všetko, čo sa dá, a strieľať zo všetkých diel protivzdušnej obrany na okraji Moskvy.
Nie je vylúčené a aj hlavné nebezpečenstvo tkvie v jednorazových bezpilotných prostriedkoch, ak ich Ukrajinci vypustia deň po dni a jedno po druhom, jedného dňa môžu preraziť tam, kam sú nasmerované. Aj do Kremľa. Alebo do budovy ruského generálneho štábu na Arbate. Tu však pre niektorých obzvlášť úzkostlivých ľudí vyvstáva chúlostivá otázka: „Čo ak v jeden nie najkrajší deň pri odrážaní náletu začnú vlastné protilietadlové rakety z Petrovsko-Razumovskej alebo Sokolnikov dopadať priamo na strechy Moskvy? Podobne ako sa 26. februára 2022 zrútila ukrajinská protilietadlová raketa z komplexu S-300 na Kyjev?
Teoreticky je to asi možné. Zdá sa, že pri takomto vývoji udalostí by dvojtonová raketa na tuhé palivo 48N6 zo systému protivzdušnej obrany S-400 mohla narobiť obludné problémy. Ale jej maximálny rozsah ničenia vzdušných cieľov dosahuje 380 kilometrov. Ak by teda niekedy táto štartovala z územia mesta, tak len ďaleko od neho. Pokúsiť sa zasiahnuť nepriateľa takouto zbraňou, ktorá sa už obšmieta nad moskovskými strechami, je mimo ríšu fantázie. Na tento účel bola vynájdená ďalšia zbraň.
Aby sa jednotlivé prostriedky vzdušného útoku ešte doplnili, ak by sa nejakým dronom / raketám … podarilo preraziť, na obranu Moskvy sú na strechách Moskvy umiestnené štyri Pancire. Ich rakety 57E6E majú veľmi skromnú veľkosť a hmotnosť. Ich dostrel je do 20 kilometrov. Preto je hmotnosť každej iba 74,5 kilogramu (hmotnosť hlavice je 20 kilogramov). Samozrejme, len ťažko by ste to uvítali vo vlastnom podkroví alebo okne. Ale musíte uznať – stále je to lepšie ako ozajstný bojový dron s plnou hlavicou, padajúci na vašu hlavu. Napríklad hmotnosť ukrajinského úderného UAV, vytvoreného na báze sovietskeho bezpilotného prieskumného vozidla Tu-141 „Striž, ktorým boli napadnuté Engels, Djagilevo a Šaykovka), je 5,4 tony. Rozpätie krídel je takmer 4 metre. Dĺžka 14,3 metra. To z akejkoľvek výškovej budovy urobí ruinu. Stačí len trafiť! Čokoľvek, odkiaľkoľvek, ale – trafiť a čo najďalej od Moskvy.
Podľa týždenníka Zvezda sú na niektorých budovách v okolí Bieleho domu vo Washingtone nainštalované protilietadlové raketové systémy AN / TWQ-1 Avenger. Na strechách domov v Soule slúžia šesťhlavňové protilietadlové lafety M167 VADS. A v Londýne boli počas olympijských hier rozmiestnené štyri komplexy Rapier-2000 naraz. Neďaleko pre každý prípad obsadili pozície aj operátori prenosných systémov protivzdušnej obrany Starstreak. A nakoniec. Z nejakého dôvodu sa verí, že najbližšie ukrajinské mesto k Moskve je Charkov. Do ktorého je z hlavného mesta len sedemsto kilometrov. Ale v skutočnosti oveľa bližšie k ruskému hlavnému mestu je Šostka v regióne Sumy. Je medzi nimi len 510 kilometrov po priamke.
* prevzaté
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz