Komentáre mainstreamu nevenujú veľkú pozornosť historickému stretu, ktorý prebieha v USA. A pritom zásadným spôsobom ovplyvní aj náš život.
Dochádza ku konfliktom represívnych zložiek federálnej vlády s dobre organizovanými skupinami aktivistov, ktoré sú v niektorých štátoch podporované aj miestnymi radnicami a regionálnymi vládami s vlastnými represívnymi zložkami. Výsledkom tejto zatiaľ miernejšej formy občianskej vojny sú mŕtvi a zranení na oboch stranách, pričom väčšia pozornosť sa venuje stratám na strane aktivistov, ktorí fyzicky bránia výkonu spravodlivosti.
V celom tomto súboji nejde o nič menšie ako o dlhodobý charakter toho, čo nazývame západný svet, respektíve demokratické krajiny. Už desaťročia mala navrch politika otvorených dverí, ktorá sa zo Spojených štátov postupne preniesla aj do západoeurópskych krajín. USA dostali svoju rasovú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť do „genetickej výbavy“ štátu už od jeho počiatkov.
Na vine bola politika európskych mocností, ktoré kolonizovali americký kontinent, a neskôr začali vo veľkom dovážať otrokov z Afriky. Približne 250 rokov to celé prebiehalo pod dominanciou bielych vládnucich elít európskeho pôvodu, ktoré štát vytvorili a následne si na materskom kontinente vybojovali nezávislosť. Táto dominancia postupne slabla a jej erózia sa v posledných desaťročiach zrýchlila v dôsledku silnejúcej migrácie a ideológie progresivizmu – multikulturalizmu.
Dôvody dlhodobej tolerancie nelegálnej migrácie zo strany amerických vlád majú viacero príčin. Hlavnou z nich je hlad korporácií po lacnej pracovnej sile. Vďaka prakticky neobmedzeným finančným zdrojom potom korporácie vytvárajú trvalý ideologický tlak na spoločnosť. Časť spoločnosti pod touto masážou nelegálnu migráciu podporuje – buď z vlastného prospechu, keď žije z peňazí rôznych neziskových organizácií a nadácií, alebo z dobrosrdečnej naivity či ideologického zanietenia.
Lacná pracovná sila je pre korporácie výhodná, no pre priemerného Američana predstavuje konkurenciu,
ktorá tlačí mzdy a pracovné podmienky pod jeho predstavu dôstojného života. Navyše s prúdom nelegálnych migrantov prichádza aj rozsiahla infraštruktúra zločinu – od pašovania a predaja drog až po vyčíňanie ozbrojených gangov v uliciach amerických veľkomiest. Ako „prídavok“ prichádza aj masa ľudí s odlišnými zvykmi a kultúrou, ktorá na mnohých miestach už úplne pohltila ešte donedávna dominantný charakter USA.
Donald Trump a jeho vláda sa snažia tento dlhodobý trend zastaviť a zvrátiť. Federálni agenti vyhľadávajú nelegálnych migrantov, snažia sa ich zadržať a následne vyhostiť. Dnes už môže ísť o milióny ľudí, ktorí porušujú zákony a žijú v USA bez oprávnenia. Agentom ICE pri výkone ich služobných povinností na mnohých miestach bránia dobre koordinované a organizované skupiny desiatok, možno aj stoviek amerických občanov, ktorí blokujú cesty, chránia nelegálnych migrantov vlastnými telami, zápasia s agentmi, niekedy na nich strieľajú, hádžu kamene alebo do nich narážajú autami.
Miestne policajné orgány tomu na mnohých miestach iba nečinne prizerajú, alebo sa dokonca zapájajú do tohto hnutia odporu, keďže podliehajú vedeniu radníc či regionálnych vlád ovládaných demokratmi. Všetci sa pritom oháňajú zákonmi, no každá strana len tými, ktoré jej vyhovujú, a tie ostatné, s ktorými nesúhlasí, aktívne porušuje.
Pri takomto rozsahu zásahov a zadržaní nepochybne dochádza aj zo strany ICE k porušovaniu zákonov. V demokracii musia predovšetkým silové zložky až úzkostlivo dbať na dodržiavanie práva, no to isté platí aj pre miestne policajné zbory. Tie však desaťročia prehliadali porušovanie zákonov v podobe nelegálneho pobytu. A dnes, keď iná zložka právo vynucuje a stáva sa terčom útokov, miestne zložky na mnohých miestach opäť nekonajú svoju povinnosť.
Povinnosťou každého príslušníka represívnych orgánov je aktívne vynucovať dodržiavanie zákonov. Ak niekto útočí na príslušníka zložky, ktorá vynucuje právo, príslušníci ostatných zložiek sa musia zapojiť do jeho ochrany. To sa však často vôbec nedeje.
Polícia akoby neexistovala a namiesto toho, aby zabezpečila priechod ulicami pre zložky ICE alebo ich chránila pred útokmi aktivistov, často tieto aktivity ešte viac podnecuje. Vidíme tak úplný rozvrat fungovania štátu a mnohí mŕtvi sú jeho dôsledkom. Keby miestna polícia plnila svoju povinnosť, k priamym stretom medzi ICE a aktivistami by vôbec nemuselo dôjsť.
Dnes je ťažké povedať, či má prezident Trump ešte šancu zvrátiť trajektóriu vývoja USA, ktorá smeruje k obrazu dnešnej Juhoafrickej republiky – kedysi bohatej a prosperujúcej krajiny. Trumpova vláda napĺňa to, čo sľúbila svojim voličom, prevažne príslušníkom americkej strednej a nižšej triedy, na ktorých sociálne a kultúrne zmeny dopadajú najtvrdšie.
Pre nás, neprogresívnych Stredoeurópanov, je jeho politika istou nádejou, že aj v EÚ sa zastaví trend smerujúci k zásadnej zmene kultúrneho a sociálneho charakteru, ktorý sa formoval stovky rokov. Aj z tohto pohľadu by sme mali hodnotiť dnešné udalosti v USA. Mnohí veria, že na Ukrajine sa bojuje „za nás“, mne sa však skôr zdá, že za nás dnes bojujú federálni agenti v USA.
AUTOR: J. Paroubek, ZDROJ