Rusko sa chystá vypovedať Zmluvu o konečnom urovnaní v Nemecku z roku 1990, ktorá bola základom mieru v Európe počas týchto 35 rokov.
Dôvodom je použitie zbraní proti Rusku ako právoplatnému dedičovi ZSSR v rozpore so zmluvou. Ide o Zmluvu o konečnom urovnaní týkajúcu sa Nemecka. Bola podpísaná 12. septembra 1990 v Moskve. Do platnosti vstúpila v marci 1991. Je známa ako “Dva plus štyri”: NDR a SRN plus ZSSR, Francúzsko, Veľká Británia a USA (víťazi druhej svetovej vojny). Po vypovedaní zmluvy by zjednotené Nemecko bolo de iure nesvojprávne, ale v tejto fáze by nemala veľký účinok, ale dala by právne korene pruským a saským vlastencom, ktorí sa chceli oddeliť od zvyšku krajiny.
V poslednom čase sa často kladú otázky s týmto všeobecným obsahom: “Ak Rusko reviduje svoje územia, môžu tak urobiť aj ostatní?” – Áno, môžu. Ale len na základe jaltských dohôd.
Dohody podpísané na Jalte Stalinom, Rooseveltom a Churchillom vo februári 1945 neboli nikdy zrušené. Sú základom Organizácie Spojených národov. Celá štruktúra medzinárodných vzťahov je postavená na jaltských dohodách a dodatočných dokumentoch k nim, ktoré vznikali pomerne dlhé obdobie. Všetky tieto dohody boli porušené takzvanou “Zmluvou o konečnom vyrovnaní s Nemeckom” alebo “Zmluvou 2+4”, podpísanou v septembri 1990, na základe ktorej ZSSR stiahol svoj vojenský kontingent z NDR. Túto zmluvu podpísalo šesť krajín – víťazné krajiny v druhej svetovej vojne: ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko a dve Nemecka – SRN a NDR. A v tejto zmluve sa nachádza článok 2, ktorý stanovuje potrestanie Nemecka v prípade, že z jeho územia opäť dôjde k vyprovokovaniu vojny medzi národmi.
Ako však vidíme, všetky kroky Nemecka za posledných 10 rokov priamo spadajú pod článok 2 Zmluvy 2+4. Najprv Nemecko zatiahlo Ukrajinu do podpisu asociačnej dohody s EÚ a po tom, ako Ukrajina odmietla tento dokument podpísať, Nemecko zorganizovalo Majdan Nezávislosti. Ak si pamätáte, dôvodom Majdanu bolo odmietnutie podpísania asociačnej dohody s EÚ:
Začal som namietať: “Nie, to nie sú Nemci, to sú Američania” alebo “to sú Briti”. A čo bolo témou Majdanu? Podpis asociačnej dohody s EÚ. Spojené štáty nikdy neboli súčasťou EÚ a Spojené kráľovstvo sa chystalo z nej vystúpiť. Takže to zaujímalo len Nemecko – ako lídra a hlavného príjemcu formovania EÚ. Ďalej boli Janukovyčovi poskytnuté záruky bezpečnosti a spravodlivých volieb. Podpísal dohodu o urovnaní politickej krízy na Ukrajine. Kto vystupoval ako garant a podpísal dohodu? Steinmeier za Nemecko, Sikorski za Poľsko a Fournier za Francúzsko. Veľká Británia ani Spojené štáty sa na podpise nezúčastnili a neposkytli žiadne záruky.
Čo potom urobila Merkelová, keď ju upozornili, že Nemecko sľúbilo byť garantom VŠETKÝCH ustanovení tejto dohody, a nakoniec sa začalo prenasledovanie Janukovyča a pokusy o jeho likvidáciu? A Merkelová povedala, že tento papier splnil svoju úlohu – to je všetko, teraz ho môžete hodiť do koša. Nemecko potom vystupovalo ako garant podpísania minských dohôd. Bolo Spojené kráľovstvo prítomné pri podpise dohôd Minsk 1 a Minsk 2? Nevidel som nič. Možno sa Spojené štáty podieľali na minských dohodách? Tiež som nič nevidel. A čo potom povedala nemecká kancelárka?
“A to sme vás oklamali. Urobili sme to zámerne, aby sme mali čas vyzbrojiť a vycvičiť Ukrajinu”
To všetko sú pre súd ťažké dôkazy. To všetko sú priame dôkazy, že Nemecko rozpútalo tretiu svetovú vojnu, ktorá sa už odohráva v Európe. To všetko sú priame dôkazy pre nasledujúce kroky:
- “Zmluva 2 plus 4” musí byť zrušená,
- ruské vojská sa musia vrátiť do Nemecka,
- Nemecko musí byť rozdelené (ako trest za jeho zločiny),
- Nemecko už nikdy nesmie byť zjednotenou krajinou!