… aj s novým pozývacím listom. Ani skupinka okolo Biľaka z roku 1968 by sa nemusela hanbiť za toto „délo“.
Lebo história, lebo pamäť, lebo také spôsoby, lebo takú aroganciu, lebo takú špinavosť urobiť voči vlastnému národu, voči vlastnému štátu, akú vyprodukovali slovenskí štátni občania v službách Slovenskej republiky za jej hranicami – s autorským „spolu-copyrightom“- a to ešte na „autorizovanom mieste EÚ/v EP – to sa nedá ani zabudnúť, ani stráviť. A mysliac – až doposiaľ – že sa takémuto počinu už ani nedá „nikdá“ v histórií priblížiť, nieto ešte vyrovnať…
A predstavte si – po 64-roch rokoch, že predsa sa dožijeme, že :
- europoslanec za Slovensko (Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska) – bude iniciátorom textu uznesenia Európskeho parlamentu (EP), ktorý Slovensko poníži spôsobom, ktorý zo Slovenska robí opäť (novú) čiernu dieru v Európe..
- a ďalší 4 europoslanci
- HOJSÍK a Wiezik z úderky Progresívneho Slovenska a
- Bilčík – zo „SPOLU-partnerského straníckeho subjektu a
- Ďuriš Nicholsonová (zvolená za SaS)
sa pod text podpíšu ako predkladatelia. Ako neochvejní „ochrancovia“ ľudských práv, prezlečení v koži tých, ktorí chceli v oných tragických časoch pre Slovensko rovnako novú vládu, vernú svojim ideologicky príbuzným, vtedajším priateľom na večné časy…
A ďalší človek „v kurze“ (Jurzica za SaS) predložený text podporí.
A to je už signifikantná paralela, ktorú už z histórie poznáme. Z tej smutnej strany. Ďalší „biľakovci“ na scéne. Zo všetkými nezabudnuteľnými spomienkami…
LEBO to, že na samotnom autorstve textu hanebného svojím obsahom, okolnosťami jeho vzniku a následných dôsledkov – je podpis slovenských „ohrozených liberálnych súdruhov“ – to už ozaj, veľmi pripomína praktiky skupinky okolo tiež vtedy znepokojených Biľakovcov.
Lebo tí tiež z podobných obáv – „z ohrozenia vývoja a smerovania v (Česko) – Slovensku“, zo šírenia „nenávistných prejavov“ a „z obáv pred uprednostňovaním iných, vtedy rovnako „spiatočníckych hodnôt“ – sa podpísali pod pozývací list adresovaný sovietskych súdruhom.
Rovnako ako naši dnešní „súdruhovia“ s novou ideologickou penou na ústach.
Aj s ich rovnakou obavou, aj s rovnakou reakciou ich „priateľov“.
Reakciou – zdieľajúcou obavy novodobých biľakovcov, „šimečkovcov“ s vývojom na Slovensku. Vrátane „internacionálneho“ rozhodnutia nových „priateľov“ – prísť na Slovensko. Ako za starých, smutných časov. Ako za „dobre mienenej“ vtedajšej návštevy Brežneva – do Čiernej nad Tisou..
S rovnakým poslaním – upozorniť a vytknúť – tentokrát slovenskej vláde, aby:
- „dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTI osôb pred trestnými činmi z nenávisti“ a „zaujala rázny postoj proti porušovaniu ľudských práv týchto osôb“
Akoby sa vrátil čas. Len s 2-mi, zatiaľ známymi rozdielmi – a to, že „pozývací list“ bol adresovaný súdruhom na opačnú zemepisnú stranu. A že neprídu na tankoch…
Zatiaľ…
A možno predsa len (pokiaľ ide o ten rozdiel). Lebo jeden rozdiel tu ešte je. A veľmi, veľmi podstatný. Lebo vtedajší prezident Svoboda sa nezachoval tak zbabelo, tak servilne, tak poddansky – ako dnes pani zo slovenského „náprotivku“..
A čo je v konečnom dôsledku obzvlášť flagrantné, že nejde prvoplánovo – o úprimnú, poctivú snahu o ochranu slabých a bezmocných, ale že ide o ÚČELOVÉ, ideologicky motivované zneužitie mimovládnej a mediálnej moci na Slovensku. A súčasne o neprípustné – NELEGITÍMNE – zasahovanie štruktúr EÚ do (kultúrno-etických) oblastí vnútro-politického života na Slovensku.
A to je odsúdeniahodné, vediac, že vedia, že musia vedieť, že na Slovensku pritom nejde o systémový civilný problém tejto skupiny osôb nad rámec, aký je známy tak v štátoch EÚ, ako aj v iných demokratických štátoch. Že v danom prípade išlo zjavne iba o ojedinelý skratový exces. Navyše nenamierený iba na jednu cieľovú skupinu (LGBTI). Ba dokonca, v jej prípade ani nie v prvom rade.
A že v tomto kontexte sa nedá nevidieť, že išlo/ide iba o dobre zrežírované a zištne zmanipulované divadlo s iným prvoplánovým účelom…
V uvedenom rámci – najmä s poukazom na farizejské, pregnantne pokrytecké prehliadanie existujúcich problémov na Slovensku – v súvislosti so zjavným a preukazným zneužívaním a nadužívaním mocenských nástrojov a prostriedkov OČTK, majúcich za následok prekračovanie európskych štandardov na úseku právnej ochrany/porušovania ľudských práv a slobôd.
LEBO je známe a preukazné, že prinajmenšom za záhadných a spochybnených zistení a neobjasnených okolností došlo k úmrtiu najvyššej policajnej autority, bývalého prezidenta PZ generála Lučanského. Vrátane záhadných úmrtí osôb spojených s jeho vyšetrovaním…
LEBO je známe a preukazné, že dochádza k nedôvodnému nadužívaniu väzobných stíhaní a k už aj preukázanej manipulácií s výpoveďami spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní/kajúcnikov, k účelovému „našívaniu“ skutkových podstát, k neštandardným prieťahom pri dohľadávaní dôkazov – ústiacich do necivilizovaného, nehumánneho psychického týrania (právne stále nevinných ľudí) vo väzobných zariadeniach..
LEBO to nie sú už dôvodné domnienky – TOTO sú už známe a preukazné nezákonné praktiky orgánov trestného konania v prípravnom štádiu, vyplývajúce z verejne známych, legálne získaných nahrávok.
A najnovšie už aj zverejnené SOS redakcie týždenníka PLUS 7 DNÍ, „ktorá sa minulý týždeň obrátila na desať medzinárodných organizácií s obavami z ďalšej eskalácie napätia medzi kritickými novinármi a predstaviteľmi niektorých orgánov presadzovania práva, s poukazom na doterajšie postupné vyhrocovanie komunikácie napríklad s vedením polície a špeciálnej prokuratúry.“
LEBO to, že ide na Slovensku, v tých istých zemepisných šírkach a dĺžkach – a v jednom čase – stále o iba o „náhodu“, už neveria ani v jednej krčme na Slovensku.
Len v európskych štruktúrach, vraj, nie…
LEBO kardinál de Bricassart…
PS :
A v spojitosti s postojmi slovenských zástupcov v EP pri prijímaní predmetného uznesenia treba mať na zreteli ešte aj účasť ďalších europoslancov za Slovensko na hlasovaní v EP.
Lebo by bolo treba spýtať ostatných poslancov za Smer (Hajšel, Číž; Beňová – ktorá sa síce nezúčastnila hlasovania, bola na OČR – ale verejne deklarovala, že nemala námietky voči predloženému – až neskôr upravenému návrhu), KDH Lexmman, Štefanec) a OĽANO (Polák):
- prečo sa nepostavili – čelom – proti tomuto nekorektnému, ÚČELOVÉMU a neprípustne NELEGITÍMNEMU zasahovaniu do pôsobnosti (eticko-kultúrnej problematiky) zverenej čl. štátom EÚ..?
- priamym zahlasovaním proti predloženému uzneseniu – v znení ako bol predložený na rokovanie EP, najmä s ešte neprijateľnejšími doplnkami uplatnenými (slovenským!!) poslancom Bilčíkom.
Tak – ako to urobili nezištne (iba) 2 europoslanci za Slovensko :
- Radačovský (nezaradený, kandidoval za ĽSNS) a
- Uhrík (Republika).
Lebo počuť, že uplatniť výhrady (ako to urobili špeciálne europoslanci za KDH) – a „zdržať sa hlasovania“ – pripomína skôr „odpustkovú“ výhradu, poukazujúc pritom na stanovisko, ktorým vyslali do vesmíru nesúhlasné, bližšie konkretizované vyhlásenie.
Teda pravdupovediac – nevediac či bolo určené prednostne ľuďom na Slovensku alebo tým v EP (z politickej frakcie, v ktorej pôsobia..).