Primátor mesta Šurany Marcel Filaga podal 26. februára 2026 na Okresnom súde vo Zvolene žalobu na ochranu osobnosti voči Miroslavovi Sujovi, podpredsedovi hnutia Republika a bývalému poslancovi NR SR.
Žiada verejné ospravedlnenie na Facebooku po dobu 90 dní, upustenie od šírenia nepravdivých tvrdení a nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 eur. K žalobe sa pripojili aj viceprimátorka Miroslava Záhoráková a poslanci Miroslav Žvach a Dušan Rampašek. V slovenských pomeroch je nezvyčajné, keď žalobca sprístupní plný text žaloby médiám. Môže za tým byť silné presvedčenie o vlastnej pravde — ale rovnako dobre to môže byť signál smerom k ďalším potenciálnym kritikom: toto sa Vám stane, ak nebudete ticho. V každom prípade vítame tento počin a dúfame že vydrží aj počas pojednávaní. Zvláštna je aj ďalšia okolnosť. Filagu zastupuje Advokátska kancelária NEXUS SEMPER s.r.o. — firma založená v roku 2020, ktorá podľa verejne dostupných účtovných závierok dosiahla v roku 2024 tržby vo výške 4 371 eur a stratu takmer 49-tisíc eur. Advokátska kancelária s prakticky nulovým obratom zastupuje primátora v žalobe o stotisíc eur…
Čo Suja povedal — a čo z toho je žalovateľné
Treba rozlíšiť dve veci. Suja vo svojich videách robí paralelne dve činnosti: jednak kladie vecné otázky o financovaní, verejných obstarávaniach a väzbách medzi aktérmi investície — a jednak tieto otázky balí do jazyka, ktorý prekračuje hranice bežnej politickej diskusie a slušnosti. „Potkan v obleku”, „komplic pána Bočeka”, narážky na policajnú Škodu Superb — to všetko je rétorika, ktorá dáva primátorovi právny nástroj na žalobu.
A žaloba sa sústreďuje práve na formu, nie na obsah. A to je podstatné. Primátor sa nebráni voči podozreniam ale voči tomu, ako boli formulované. Sujove vecné otázky — prečo sa firma z portfólia rodiny poslanca opakovane objavuje vo výherných pozíciách, prečo boli lacnejšie ponuky vylúčené z formálnych dôvodov, prečo hlasovali všetci poslanci jednohlasne bez pripomienok — ostávajú v žalobe väčšinou zodpovedané odkazom na zákonnosť procesov a externého dodávateľa obstarávania. To poznáme. Ale „všetko bolo podľa zákona” nie je to isté ako „všetko bolo v poriadku”. A v demokratickej spoločnosti má mať človek právo tieto otázky klásť — aj keď sa volá Miroslav Suja.
V diskusii o baterkárni v Šuranoch sa ustálil pohodlný naratív: Suja je extrémista, a preto čokoľvek, čo hovorí, je mimo. Tento naratív vyhovuje viacerým vládnej koalícii, ktorá odpor proti baterkárni vydáva za extrémizmus, ale aj časti opozície, ktorá sa vďaka nemu nemusí do témy zapájať.
Ak niekto s kontroverznou minulosťou upozorní, že na najúrodnejšej pôde Slovenska, nad zásobami pitnej podzemnej vody, sa má stavať chemická fabrika na výrobu batérií manipulujúca s tisíckami ton toxických látok — a ak úrady opakovane odmietli veľkú EIA, parlamentný výbor dvakrát nerokoval o petícii so 17 000 podpismi a stavebné povolenie bolo vydané ešte pred dokončením posudzovania vplyvov — tieto fakty sú buď pravdivé, alebo nie. Sujov životopis na tom nič nemení.
Občianska iniciatíva „Chránime si naše” sa deklaruje ako nadstranícka. Jej zástupcovia nechcú ísť so žiadnou politickou stranou. Spolupracujú s renomovanou právnickou organizáciou VIA IURIS, podali žalobu na Správny súd, predložili 31 konkrétnych pochybení v posudzovaní záťaže na životné prostredie. Toto nie je konšpiračná scéna. Toto sú ľudia, ktorí sa boja o svoju vodu, pôdu a zdravie. A keď sa pýtali, kto z demokratických politikov im pomôže, počuli len ticho.
Kto vlastne mobilizuje Šurany?
Živá reťaz, na ktorej sa v marci 2025 zúčastnilo takmer tristo ľudí. Autoprotest v apríli. Demonštrácia pri výjazdovom rokovaní vlády v októbri, kde ťažkoodenci vytláčali dôchodcov z poľa. 17 000 podpisov pod petíciu. Stovky ľudí na verejných stretnutiach.
Vari tam prišli kvôli Sujovi? Alebo kvôli tomu, že im chcú pod oknami postaviť gigafabriku?
Odpoveď je zjavná. Občiansky odpor v Šuranoch nie je produktom extrémistov — je produktom reálneho strachu reálnych ľudí. Suja sa k tomuto odporu pridal, zviditeľnil ho a dodal mu politickú razanciu. Áno, na protestoch sa objavil aj on, aj Kotlebova ĽSNS. Ale boli tam predovšetkým babky so záhradkami, poľnohospodári obávajúci sa o pôdu a rodičia bojujúci o budúcnosť svojich detí.
Je legitímne sa pýtať, či Sujova prítomnosť časť ľudí neodradí — tých, ktorí nechcú byť spájaní s extrémistickou scénou. Pravdepodobne áno. Ale je rovnako legitímne sa pýtať, prečo tam nestojí poslanec PS alebo SaS?
Prečo tam nestojí nikto iný?
Baterkáreň v Šuranoch odhaľuje jeden z najbolestnejších deficitov slovenskej politiky: neschopnosť demokratického spektra zastať sa ľudí v regiónoch, keď je to politicky nepohodlné. Koalícia baterkáreň podporuje — je to jej vlajkový projekt, čo je pochopiteľné. Ale čo opozícia?
Dôvody jej mlčania sú pochopiteľné, ale nie ospravedlniteľné. Projekt začala ešte Hegerova vláda v roku 2022 — opozícia ho teda nemôže kritizovať bez toho, aby kritizovala aj seba. Baterkáreň je súčasťou zelenej transformácie, ktorú liberálne strany milujú — postaviť sa proti nej by vyzeralo nekonzistentne. A novozámocký región jednoducho nie je volebnou baštou PS či SaS — investovať tam politický kapitál sa nejaví ako racionálne rozhodnutie. Lenže toto „racionálne” mlčanie má iracionálne dôsledky. Keď demokratické strany opustia bojisko, obsadí ho niekto iný.
Bojovať za správnu vec nie je extrémizmus
Treba to povedať na rovinu: brániť najúrodnejšiu pôdu Podunajska pred zastavením chemickou fabrikou nie je extrémizmus. Žiadať, aby sa dodržiaval zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nie je extrémistické. Trvať na tom aby sa neobchádzali povoľovacie procedúry s odvolávaním sa na strategickú investíciu nie je extrémizmus. Zbierať podpisy pod petíciu a očakávať, že sa ňou bude zaoberať parlamentný výbor, nie je extrémizmus. Pýtať sa, prečo sa stavebné povolenie vydáva pred ukončením EIA, nie je extrémizmus.
Je to v podstate konzervativizmus — ochrana toho, čo máme, pred nezodpovedným ničením. A ak si túto agendu osvojí politik, ktorého mainstream označuje za extrémistu, neznamená to, že sa agenda stala extrémistickou. Znamená to, že mainstream zlyhal. Suja nehovorí vždy pravdu. Niektoré jeho tvrdenia sú prehnaté, iné sú nepodložené špekulácie a jeho jazyk je často vulgárny za hranicou toho, čo by mal používať verejný činiteľ. Za to sa dá žalovať — a Filaga to robí. Je to jeho právo.
Ale žaloba za urážky nerieši ani jedno z vecných pochybení, na ktoré upozorňujú občania. Nezodpovie otázku, prečo sa zastavuje najúrodnejšia pôda. Nevysvetlí, prečo nebola urobená riadna EIA pred vydaním stavebného povolenia. Neodstráni obavy z kontaminácie podzemných vôd.
Primátor, ktorý mal na výber — a vybral si zle
Tu je vec, ktorá sa v celom príbehu prehliada. Marcel Filaga mal k dispozícii oveľa účinnejšiu obranu než stotisícovú žalobu. Mohol zvoliť transparentnosť. A nestrannosť.
Mohol iniciovať nezávislý audit verejných obstarávaní, na ktoré Suja poukazuje — a zverejniť výsledky. Mohol prizvať občiansku iniciatívu „Chránime si naše” k priamemu dialógu za prítomnosti médií. Mohol sa postaviť na stranu obyvateľov a požadovať dôkladnú EIA ešte pred vydaním stavebného povolenia — nie ako odporca investície, ale ako zodpovedný správca územia, ktoré mu občania zverili. Mohol sa hoci len zdržať PR návštevy Číny a signalizovať, že pre neho sú záujmy Šurancov na prvom mieste.
Nič z toho neurobil. Namiesto toho cestoval do Číny, loboval za zmenu územného plánu, nechal zastupiteľstvo jednohlasne odhlasovať predaj pozemkov, odmietol referendum a teraz žaluje človeka, ktorý sa pýta nepríjemné otázky.
A práve toto je jadro problému. Žaloba za urážky je právne legitímna. Ale v kontexte všetkého, čo sa v Šuranoch deje, pôsobí ako pokus umlčať kritiku namiesto toho, aby sa na ňu odpovedalo vecne. Keď primátor malého mesta reaguje na pochybnosti občanov nie transparentnosťou, ale žalobou — je to signál, že niečo nie je v poriadku.
Primátor, alebo vplyvový agent?
Položme si otázku, ktorú si kladie čoraz viac ľudí v regióne, no málokto ju vysloví nahlas: v čí prospech vlastne Marcel Filaga koná?
Pozrime sa na fakty. Primátor aktívne presadzoval zmenu územného plánu, aby sa na najúrodnejšej poľnohospodárskej pôde v krajine — na podunajskej černozemi nad zásobami pitnej vody — mohla postaviť čínska chemická fabrika. Zastupiteľstvo pod jeho vedením schválilo predaj mestských pozemkov za znaleckú cenu, ktorá je pri investícii za 1,2 miliardy eur priam smiešna. Odmietol referendum, v ktorom by sa občania mohli vyjadriť. Cestoval do Číny na propagačnú návštevu závodu Gotion. Podával trestné oznámenia na ľudí, ktorí proti investícii protestovali. A teraz žaluje o stotisíc eur človeka, ktorý naňho ukazuje prstom.
Pritom nikde — v žiadnom verejnom vystúpení, v žiadnom dokumente, v žiadnej zápisnici — nenájdeme moment, kedy by primátor Šurian stál na strane svojich občanov a povedal investorovi alebo vláde: „Počkajte. Najprv dokončite EIA. Najprv nám dokážte, že voda bude čistá. Najprv nám vysvetlite, čo sa stane, keď dôjde k havárii.”
Marcel Filaga nepôsobí ako primátor, ktorý háji záujmy obyvateľov svojho mesta. Pôsobí ako človek, ktorý háji záujmy investora voči obyvateľom svojho mesta. Či je to výsledkom presvedčenia, naivity, ambícií alebo niečoho iného — na to nech si odpovie čitateľ sám. Ale výsledok je rovnaký: občania Šurian nemajú vo svojom primátorovi spojenca. Majú v ňom protistranu.
A to je azda najsmutnejší aspekt celej kauzy. Nie Sujove videá, nie vulgarizmy na sociálnych sieťach, nie ťažkoodenci na poli. Ale to, že človek, ktorý mal byť prvým obrancom záujmov Šurancov, sa stal prvým obrancom záujmov čínskeho investora.
Takýto človek sa primátorom nikdy nemal stať. A ak má šuriansky príbeh nejaké poučenie, je to toto: voľby do samosprávy nie sú o tom, kto sľúbi viac asfaltu a lepšie cesty. Sú o tom, kto bude stáť na vašej strane, keď na dvere zaklope miliardový investor — a za ním stojí celá vláda.
Čo vlastne žaloba rieši — a čo nie
Filaga má formálne právo brániť svoju povesť. Suja prekročil hranice slušnej debaty. Súd rozhodne, kde presne tá hranica bola. A Filaga bude musieť odpovedať na otázky žalovaného. Toto možno trocha podcenil. Na súde sa nebude môcť len tak pobaliť a odísť ako zo zastupiteľstva. A že sa k žalobe pripojili ďalší exponovaní poslanci a funkcionárka je frivolné. Na mieste žalovaného by sme si nemohli želať nič lepšie ako dostať ich na pekáč.
Ale pre obyvateľov Šurian, Bánova, Palárikova a okolitých obcí je táto žaloba irelevantná. Ich problém nie je, či Suja nazvie primátora potkanom. Ich problém je, že im na poli za domom rastie chemická fabrika — a ich vlastný primátor drží dvere dokorán…