písaných tentoraz z druhého brehu, na ktorom sa pravda netvorí, ale hľadá, na ktorom sa hľadajú spôsoby ako sa na Slovensku dostať z „bryndy“ von, a nie dôvody, ako ju vnútri ešte znásobovať. Lebo pravda nie je sezónny tovar, ktorý sa podľa (vonkajšej) potreby jeho výrobcov tlačí do (vnútra) hláv „veriacich“ ako kapusta do suda.
PRETO, s ambíciou posunúť dopredu káru plnú hriechu a nezaslúžených odpustkov pre svojich ľudí, to bude dnes „písané hľadanie“ v ušľachtilom kunderovskom duchu, vychádzajúcom, zo schopnosti pozrieť sa na veci, udalosti a aktuálne správanie sa elít po dobe spotreby v zrkadle včerajška. A na tento účel neváhať siahnuť po poctivej hlbokej ľudskej sebareflexii. Tej „entity“, bez ktorej nemá budúcnosť žiadna komunita na žiadnej úrovni, od jedinca, cez rodinu, až po samotný po národ. Lebo absencia tejto „živej kultúry“ v spoločnosti je zárodkom straty jej pozitívnej budúcnosti. Lebo v takejto vážnej veci sa nejde riadiť ikonickou poučkou od doktora Plzáka: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.“
A nie sú to iba vzletné ani prázdne slová, lebo ako vraví jedna z filozofických viet, teóriou pravdy je prax. A tá je už na Slovensku na pozadí jeho členstva v euroatlantických štruktúrach dnes už čitateľná každým, nielen iba „súdnym“ znalcom dnešných pomerov. Majúc na mysli strácajúcu sa schopnosť a neochotu čoraz väčšieho počtu ľudí vidieť, počuť, priznať si, čo všetko v jednotlivostiach a čo sa všetko spolu v ich synergii skrýva za tým pomyselným „Faktorom Psí“, tým neznámym, hľadaným Archimedovým pevným bodom, z ktorého by sa mohlo a malo dať odraziť von z dnešnej krízy dôvery, potupenej morálky a odídenej viery v dobro.
PRETO sa nám treba vrátiť. V čase, aj v priestore. A nejde začať dnešnú „písanú cestu“ za obnovou uvedených hodnôt nikde inde, ako u Milana Kunderu, pri človeku, ktorý personifikuje všetko, o čom je a bude reč. Všetko, čo je pre nás prameňom pre pochopenie dnešnej doby. Presnejšie príčin kreovania jej súčasnej nechcenej trajektórie.
V prvom rade je to odžitá skúsenosť, vizionárska schopnosť porozumieť dobe, jej smerovaniu a nenahraditeľná, bytostná prítomnosť v prostredí (vo Francúzsku), v ktorom sa na horizonte doby plíživo menil v priamom prenose pôvodný, osvietenecký hodnotový rebríček. Len bolo treba vedieť, vtedy ešte len vzmáhajúce sa trendy doby čítať.
A na tejto základovej doske možno stavať aj dnes. S tým rozdielom, s dnešnou výhodou, že my, čítaním z tejto „knihy života“ uznávanej osobnosti pera, mimochodom neformálneho kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru, sa môžeme názorne politicky i ľudsky poučiť1. Nasledovania hodne, ako bol on schopný urobiť sebareflexiu na sklonku života, odvážne neberúc nielen ohľad na verejné dôsledky spojené s ohrozením jeho autority a dosiahnutého kariérneho uznania, ale aj, či najmä s ohľadom na neobyčajnú ľudskú schopnosť priznať si vlastný omyl, na schopnosť rezignovať na svoje osobného (svetonázorového) presvedčenie, pre ktoré predtým žil a tvoril.
A to je dobový odkaz, aj výzva pre všetkých, osobitne verejne činných a známych ľudí. Lebo tam je ukrytá východisková podstata zla dneška. Neschopnosť urobiť svojprávnu sebareflexiu z príčin, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako velí verejný záujem, morálka, právo, etika. Primárne z príčin, ktoré majú svoj pôvod – ako kedysi porucha na televíznej obrazovke – mimo územia, dnes Slovenskej republiky.
I.
A ten (vecný) odkaz umeleckého i ľudského velikána svojej doby, znel, citujem:
- „Chcem sa ospravedlniť, že som ako súčasť československého „dizentu“ slepo pomáhal zaviesť princípy takzvaných INDIVIDUALISTICKÝCH ľudských práv, ktoré vo svojich dôsledkoch vedú iba k sebectvu a ATOMIZÁCIÍ („po slovensky „rozdeleniu“, doplň. pozn.) členov spoločnosti. Takéto práva sú falošnými ľudskými právami.“
TOTO je chirurgicky presne pomenovaná diagnostika novodobej civilizačnej choroby, ako ju verejne pertraktoval Milan Kundera. Choroba majúca podobný „laboratórny pôvod“ a (medicínsky, mravný a právny dopad) na spoločnosť ako „zo včera“. Choroba, ktorá vo svojich dôsledkoch nehľadí na „kolektívne zdravie“ merané záujmami a potrebami väčšinovej časti obyvateľstva, ale účelovo priorizuje parciálne skupiny ľudí, vydávajúce ich falošne za najviac ohrozené v štáte.
V tomto zmysle tieto slová, vypovedané „autorizovaným svedomím spoločnosti“ nezostali len ako hrozba zaseknuté v priestore a čase. Naopak, predznamenali prítomnú budúcnosť v jej najhoršie možnej praktickej podobe. Zásadné zmeny vyplývajúce z násilne vnucovanej „implementácie“ západnej, dnes evidentne dekadentnej mravnej a kultúrnej „výbavy“ do nášho životného priestoru, do doterajšieho prirodzeného spôsobu života.
A dnes je to už v polohe preciťovaných, neželaných dôsledkov života bez hraníc, života, ktorému sa ešte v záujme udržania sa nad vodou ešte stále hovorí slobodný svet. Dnes už dávno nie ten poctivý, zmysluplný, dávajúci ľuďom možnosť slobodne dýchať, slobodne žiť.
Lebo dnes SLOBODA už nie je hodnota, dávajúca životu pôvodný zmysel, lebo z tej sa dnes stala iba fejková napodobenina na spôsob Potemkinovej dediny, ktorou sa ešte zo zotrvačnosti darí opíjať neznalých rožkom. A pod svinskou zásterkou ópia slobody, rovnako ako demokracie a humanizmu a iných podvodných, pôvodne vzácnych osvieteneckých myšlienok, sa dôkladne a dôsledne zamlčuje pravdivý obraz súčasného západného sveta. Taký aký on skutočne je. Bez pozlátky a bez masky, o ktorú sa starostlivo starajú samozvaní pastieri našich duší – stamodtiaľ. A ktorí naši (vy)školení progresívni a liberálni učeníci šíria po slovenských námestiach. A ktorý ich „malometrážne kádrové rezervy“ žerú ako sväté písmo.
A že nejde iba o „akademický“, a už vôbec nie názorový pohľad na tento vnucovaný svet – stačí dnes len „slobodne“ navštíviť Paríž, Londýn, Brusel.., aby rovnako neinformovaní, nepýtajúci sa, aj „Tomášovia“ uverili v skutočný obraz biedy, násilia, anarchie v pokročilom štádiu, ktorý je pre nás poučným žalostným predobrazom zajtrajška. A ku ktorému má (nie náhodou) výdatne pomôcť „semeno“ v podobe povinne prijatých migrantov pod hrozbou sankcie vo výške 20 000 (slovom dvadsaťtisíc) eur za každé jedno-jediné semienko (!).
Hovoriac o semä, ktoré vzišlo z príčin, na ktorých sa „slovenský roľník“ nepodieľal. A na ktorom ani nikdy, ani len máčnym máčikom žiadnym spôsobom neprofitoval.
Lebo kedysi tomu nasledovania hodnému svetu došiel dych. A nie náhodou. Lebo stúpajúca špirála nepustí. Lebo to, čo dnes žijeme je už (ne)regulárna hazardná pyramídová hra, ktorej vrchol práve zažívame. A vstupy a vklady do nej boli a naďalej sú rovnaké ako v tej referenčnej vzorke, ktorú si už mali možnosť odžiť v malom na vlastnej koži „veriaci“ nebankovým spoločnostiam.
Akurát, že tej dnešnej masovej pyramídovej hre, na ktorú má copyright západný svet, tie v prvotné (africké a ázijské) materiálne vstupy a priebežné vklady do nej už dnes nestačia na vykrytie konzumných nárokov tamojších spotrebiteľov. Lebo ďalšie vklady (z Afriky a Ázie) už boli zablokované, a tie náhradné zo strednej a východnej Európy to samé vykryť nedokážu.
PRETO – Lebo RUSKO…
Preto je táto hľadaná „Šangri La“ v ich hľadáčiku. Pre „nedozierne“ nerastné bohatstvo, životne potrebné energetické zdroje a kritické suroviny. Pre západný svet dnes už ležiaci na ARE, či už rovno na pľúcnej ventilácií, potrebujúci ich pre svoje prežitie ako kyslík. Ten, o ktorý paradoxne dnes prichádzajú skrz tých, ktorý im ten kyslík celé stáročia vyrábali. Aby si ich dedičia prišli vybrať (aspoň) úroky.
V tomto zmysle je to pre tých, ktorí sa (krvavo) podieľali v rozhodujúcej miere a rozsahu na ich doterajšom blahobyte, – historicky zaslúžené zadosťučinenie. A pre tých, ktorí si ho doposiaľ zo špinavých pohnútok nezaslúžene užívali – je to zaslúžený gól do vlastnej siete.
A v tomto širšom a hlbšom kontexte treba vidieť aj dôvody, prečo ešte trvá vojna na UA, prečo sa hádžu polená pod nohy mierovým rokovaniam, keď už v marci 2022 bola v Istanbule ruka v rukáve, prečo práve (nepoučiteľní) Anglosasi, majúci rovnakí koloniálny genóm ako Napoleon, Hitler, nedovolili ten dohodnutý oblek došiť, prečo práve „koalícia ochotných“ udržuje na UA stály oheň, prečo práve paholkovia v ich službách (aj na Slovensku) prikladajú ruku k tomuto proti-slovanskému dielu. Skazonosnému, pri ktorom UA zohráva iba rolu použitej návnady na udici.
A je už cez všetky čiary, keď demonštratívne presadzujú mier cez pokračujúce vyzbrojovanie UA, aby pritom nechali umierať nevinných Ukrajincov len a len za vlastné koloniálne záujmy a ekonomické záujmy svojich zbrojárskych firiem.
PRETO nám je cestou dopredu pozerať sa zároveň dozadu. Lebo RETROSPEKTÍVA je „biologickým otcom“ PERSPEKTÍVY. A bez mosta cez minulosť sa nikam nepohneme. Lebo reálie, „skutky, ktoré sa stali“, pravdivá, faktografická história, ktorú nejde zamlčať (iba skrývať) sú vždy maliarom obrazu budúcnosti. Tentokrát nie z „impresionistickej školy“.
A táto pravda je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. A je príznačné, že jedným z podstatných katalyzátorov, urýchľujúcich maľbu tohto obrazu je čas, meraný na jednej strane vzrastajúcimi požiadavkami tých, ktorí majú veľa a chcú ešte viac – a technologickým vývojom spojeným s nekontrolovaným/teľným horizontom života spoločnosti na strane druhej.
V tomto zmysle je vo všeobecnosti dobrou správou, že tieto nemilosrdné fenomény vražedne urýchľujú samo-deštrukciu jeho (neúnavných) tvorcov. Tou zlou je, že s nimi padneme na kolená aj MY, ktorí sa na tom nepodieľame, a ktorí sú z tohto nemorálneho a nehumánneho riadenia sveta úplne vylúčení.
Ale čo je v tejto spojitosti už úplne za čiarou, je to, že sa o to ako barani sami, dobrovoľne, pričiňujeme.
Idúc tejto ľudskej a spoločenskej deštrukcii akoby oproti, ako usmerňované a podľa potreby aj zavracané stádo – pod vedením najatých, dobre platených paholkov.
A je na tento účel úplne jedno, či z vlastného presvedčenia alebo ako neinformovaný alebo ako nepýtajúci sa jedinec. Lebo, nenahovárajme si, rozdiel medzi platenými paholkami a mlčiacou väčšinou, toto všetko tolerujúcou, nie je v princípe žiadny. Aj keď treba objektívne priznať, že ten rozdiel existuje, v zásadne odlišnom počte (chýbajúcich) stavcov na chrbtici.
Lebo nevedieť je v princípe len to isté ako nechcieť vedieť, nemať snahu vedieť.