Sonda do zákulisného podzemia súčasného protivládneho odbojového hnutia na Slovensku
Tentoraz písaných v opačnom garde, na margo systémového fungovania antisystému v ňom. S úmyslom lepšieho „čítania“ aplikačnej časti predostretej „novely Trestného zákona“. A nastoľovania zrozumiteľnejšej potreby morálneho očistenia spoločnosti. Cez poznanie praktických spôsobov fungovania antisystému v systéme.
Ako obraz v obraze v dnešnom rozložení opozičných politických síl, vedome atomizujúcich spoločnosť a rozkladajúcich tým štát na súčiastky. Na menej odolné mocensko-správne „prúty“ v ňom.
Písané ako sondu do zákulisného podzemia súčasného protivládneho odbojového hnutia na Slovensku.
A nejde začať príhodnejšie ako vyložiť karty na stôl. A ísť dnešnému anti systému priamo na kosť.
Východiskovým poznatkom svedčiacim o tom, že za dnešnou vyvolanou mravnou zvrhlosťou treba vidieť na plné obrátky fungujúci viacvrstvový antisystém. Presnejšie trojdielny, typologicky „diverzifikovaný“ útočný systém, majúci svoju prvoplánovú protinárodnú stratégiu a na tento účel operatívne využívaný, dobre poznateľný (stranícky) MIX vojenskej taktiky:
- agresívnu zákernosť (1a), zákulisnú úlisnosť (1b), prospechárstvo (2) a vierolomnú zbabelosť (3)
- zaodeté do novodobej stranícko-politickej zbrane hromadného ničenia – POKRYTECTVA najhrubšieho zrna.
I.
Reč je v princípe o 3 „archetypoch“ protivládnych odbojových zložiek.
PRVÝ, frontálny, bruselský, fungujúci na báze osvedčeného starého rímskeho hesla: „rozdeľuj a panuj“ dvojakým spôsobom. V Hlasnom, agresívnom a v tichom, úlisnom režime. S výsledkom na konci dňa, o ktorom dnes všetci vieme akú ničotnú úlohu zohráva, aký deštrukčný vplyv má na našu spoločnosť.
Majúc na mysli naše „elitné“ veliteľské zložky“. Nie z pohľadu veľkosti ich charakteru. Už vôbec nie z pohľadu veľkosti ich ducha.
Na mysli treba mať naše malé, slovenské „odbojové elitky“ z hľadiska ich spôsobilosti urobiť nadprácu, ktorej výsledkom je dnešok. „Elitky“ podporované zo zahraničia, fungujúce v uvedenom dvojakom postavení ako poturčenci, o ktorých po predkoch vieme, že bývajú horší od Turka. Prejavujúci sa v jednom postavení agresívnosťou, hlučnosťou, aj zákernosťou. V druhom postavení podprahovovo. Často úlisne. S úmyslom uveriteľne sa dostať pod kožu dôverčivým ľuďom.
Druhý, masový „vnútro-tylový“, fungujúci ako odbojová vojenská zložka, poznateľná cez vonkajšiu, falošne prejavovanú solidaritu. Nemravnú. Neetickú, vo svojej podstate charakterovo nečistú pre jej prvoplánový motív. Pre osobný prospech alebo pre čistú stratu ľudskej orientácie vo verejnom diskurze.
A tretia „vojenská zložka“ – to sú „partizáni“, fungujúca ako „diverzná zložka“ protivládneho odboja, operujúca nepredvídateľne a nečitateľne hlboko vo vnútrozemí. Skrývajúca „v horách“. Nebezpečná pre svoju povahu a spôsoby vonkajších prejavov. Zaštiťujúca sa často hanebne ctnostnými úmyslami, porušujúc pritom zbabelo najzákladnejšie svetské hodnoty, ktoré majú vycapené priamo v „straníckom erbe“. Na spoločensko-politickej úrovni pokoj a dobro. A po ľudskej stránke ochranu života v akomkoľvek čase a v akejkoľvek forme. Bez ohľadu na všetko ostatné.
A sme na konečnej. Pri predoslanej „všeobecnej časti Trestného zákona“. Ba už rovno pri trestnom čine Pokrytectva, jeho „skutkovej podstate spĺňajúcej nosné znaky zneucťovania práva na politické účely“.
II.
„PÁR VIET“ na margo jednotlivých zložiek takto „diverzifikovaného“ protivládneho odboja. Jednak toho, frontálneho, agresívneho, fungujúceho osobitne „v tichom režime“ a osobitne „v hlasnom režime“. Jednak toho solidárneho, fungujúceho rovnako v oboch režimoch. V jednom aj druhom prípade – preukazných na účely názornejšieho chápania ich mentálnej povahy a (domácej) úlohy vo verejnom priestore.
Na tento účel pritom postačí malá, príznačná ukážka na flagrantných príkladoch – cez personifikované symboly týchto protivládnych odbojových zložiek, štátu v štáte.
1a) FRONTOVÁ protivládna odbojová zložka fungujúca v „TICHOM režime..“
Z.Č., o ktorej všetci gramotní vedia, že javovo bola vyrobená „na jedno volebné použitie“. Bez nad sádzky, bez konšpirovania, s reálnou retrospektívou v úlohe „klasického“ antického trójskeho koňa, ktorý mal za úlohu „otvoriť pevnosť“. O tejto pravde už niet čo – podľa metodiky Ostrihoňovej – diskutovať. To je neodškriepiteľný fakt, preukazný vo forme „skutkov, ktoré sa stali..“
A treba povedať, že sa to hlavnému „otváraciemu“ stratégovi, strýkovi Georgovi (samozrejme za extrémnej mediálnej podpory) neuveriteľne-uveriteľne podarilo.
Neuveriteľne preto, lebo to bol typický príklad ako urobiť z ničoho niečo. Ako za zásluhy za malú pezinskú (regionálnu) skládku dostať malú environmentálnu, tzv. zelenú Nobelovu cenu. Ako spôsob – ako dostať „komerčný produkt“ do „veľkoobchodu“. A odtiaľ do „maloobchodného predaja“. S ohromnou marketingovou podporou jeho predaja na verejnosti.
A uveriteľne preto, lebo to bol kľúčový faktor „TICHEJ zložky veliacej elitky“, ktorej sa v tejto pozícií javovo podarilo spoločnosť rozdeliť na povestné 2 brehy. Na ten jej patentovaný, správny a druhý, s neprispôsobenými, zaostalými „dezolátmi“. Ktorej „dvojaký meter“ bola pracovná metóda. Citlivá na jedno (slzavé) oko. Skrz väzneného ruského aktivistu Navyľneho vysielala humánne posolstvá podchvíľou do sveta, zato napr. za J. Assangeho, väzneného 7 rokov na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne a posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh – nie mimochodom nominanta na Sacharovovu cenu za slobodné myslenie – ani slovko na verejnosti na jeho obranu neprehodila. Lebo (nie) mimochodom amíci ho chceli stíhať. Lebo (nie) mimochodom podľa zákona z roku 1917 (!).. 1b) FRONTOVÁ protivládna odbojová zložka fungujúca v „HLASNOM režime..“
A rovnako príkladne je zrejmé, kto sú dnes kľúčové „HLASNÉ zložky tejto veliacej „elitky“, poznateľné podľa liberálneho a progresívneho škodného totemu.
V tomto prípade so spresnením, že sa to tentokrát bruselskému stratégovi vonkoncom nepodarilo. Ani neuveriteľne. Ani uveriteľne. Vidiac a počuť jedného pri pive vo Vrbovom v pinokiovskej podobe prispôsobiť sa slovníku 4.cenovej , pri ktorom prechádza aj chuť vidieť a počuť viac. Aj chuť na to pivo..
A v súbehu počuť toho, dnes už čoby „liberála“ odviazaného z reťaze, novodobého kazateľa morálky, ktorý dodnes nevysvetlil pochybnosti z plagiátorstva pri diplomovej práci. Pre ktorého a skrz čo – dostala vyhadzov „jeho“ štátna tajomníčka na vtedajšom Ministerstva školstva (!). Lebo M. Filipová sa neuspokojila so zahratím tejto kauzy pod koberec. Lebo Filipová má zjavne spravodlivosť v krvi. Lebo rovnako, podobne sa neuspokojila v predchádzajúcej riadiacej funkcii (na sekcii verejnej správy MV SR) s tamojšími nesúhlasnými praktikami.
Akurát, že vtedy, za Kaliňáka, nedostala rovnaké kopačky. A vtedy, za Kaliňáka, ich mohla dostať oveľa jednoduchšie a oveľa rýchlejšie..
Dobré vedieť..
SOLIDÁRNA protivládna odbojová zložka, fungujúca tiež v hlasnom, aj v tichom režime
2a) V HLASNOM režime, armáda zložená najmä z „kultúrnej obce“, prevažne s hercami trpiacimi na štokholmský syndróm, s príznačnými zásluhami, meranými protivládnym slovníkom na jednej strane. Aby túto odbojovú zložku predstavovala symbolicky E. Pavlíková. Tá, ktorá dostala pravdaže náhodou štátny metál „za zásluhy“. Tá, ktorú dnes nevidíte na obrazovke iba vtedy, ak práve nemáte zapnutý TV.
2b) A v tom TICHOM režime, mentálne rovnako (solidárne) nastavenej kultúrnej obce je tým symbolom Vašáryová. Nie teta Magda, tú hľadajte na uvedenom „vyššom“ poschodí. V tomto zoskupení majúc na mysli Mil(k)u, dnes fungujúca ako neuveriteľne smutný obraz niekoho, ktorý pre nás všetkých v minulosti uveriteľne niečo znamenal.
Aby dnes uvážlivý človek s bolesťou a smútkom v duši len mohol skonštatovať, ako mohla táto osoba zaprieť to, v čo, čomu v živote nepochybne verila. Vlastnému presvedčeniu. V seba. A v pokoj, dobro a slobodu pre všetkých ľudí bez rozdielu. Aby to stratila šmahom ruky. Lebo podpísať sa pod petíciu „NETREBA nám NETRABKO“, pod petíciu, ktorej cieľom bolo zabrániť účasti opernej divy na slovenskej scéne len a len pre jej (ruský) pôvod bol hanebný počin.
A skrz tento ohavný motív ešte otázka. Záverečná.
Nuž a KTO vám dal vy farizeji počmáraní právo hovoriť za celé Slovensko, lebo zabránením jej účasti na opernej scéne na Slovensku ste bránili aj možnosti ostatných Slovákom, nepochybne zažiť na vlastné uši a oči vystúpenie, ktoré pre mnohých znemená zážitok na celý život…
A v tom, ešte podstatnejšom význame – ako môžete vy falošní kazatelia morálky a slobody – jedným dychom volať pokrytecky na verejnosti – po týchto vami poškvrnených a pošpinených hodnotách, a v praktickom konaní robiť pravý opak..?
III.
S tradičnou bokou na „i“. A viete vy vôbec, čo je to kolektívna vina?
Pripomeniem. Prinajmenšom skutková podstata svetského trestného činu všetkého druhu, diskriminácie podľa pôvodu, hanobenia mena a dobrej povesti, atď. A pritom začo, keď neurobila nič, čo by smerovalo k podpore vojny, či dokonca vstupu ruských vojsk na UA..? Vediac pritom navyše všeobecne známy poznatok, že dlhodobo nepôsobí v Rusku ani sa navyše verejne neangažovala v prospech Putina.
Hanebné. Odsúdenia hodné. Neodpustiteľne. Právne a najmä však morálne, mravne, eticky.
PS: Vo vyššie uvedenej súvislosti nejde nenechať odkaz. Tentokrát smerovaný do prezidentskej kancelárie. Vo význame návrhu na zváženie zavedenia novej štátnej ceny. Presnejšie dvoch.
Štátnu cenu 1.stupňa „Zlatý dvojaký meter“. A štátnu cenu 2.stupňa „čierna vrana“. Za „skutky, ktoré sa stali“. A „za skutky, ktoré sa nestali, hoci sa mali stať“.
Či niekto z čitateľov počul o tom, že by sa títo samozvaní kazatelia morálky, odsudzujúci súčasnú ministerku kultúry za jej odbornú nespôsobilosť, za svojvoľné odvolávanie riaditeľov inštitúcií v jej priamej kompetencii ozvali na verejnosti s krikom im vlastný..? Čo by sa len slovkom boli vyhranili:
- voči bývalému ministrovi Kňažkovi, ktorému ešte nedohorel odhodený špak pred ministerstvom kultúry, aby s aroganciou a s argumentáciou sebe vlastnou – jedným šmahom odvolal všetkých 26 riaditeľov v jeho priamej pôsobnosti..
- voči (neviditeľnej) bývalej ministerke kultúry Milanovej, o ktorej odbornej spôsobilosti sa povestne vyjadril jej bývalý vládny šéf, Matovič : „Natálka, však si robila leporelá pre deti“. A o morálnej výbave, ktorá týmto samozvancom tak veľmi leží na srdci ani nehovoriac, keď by ani papier neuniesol toľkú amorálnosť na margo jej vyjadrenia na adresu „cigáňov“.
Či jej (pravou) prednosťou bolo, že sa riadila heslom : „ži a nechaj žiť“. Presnejšie, nechaj na pokoji, čo je už zabehané, externé. Rozumej mimopracovné pomery pre „neznáme“ tretie osoby, ktoré sa len v SNG rátali na stovky. Honoráre, aké sa vyplácali z duplicitne aj triplicitne získaných verejných zdrojov, ktoré rovnako išli „neznámym“ tretím osobám.
V tejto súvislosti možno chápať viac vecí naraz. Aj pochopenie, že prvoplánový úmysel mamky Šimečkovej nebolo (vlastné) obohatenie. Aj pochopenie nepochopiteľného. Prečo do ulíc chodí (aj) toľko šedivých hláv. A v tomto kontexte predovšetkým – prečo tá toľká nespokojnosť. Prečo tá toľká nenávisť voči ministerke kultúry.
LEBO len povedzte, kto by sa nenahneval na to, čo roky rokúce fungovalo. Čo roky rokúce umožňovalo žiť z verejných zdrojov mimo verejnej kontroly. Aby prišiel jedna osoba „odborne nespôsobilá“, jedna, „bez morálnej výbavy“, jedna, „čo nevie komunikovať“, jedna, „čo nevie ani gramatiku“, jedna, čo ani nevieme všetko, čo nevie.
KTO by si preto do nej už len z týchto dôvodov z tých tisícov „ochudobnených“ nekopol..? Lebo to neboli iba stovky a stovky „externistov“, ale aj ich celé rodiny, ktoré prišli takto len a len vinou tejto „nespôsobilej ministerky“ o dlhodobé externé príjmy, ktoré vyschli.
Ako sa však najnovšie dozvedáme z Ministerstva práce, SVaR len čiastočne. Inakostne.