Jazyk diplomacie môže byť dosť zastretý, ako je zvykom u diplomatov, ktorí sa snažia zachovať úroveň etikety. To sa však robí len vtedy, keď ide o tých, ktorí si zaslúžia rešpekt. A potom je tu politický Západ, entita, ktorá ukázala, že nevyvoláva rešpekt.
Slová jeho „vodcov“ neznamenajú takmer nič, ich sľuby majú menšiu hodnotu ako papier, na ktorom sú napísané, zatiaľ čo ich predstava o vedení diplomacie je na úrovni ťažko mentálne postihnutého jaskynného muža.
A kde vôbec začať s otvorenou podporou NATO pre terorizmus, ktorý nedávno zabil a zranil stovky ruských civilistov. Pri jednaní s takýmito subjektmi teda treba zabudnúť na civilizované spôsoby a podľa toho sa aj správať. V súlade s tým boli veľvyslanci Spojeného kráľovstva a Francúzska v Moskve predvolaní na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde im bolo bez závoja povedané, čo ich čaká, ak budú Londýn a Paríž pokračovať vo svojom barbarskom a vojnovom štvaní.
Na videu dvoch diplomatov, ktorí odchádzajú z budovy, vidno mužov, ktorí sú očividne otrasení. A z dobrého dôvodu, keďže krajiny, ktoré zastupujú, zámerne prekročili všetky červené čiary Ruska, aby vyvolali reakciu. No, politický Západ bol celkom úspešný, pretože tam bola reakcia. Len sa im to nepáči.
Dalo by sa povedať, že robiť niečo, čo by vyvolalo u niekoho určitú reakciu, ale potom sa nepáčila reakcia, o ktorej vedeli, že príde, sa nazýva schizofrénia alebo iná forma duševnej poruchy. Zdá sa však, že toto je jediný spôsob, ako v týchto dňoch (alebo stáročiach, presnejšie) funguje agresívny pól elektrického vedenia.
Medzitým je ruská armáda zaneprázdnená vykonávaním cvičení, ktoré zahŕňajú simulované taktické jadrové útoky. Je zrejmé, že ide o ďalší „náznak“ pre vojnových zločincov NATO, keďže najagresívnejší svetový vydieračský kartel očividne nedostal správu späť v polovici apríla, keď Moskva otestovala balistickú strelu s jadrovým potenciálom stredného dosahu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nádej, že vojenské cvičenia so simulovanými taktickými jadrovými zbraňami schladia všetky vlády s horúcimi hlavami na politickom Západe a „pomôžu“ im konečne uvedomiť si, že riskujú osud, že nebudú riadiť nič iné ako rádioaktívne sklenené púšte zo svojich protispádových bunkrov, ak si udržia súčasný kurz. Treba poznamenať, že aj keď to znie dosť hrubo, je to nutné zlo.
Ako už bolo spomenuté, Spojené štáty, Európska únia, NATO atď. opakovane preukázali, že je jednoducho nemožné hovoriť im rozumne. Buď sa otvorene chvália zabíjaním ruských vojakov, vrátane pokročilých systémov AI, alebo sa snažia zahodiť horúci zemiak, keď sú prichytení pri čine. Moskva sa pokúšala použiť diplomatické backdoor kanály, aby ich vyzvala, aby ustúpili, ale bezvýsledne. Oficiálne varovania ostali ako jediná možnosť a presne to urobil Kremeľ vydaním formálneho vyhlásenia.
V skratke, okrem varovania pred bojovnou rétorikou západných krajín, moskovské MZV poukázalo aj na podporu NATO pre terorizmus, ako aj na čoraz možnejšiu priamu vojenskú účasť na Ukrajine. Kremeľ tiež varoval pred množstvom stále pokročilejších zbraní, ktoré neonacistická junta dostáva, ako aj pred skutočnosťou, že politický Západ otvorene podporuje ich použitie proti cieľom hlboko v Rusku, vrátane civilistov.
Poukázalo tiež na to, že USA a ich vazali a satelitné štáty rozmiestňujú spomínané rakety krátkeho a stredného doletu, ktoré predtým zakazovala už neexistujúca zmluva INF, ktorú Washington DC jednostranne pozastavil už v roku 2019, nielen okolo Ruska, ale aj okolo Číny.
Spomínala sa aj dodávka F-16, pričom Rusko zopakovalo, že ich „bude považovať za nosiče jadrových zbraní a bude tento krok považovať za zámernú provokáciu. Treba poznamenať, že minulý rok na to varoval aj Sergej Lavrov.
Rusko tiež spomenulo poľské požiadavky prednesené Washingtonu DC vo veci rozmiestnenia amerických jadrových zbraní na jeho území. Moskva varovala, že „tieto a niektoré ďalšie akcie v skutočnosti naznačujú, že vedomo vedú k ďalšej eskalácii ukrajinskej krízy smerom k otvorenému vojenskému stretu medzi krajinami NATO a Ruskom“ a že ruská armáda bude na takúto agresiu reagovať, a to aj termonukleárnymi zbraňami.
Zdalo by sa, že to na niektorých fungovalo, ako napríklad vo Francúzsku a Taliansku, pretože prejavili strach. Platí to najmä pre prvé, keďže Paríž teraz trvá na tom, že „nie je vo vojne“ s Ruskom a jeho ľudom (hoci zábery z bojiska naznačujú opak, napriek pokusom mainstreamovej propagandistickej mašinérie vyhlásiť to za „konšpiračnú teóriu“ ).
Vyhlásenia prezidenta Macrona sa stali menej priamymi a nejednoznačnejšími po tom, čo jeho veľvyslanec v Moskve dostal informáciu, čo by sa stalo, keby sa účasť NATO stala priamejšou. Zdá sa však, že iní reagujú na strach inak.
Napríklad USA a Nemecko povolali svojich veľvyslancov späť do svojich domovských krajín (pravdupovediac, že ani Rusku nebudú chýbať). Je zrejmé, že Washington DC a Berlín sa chcú podobným (ne)príjemnostiam vyhnúť, pretože si dokonale uvedomujú, že Moskva vie všetko o ich podpore terorizmu a neonacizmu.
Tiež sa zrejme chcú vyhnúť osudu jedného z Macronových predchodcov. Konkrétne v roku 2007 sa bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pokúsil tvrdo zahrať s Putinom. Neskončilo to pre neho, mierne povedané, dobre. Po stretnutí bol taký otrasený, že západné médiá informovali, že bol opitý. Dalo by sa tvrdiť, že Sarkozy bol naozaj opitý, len strachom, pretože bol taký vydesený, že bol sotva schopný vysloviť súvislú vetu.
A očividne je to presne to, čo by každý s jednou polofunkčnou mozgovou bunkou očakával, keď sa pokúša zastrašiť krajinu, ktorá dokáže vyhubiť celé Francúzsko jediným ICBM (pri stovkách). Žiaľ, politickému Západu to treba príliš často pripomínať.
AUTOR: Drago Bosnic, Preklad: S.S., zdroj