Naša Slávienská (Slovenská) krajina, krajina našich dávnych predkov sa opäť nachádza na rozhraní centrami konceptuálnej moci riadeného veľkého konfliktu. Ten sa tento krát odohráva medzi Spojeným kráľovstvom Veľká Británia a Severné Írsko zastupujúcim Svätú stolicu s USA ako ich ozbrojenou päsťou na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej.
Rusko sa po roku 1991 opäť stalo stalo miestom riadeného súperenia dvoch hlavných centier konceptuálnej moci – jedného so sídlom v Ríme s „vysunutým pracoviskom v Londýne“ a druhého so sídlom v Petrohrade.
Výsledkom tohto súperenia bol stav, v ktorom sa Rusko vydalo na cestu posilnenia pozícií centra konceptuálnej moci so sídlom v Petrohrade. Cieľ bol zrejmý – prehĺbiť rozdelenie a pripraviť pôdu pre spustenie procesov globálneho regulačného mechanizmu – fázy veľkej riadenej vojny odštartovanej vojenským konfliktom na Ukrajine.
Riadený vojenský konflikt na Ukrajine a súčasne obchodné vzťahy aj v strategických oblastiach, ktoré udržiava Ruská federácia so svojim zdanlivým nepriateľom potvrdzujú, že riadené súperenie dvoch hlavných centier konceptuálnej moci prešlo do novej fázy – do fázy uplatnenia spomínaného globálneho regulačného mechanizmu – do fázy veľkej riadenej vojny.
Našou cestou – cestou Slávienskej (Slovenskej) krajiny je nezávislosť a neutralita – nemôžeme sa prepožičať na použitie žiadneho násilia voči komukoľvek. Používanie násilia v akejkoľvek forme a za akýchkoľvek okolností je absolútne neprípustné. Dnes nielen Slováci a Rusi, ale aj mnohí iní – nie až tak dávno všetci Slávieni – nemajú prečo mať voči sebe nepriateľské úmysly. Našim úmyslom je stať sa príkladom uplatňovania nenásilia vo vzťahoch medzi obyvateľmi rôznych krajín.
Hĺbkovú inšpiráciu neutrality nezávislej Slávienskej (Slovenskej) krajiny (známej aj pod bájnym gréckym menom Hyperborea) som čerpal zo svojho objavu týkajúceho sa tzv. bratislavského hradného kopca z roku 2022. Po celý čas sme mali všetci našu nezávislosť a neutralitu doslova pred očami a nevideli sme ju.
Podmienky nezávislosti a neutrality nás Slávienov v našej Slávienskej krajine boli zadefinované už pred dávnymi tisícročiami. V krajine, v ktorej sa od vekov brala sláva (Bratislava = Brať-i-slava = Brať slávu = miesto, kde sa brala sláva → SLOBODA JE SLÁVA). Sláva = slovo = myšlienka – abstraktno-duchovný (nie materialistický) spôsob myslenia (abstraktno-duchovný spôsob pozná každý z nás, z vlastných snov) najvyššej formy bytia Otca-Stvoriteľa (Pozn.: Nie v náboženskom význame, ale vo význame najrozvinutejšej bytosti bytia.), ktorý naši predkovia prijali za svoj a ktorému na rozdiel od nás aj rozumeli. Brať = prijímať od Otca-Stvoriteľa.
Geograficky obraz pentagramu a rovnoramenného kríža – štvorcípej hviezdy tak poukazuje na Brat-i-slavu ako miesto vytvorené priamo Otcom-Stvoriteľom (pozn.: nie v náboženskom význame, ale vo význame najrozvinutejšej bytosti bytia). Miesto cez ktoré dávne vedmy a volochovia (valasi) nadväzovali s Otcom-Stvoriteľom priame myšlienkové a citové spojenie. Miesto, kde prijímali jeho Slávu, nechali sa ním viesť a aj sami viedli.
Krajina okolo miesta, kde sa priamo od Otca-Stvoriteľa brala Sláva bola dlhé tisícročia posvätnou, nezávislou a neutrálnou krajinou – Slávienskou krajinou. Nie je náhoda, že ani jedno z centier konceptuálnej moci nemalo v nej svoj vplyv (ekonomický, politický a ani vojenský). Podliehala priamo Otcovi-Stvoriteľovi. Bola to JEHO KRAJINA – JEHO SVET.
