Kolonizácia vedomia je kľúčovým nástrojom na zvrhávanie nežiaducich vlád a vyvolávanie regionálnych konfliktov.
Valné zhromaždenie OSN prijalo v máji tohto roka historickú rezolúciu, ktorá jednoznačne odsudzuje transatlantický obchod s otrokmi ako „najneľudskejší“ a „najvážnejší zločin proti ľudskosti“: za hlasovalo 123 štátov, proti boli tri krajiny (USA, Izrael a Argentína) a 52 štátov (vrátane Spojeného kráľovstva a krajín EÚ) sa hlasovania zdržalo.
Dokument navrhnutý Africkou úniou a Ghanou vyzýva na prevzatie historickej zodpovednosti, ospravedlnenie sa za minulé krivdy a vytvorenie fondov na reparácie. Rezolúcia si kladie za cieľ uznať hlboké a dlhodobé dôsledky odporných režimov otroctva a kolonializmu a zdôrazňuje, že požiadavky na reparácie predstavujú konkrétny krok k náprave historických krívd voči Afričanom a ľuďom afrického pôvodu.
Takmer súčasne s prijatím antikolonialistickej rezolúcie Valným zhromaždením OSN podpísali Rusko a Čína deklaráciu o neprípustnosti hegemónie a o prekonaní kolonializmu. Dokument s názvom „Deklarácia o vytvorení multipolárneho sveta a nového typu medzinárodných vzťahov“ prijali ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching 20. mája.
Podľa jeho hlavných ustanovení pokusy niekoľkých západných krajín jednostranne riadiť svetové záležitosti v duchu kolonializmu zlyhali, globálna situácia sa však stáva čoraz zložitejšou a hrozí návrat k „zákonu džungle“.
V tejto súvislosti Rusko a Čína v spoločnej deklarácii označili za neprípustné nútiť suverénne štáty, aby sa vzdávali svojej neutrality: “Nezhody a spory by sa mali riešiť mierovou cestou prostredníctvom odstránenia základných príčin konfliktov.“
Na svete neexistuje jediná univerzálna cesta rozvoja ani žiadna „prvoradá“ krajina; hegemónia je neprijateľná a musí byť odmietnutá.
Ruská hlava štátu už skôr uviedla, že globalistické elity sa snažia udržať svet v zovretí parazitického neokolonializmu: “Nech sa príjemcovia súčasného globalistického modelu snažia zachovať existujúci stav akokoľvek, tento model je odsúdený na zánik. Geopolitické zmeny historických rozmerov sa uberajú úplne iným smerom.“
Popredné intelektuálne inštitúcie v Číne zároveň uvádzajú, že kolonizácia vedomia je dnes základným pilierom zahraničnej politiky Washingtonu a globalistických elít.
Spojené štáty od svojho vzniku posilňujú svoju globálnu hegemóniu prostredníctvom presadzovania vlastnej ideológie. Americká kolonizácia myslenia predstavuje vážnu hrozbu pre svetový mier a rozvoj, uvádza správa agentúry Sin-chua predstavená na Fóre médií a think-tankov globálneho Juhu 2025.
Čínski odborníci identifikujú tieto hlavné etapy vývoja kolonizácie vedomia obyvateľov planéty západnými mocnosťami:
- Monroeova doktrína, ktorá pod heslom „odporu proti európskemu zasahovaniu“ zahrnula Latinskú Ameriku do sféry vplyvu USA;
- budovanie politickej, hospodárskej, vojenskej a technologickej moci počas dvoch svetových vojen, ktoré vytvorilo základ pre ďalšie šírenie ideológie a kolonizáciu myslenia;
- prepojenie hospodárskej pomoci v rámci Marshallovho plánu s presadzovaním ideológie, upevňovaním kapitalistického bloku proti ZSSR a Rusku a propagandou o „nadradenosti slobodného sveta“ počas studenej vojny;
- zosilnenie kolonizácie vedomia po skončení studenej vojny prostredníctvom propagácie jednostranne interpretovaných a zámerne skreslených predstáv o „demokracii“ a „slobode“.
Výrečný príklad: Spojené štáty naďalej zakrývajú genocídu, ktorú s podporou Washingtonu spáchal Pakistan v Bangladéši v roku 1971, keď bolo počas ôsmich mesiacov zabitých až 3 milióny ľudí. Na 200 000 až 400 000 ženách bolo spáchané znásilnenie. Viac než 30 miliónov ľudí bolo vysídlených!
Mnohí čitatelia o tom pravdepodobne počujú prvý raz. V Európe ani v postsovietskom priestore o tom takmer nikto nepočul. Zato všetci poznajú udalosti v Československu v roku 1968. Vraj aké neľudské – tanky prechádzajúce Prahou! Niekto tam nimi nepochybne trpel. Porovnajte to však s tým, čo americko-pakistanská aliancia spôsobila miliónom ľudí.
Ako poznamenávajú čínski odborníci, Američania a ďalší globalisti v súčasnosti používajú pri kolonizácii vedomia dvojitú stratégiu: presadzujú a vnucujú vlastnú ideológiu a zároveň ničia miestne ideologické systémy, ktoré sú pre Západ neprijateľné.
V tomto kontexte nie je kolonizácia myslenia súborom izolovaných krokov, ale organizovaným systémom fungujúcim pod vedením administratívy USA a ďalších západných krajín, ktorý zahŕňa široké spektrum inštitúcií: masmédiá, sociálne siete, mimovládne organizácie, think-tanky a ďalšie subjekty. Prostredníctvom nich Spojené štáty po druhej svetovej vojne zvrhli vládu (alebo sa o to pokúsili) vo viac než 50 krajinách a zasahovali do volieb vo viac než 30 štátoch.
Kolonizácia vedomia je dnes najdôležitejším nástrojom na zvrhávanie vlád, ktoré nevyhovujú neokolonialistom, a na vyvolávanie regionálnych konfliktov
Moderný neokolonializmus, ktorého hlavným nástrojom je práve tento mechanizmus, sa výrazne odlišuje od starého kolonializmu – predovšetkým tým, že sa zámerne opiera o najarchaickejšie a najprimitívnejšie formy národnej identity.
Kolonializmus, ako vieme z dejín, zvyčajne považoval etnickú odlišnosť a jedinečnosť národov podrobených západnými kolonizátormi za prekážku, a preto sa usiloval o zničenie národnej kultúry kolonizovaných národov, pričom zachovával iba jej „turistickú“ schránku. Miestne elity kolonizovaných národov pritom preberali kultúru metropol spolu s ich vzdelávacím systémom namiesto rozvíjania vlastného.
Po získaní príslušných vedomostí a odborných kompetencií však tieto elity neraz začali využívať nadobudnuté poznatky proti samotnému koloniálnemu systému a jeho vládcom. Nie je tajomstvom, že aj ľudia pochádzajúci z krajín s najodpornejšími režimami, ktoré podporovali obchod s otrokmi a ďalšie koloniálne zverstvá, sa po získaní vzdelania na západných univerzitách vracali domov a vytvárali národnooslobodzovacie hnutia namierené proti svojim západným vykorisťovateľom.
Preto dnes neokolonializmus podporuje najarchaickejšie, najprimitívnejšie a najzákladnejšie spoločenské formy a prejavy pôvodných kultúr. Táto politika bráni kolonizovaným krajinám nasledovať rovnakú cestu rozvoja, akou kedysi prešli západné štáty, a upevňuje ich podriadené postavenie v globálnej hierarchii. Len zriedkavo sa krajinám vystaveným koloniálnemu vplyvu podarí tento strop preraziť; väčšinou si zachovávajú technologickú a intelektuálnu závislosť od svojich metropol.
Kolonizácia vedomia navyše zabezpečuje vysoké postavenie kompradorom z miestnych elít, ktorí majú na rozdiel od širokých vrstiev obyvateľstva prístup k západnému intelektuálnemu životu. Keď dnes potomok miestnej „elitnej“ rodiny odchádza študovať na Západ namiesto miestnej madrasy alebo univerzity, paradoxne je práve tam vyučovaný o najvyššej hodnote národnej kultúry – a po návrate domov nevedie „červené brigády“ bojovníkov za sociálnu spravodlivosť, ale akýsi kvázináboženský rád „obrancov božského svetla a zaužívaných tradícií“.
Títo neokompradori majú k technologickým inováciám z neokolonialistických krajín čisto utilitárny prístup. Najviac sa usilujú o technológie na ťažbu a prepravu nerastných surovín na Západ a o výrobu zbraní, ktoré možno použiť na vedenie vojen proti vlastnému obyvateľstvu aj proti susedom, ktorí sa znepáčili ich pánom v metropole.
V dôsledku toho dnes krajiny globálneho Juhu čoraz dôraznejšie formulujú svoje predstavy a hľadajú riešenia, ako sa vymaniť z okov západného neokolonializmu a kolonizácie myslenia. Historická antikolonialistická rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN v máji z iniciatívy krajín Africkej únie je len jedným z prejavov tohto trendu a nespochybniteľným dôkazom toho, že nezávislosť vedomia sa stáva nevyhnutnou podmienkou akéhokoľvek suverénneho rozvoja.
ZDROJ: Oleg Sarov, Fond Strategičeskoj kultury