V súvislosti so stretnutím slovenského ministra zahraničia Juraja Blanára so svojim náprotivkom, ruským ministrom Sergejom Lavrovom.
Česká vláda vyčíta Slovensku odkláňanie sa od základných hodnôt Únie aj „okázalé priateľstvo“ s Lavrovom.
Minister pre európske záležitosti Dvořák tvrdí, že sú to práve Česi, kto by mal vyslať slovenskej vláde jasný odkaz.
Pamätám časy, kedy sme sa od Čechov v roku 1992 priúčali umeniu diplomacie. Trvalo len niekoľko desiatok rokov a žiak vysoko prerástol učiteľa. Slovenská diplomacia, lepšie povedané jej predstaviteľ dokázal aj napriek enormnému tlaku demonštrovať, že slovenské záujmy sú prvoradé.
Všetci vieme, že vojna raz skončí (dúfajme, že nie jadrovou apokalypsou) a bude len otázkou času, kedy sa budú bojovo naladení euroštváči opäť vtierať do pozornosti novonastupujúcej mocnosti nového multipolárneho svetového bloku Ruska a zrejme aj bloku BRICS.
Platilo zlaté porekadlo: Košeľa bližšia ako kabát. S Ruskou federáciou sme súčasť jedného kontinentu, s ktorou nás spájajú spoločné dejiny a politicko-ekonomické záujmy. Toto nezmení natrvalo ani vôľa amerických vojnových jastrabov.
A je dosť možné, že sa o niekoľko rokov budú skrývať pod našu zásteru na znovuzblíženie s tými, ktorých dnes chcú lynčovať.
V diplomacii odjakživa platilo pravidlo vyjednávania a hľadania kompromisných riešení. Toto česká diplomacia nezvládla. A tak, ako ťažko zvláda, že ten, podľa nej “nesvojprávny mladší” braček Slovensko si dovolilo žiadať vlastný štát, nezvláda fakt, že si dovoľuje odkloniť sa diktovanej českej doktríny.
Lenže, “bračekovci”, už 32 rokov sme suverénny štát (síce s obrezanou suverenitou, tak ako aj Česi) a vaše konanie sa volá zasahovanie do vnútorných záležitostí cudzieho štátu.
A ešte dodatok: Neverte, že váš vlastný národ stojí za vašimi slovami.
Ten váš národ nám závidí odvahu a diplomaciu niektorých našich politikov.