LEBO už nejde o konšpirácie, lebo už ide o každodenné bytie, ktoré ponúka vysvetlenia. Len ich treba vidieť, počuť a chápať v súvislostiach.
- LEBO dejiny sa nečítajú nikdy cez DÔSLEDOK, ale cez (prvoplánové) PRÍČINY.
TOTO je najvýznamnejší a najbytostnejší odkaz, poučenie dejín. Dnes aj tých našich, ktoré žijeme.
Pôjdem rovno na vec
LEBO ilustratívne témy ako Covid, vojna na UA – nech to znie akokoľvek od veci – neboli a nie sú hlavný problém doby. Presnejšie, jeho prvoplánovou príčinou. Lebo, nech ide v ich koncových dôsledkoch o najzávažnejšie problémy, s akými svet v jeho novodobej histórií prišiel do kontaktu – ide vo svojej podstate o veľký, ale o „neviditeľný“ zástupný problém.
LEBO na ich pozadí treba vnímať iné podstatnejšie, závažnejšie a zákernejšie motívy, ktoré sú kľúčovými indíciami na chápanie vonkajších dôsledkov. Indíciami, ktoré rukolapnejšie objasňujú potrebu zrealizovať v „zrýchlenom režime“ dielo, ktoré nejde urobiť evolučnou cestou. Dosiahnuť zmeny, ktoré si vyžadujú vytvoriť prostredie pre ich prijatie, ktoré odvedie pozornosť majority, ktoré je „hmlou“, z ktorej sa „na konci“ dňa vynorí ono naplánované, ono naprojektované, ono zrežírované cieľové riešenie.
A to bolo, je možno dosiahnuť iba „hmlou“, v ktorej je možné a potrebné uskutočniť zmeny, inak nemožné, inak nedosiahnuteľné, inak nevykonateľné v transparentnom režime. V režime, ktorý bol paradoxne využitý na ciele idúce proti samej podstate základných princípov civilizácie – ochrany slobody, demokracie, ľudských práv, verejných záujmov – v ich pôvodnom význame a chápaní. V režime, ktorý bol v ich mene farizejsky zneužitý ako prostriedok na ich potlačenie.
LEBO slobodu je možné a potrebné primárne chápať ako slova a prejavu, demokraciu vo význame vlády ľudu, rešpektovania jej záujmov a potrieb, ľudské práva v chápaní ľudského prístupu k vytvoreným úžitkom štátu – vrátane riešenia oprávnených potrieb ľudí, verejný záujem vo význame ochrany života, zdravia, bezpečnosti..
Možno to v súčasnej praxi vyjadriť a presadzovať ešte farizejskejšie..? ROVNAKO vonku i doma.
1. LEBO bol to KOVID, ktorý nebol iba dôsledkom, ale príčinou totálneho obmedzenia ľudstva na slobode vo vejári práv občanov, o ktoré ľudia nielen prišli. Lebo to bol kovid, ktorý bol príčinou na vytvorenie prostredia, v ktorom bolo možné po-prijímať legislatívu, ktorá by za „normálneho režimu“ nemala nárok na postupnú skrytú seba-deštrukciu ľudstva. Na jej (aktívne) schválenie a (pasívnu) podporu tými, ktorých sa vo svojich dôsledkoch týka.
A čo bolo v tejto spojitosti to najnebezpečnejšie je fakt, že sa to celé (u)dialo (cieľa)vedome, s bezprecedentným bezprávnym zneužitím mocenských nástrojov a informačných zdrojov s prekročením všetkého, doposiaľ poznaného v civilizovanej spoločnosti – nehoráznym, nezákonným zablokovaním alternatívnych médií a umlčiavaním ľudí s iným názorom, s iným postojom k verejným témam.
2. LEBO bol a je to aj vojna na UA, s dôsledkami, ktoré idú primárne na vrub jej príčin.
Vojna VYVOLANÁ s tvrdením, ktoré má rovnakú silu pravdy, ako každodenný východ slnka, vediac, že pre Rusko bolo kľúčovou „ČERVENOU ČIAROU“ rozširovanie severoatlantickej aliancie NATO smerom na východ . A úplne neprekročiteľnou, bytostnou – fialovou, smrteľnou – členstvo UA v tomto „obrannom“ vojenskom spolku.
Spolku, ktorý v na samom počiatku 90-tych rokov dostal od anglosaských sudičiek do vienka – KOŽU. Tú balzacovskú, „Šagrénovu“, ktorá sa mala v chápaní čisto vojenského zoskupenia strácať zmenou svojho pôvodného významu.
Doložiac to dnes nepriestrelnými argumentami, zadokumentovanými historickými faktami z oboch (veľmocenských) strán, Ruska a USA.
Zo strany Ruska ústretovým zrušením Varšavskej zmluvy s očakávanou reciprocitou na strane vojenského kontra-bloku, NATO, buď jeho postupným zrušením resp. jeho transformáciou na osobitnú politickú štruktúru. A viazaním politického súhlasu Ruska so zjednotením Nemecka na verejný prísľub Anglosasov o nerozšírení NATO ani „o palec smerom na východ“ .
A ako vierolomne pošliapali dané slovo, diplomatickú kultúru a česť – porušiac fundamentálny politický záväzok, ktorý mal priniesť do Európy novú bezpečnostnú architektúru už poznáme – bezprecedentným rozšírením NATO v 1.várke v roku 1999, v 2. várke (už aj so Slovenskom) a následne aj smerom na Balkán. S koncovkou, ktorá už bola onou neprekročiteľnou červenou čiarou – pripravovaným vstupom UA do aliancie.
TOTO je základný kameň v historickom chápaní dneška, vojnových udalostí, ku ktorým došlo na UA. Zrkadlo – pre lepšie pochopenie krokov, ktoré smerovali ku globálnej eskalácií vzťahov medzi oboma mocenskými hegemónmi, ústiacimi – cez rovnako vierolomný, účelový postup Anglosasov pri prijímaní oboch Minských dohôd – do vojnového konfliktu.
Lebo každý dôsledok treba vnímať vždy v kontexte jeho príčinných súvislostí. Bez tohto všeobecne platného princípu – nejde chápať dejiny.
A že v spojitosti s onou neprekročiteľnou „bezpečnostnou hranicou“ Ruska nejde o nedorozumenie ani o nepochopenie postoja Rusov v tejto preň bytostnej otázke – svedčia rovnako zadokumentované „diplomatické“ upozornenia z najvyššieho poschodia.
Za všetkých spomeňme len dvoch. Bývalého amerického veľvyslanca v Moskve Williama Burnsa v správe adresovanej Condoleeze Riceovej, vtedajšej ministerke zahraničných vecí – „Vstup Ukrajiny do NATO je pre ruskú elitu tou najjasnejšou zo všetkých červených čiar“. A legendárneho George Kennana, ktorý publikoval v New York Times článok Osudová chyba, v ktorom uviedol, že rozširovanie NATO je najosudovejšou chybou Ameriky v celej ére po skončení studenej vojny.
S najdôležitejším posolstvom pre dnešok – že ONI s tými informáciami pracovali, ONI ich poznali – a ONI aj veľmi dobre vedeli, čo bude nasledovať, ak onú červenú čiaru prekročia.
PRETO ten najdôležitejší ODKAZ dneška, ktorý vidieť navonok, tkvie vo vnútorných príčinných záujmoch, ktoré je treba mať dnes ešte väčšmi na zreteli – ako samotný dôsledok. Príčinu, ktorá zaniká v „hmle“ vojnových následkov:
- využiť dejinnú, málokedy sa opakujúcu historickú príležitosť dostať Rusko (konečne) na kolená, dokončiť v novodobých dejinách dielo, ktoré sa nepodarilo dokončiť po seba-zrušení ZSSR. V strednodobých dejinách to, čo sa nepodarilo Napoleonovi, ani Hitlerovi s jeho smutne známym genocídnym riešením Slovanskej rasy pod názvom „Generalplan Ost“ v rámci projektu „Drang nach Osten“…
PRETO ani náhodou nešlo o nepredvídateľný krok pri príprave začlenenia AU do severoatlantických štruktúr. Naopak história nepustí, história učí…
II.
LEBO na pozadí tohto historického princípu a prístupu k videniu, počutiu a chápaniu „revolučných“ udalostí treba vnímať aj ostatné dejinné zmeny vo svete.
1. LEBO na rovnakom princípe – v mene slobody, demokracie, ochrany ľudských práv – sa udiali aj FAREBNÉ REVOLÚCIE – s rovnakým dôsledkom, ktorý irituje.
S rovnako opakovaným „projektom“ – premyslene (priamo či nepriamo) vytvorenou „hmlou“, prostredím k akému došlo najmä v Líbyi, Iraku, Sýrii – vrátane vyvolaného prostredia na UA v roku 2014, ústiaceho do „oranžovej revolúcie“, za ktorými – po ich opadnutí zostane – na strane poškodeného štátu iba rozvrátené hospodárstvo, zničená infraštruktúra, neporiadok, korupcia, CHAOS, a tým ešte oveľa, oveľa závažnejšie porušovanie tých vznešených princípov, ktoré viedli k vyvolaniu potrebného „revolučného“ prostredia.
A na strane príčinného agresora – maskujúceho sa za „ochrancu“ uvedených princípov – oživenie hospodárstva v domácich podmienkach, obzvlášť vojenského priemyslu, prístup k zdrojom poškodenej strany. A ako bonus – účasť na rekonštrukcii a obnove zničenej krajiny.
A to je skutočná tragédia doby, ktorú žijeme…
2. LEBO na rovnakom princípe to funguje aj u nás DOMA…
Na samom počiatku – príčina, prostredie, ktoré je živnou pôdou pre „akčné“ cieľové riešenie, ku ktorému nejde v „normálnom režime“ dôjsť „evolučnou cestou“.
LEBO smrť novinára a jeho partnerky, lebo smrť homosexuálnych osôb ako príčina na ich zneužitie – vo význame nehoráznych dôsledkov, ktorých sme sa stali svedkami – žaluje ešte väčšmi.
LEBO akčné „Za slušné Slovensko“, LEBO to vyplakávanie na hrudi tým najvyšším ústavným činiteľom – sa postaralo o to potrebné „revolučné prostredie“ s dôsledkami, ktoré už poznáme. S dôsledkami, ktoré bolia, ktoré kričia farizejstvom, ktoré v mene toho najšľachetnejšieho ľudského cítenia bezohľadne zneužívajú cítenie ľudí.
Vediac, že pod týmto „zaštítením“ je možno dosiahnuť krátkou cestou ideologické a mocenské ciele i prijatie legislatívy, ktorá nie je primárnym záujmom väčšinového obyvateľstva. A to aj spôsobom, akým sa to nerobí ani v prírode. Kydať v cudzine do vlastného hniezda.
Poznajúc, nezabúdajúc na „dzurindovské prvolezy“ v tejto športovej disciplíne, aj novodobé praktiky tzv. progresívcov na spôsob pozývacieho listu pre poslancov EP, aby sa pod kepienkom (vtedajšej aj terajšej) „čiernej diery v Európe“ – tentokrát pre porušovanie ľudských práv LGBTI na Slovensku (!!!) – uskutočnili ideologické a mocenské zmeny nesúce v sebe neskutočne nemorálne a neetické motívy.
LEBO Madeleine Allbrightová…
LEBO Bilčík, LEBO Šimečka…
A v tejto fáze bytia u nás – s dôsledkami:
- rozvrátených verejných financií,
- upadajúceho hospodárstva,
- likvidácie malých podnikateľov, živnostníkov,
- ožobráčenia najohrozenejšej vrstvy ľudí,
- nenávratné straty ľudí na životoch a zdraví,
- bezprecedentnej nenávisti voči všetkému ruskému, živému i neživému, už i v kultúre a v športe,
- nedôvery voči štátnym orgánom vrátane či najmä voči orgánom trestného konania,
- mravného úpadku,
- mediálneho besnenia,
- neporiadku na všetkých úsekoch života a
- nebotyčný CHAOS…
A už aj poriadne špinavé paprče.
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz