alias “Na každú sviňu sa voda varí”. Pouvažujme opäť raz spoločne, NAHLAS, o kľúčovom atribúte doby.
O účelovo fungujúcom experimente na ľuďoch, „svetonázorovom násilí“, ktoré je priamo a nepriamo zodpovedné za dnešnú politickú, ekonomickú a najmä mravnú skazu. Ako súčasť nového špinavého fenoménu doby, tzv. kultúry vymazávania všetkého pôvodného, tradičného z nášho života, čo nezapadá do novej kultúrno-etickej schémy. S jednosmerným myslením, uvažovaním a infiltráciou zvrátenej ideológie „hodnotovej inakosti“ do našej spoločnosti. V celom spektre verejného, ba už aj súkromného života. A dnes už povýšenej nad hodnotovú výbavu po predkoch spôsobom, ktorý desí. Ktorý by mal desiť každého charakterného človeka.
Lebo toto už nie je „križovatka“, na ktorej sme sa v toku času ocitli
Toto je už jednosmerná cesta za ňou. Bez možnosti „odbočenia“ v konaní, v správaní sa na verejnosti, v názoroch a postojoch na udalosti a javy doma i vo svete. S narastajúcim „prihrievaním vody“, s pribúdajúcimi pravidlami, ktoré cieľovo menia a odkoreňujú naše bytostné hodnotové dedičstvo, rodové, národné, kresťanské.
Lebo ako inak vnímať nový invazívny plaz – názorne uvádzaný len na ilustračný účel – návrh komunikačnej príručky Európskej únie, v ktorej sa neodporúča používať slovo VIANOCE. A nejde ani o náhodnú, ani o prvú, ani o jedinú nehoráznosť svojho druhu.
Naopak, proces „duchovného sterilizovania“ kultúrneho bohatstva nášho života, kresťanských zvykov a tradícií, zdedených po predkoch je už systémová „kurzová zmena“, ktorá má za úlohu popretŕhať všetky „nebezpečné“ spojivá a väzby, ktoré držia pokope svojráz národnej komunity. Atribúty, ktoré generujú fundamentálnu národnú svojbytnosť, štátnoobčiansku spolupatričnosť a národnú hrdosť.
A všetko sa to deje pod dozorom samozvanej dobovej mediálnej inkvizície
Podceňujúc a ponižujúc pritom intelekt bežného človeka, už nadrzo, násilne, nehoráznym „schutzovským“ spôsobom. Inkvizície zavracajúcej svojprávnych, „neprispôsobivých“ z „vykolíkovanej“ cesty, vynucujúcej si pritom chovanie ľudí podľa vzoru „dobytok““…
I.
Uvažujme preto očami svojprávneho homo sapiens, ak to ešte dnes je vôbec možné. Preto, lebo obzvlášť generácia, ktorá nezažila na vlastnej koži gigantickú silu a moc propagandy nepripustí ani to, že má nos medzi očami, ako by mala priznať chybu svojich idolov. A recipročne akceptovať čo len zmienku o tom, že nie všetko je pri hodnotení udalostí a javov doma i vo svete čierno-biele. Že tá informačná riava nemá iba „správny“ a „nesprávny“ breh..
A pre lepšiu názornosť stačí sprítomniť „príučku“, ktorej sa už kde-komu dostalo. Tú typickú z nedávnych, ba hádam ešte viac z terajších čias.
Takú „naďovsko-šimečkovsko-pinelovskú. Ukážku toho, čo urobí z ľudského tvora jednostranné videnie sveta. “Kukátko” chodiace na demonštrácie, s čierno-bielou optikou. Považujúceho každého, kto s ním nesúhlasí za človeka, ktorý podľahol propagande. Ako inak, buď Ficovskej alebo priamo Putinovskej, lebo inú voľbu na „sklade“ táto „fajta“, presvedčená o svojej jedinej správnej pravde nemá…
A tu sa treba pristaviť. Od tohto miesta sa treba odraziť, a len a len trpezlivo, faktograficky poukazovať na plytkosť prijímača a zradnosť vysielača, propagandy. Na jej príčiny, účel a dôsledky. A v konečnom dôsledku na jej ničotu, ktorú zanecháva na naivných a dôverčivých ľuďoch. A na nezanedbateľný fakt, že tá podávaná (goebbelsovská) propaganda nie je ani náhoda, a nie je ani „zadarmo“.
PRETO je už najvyšší čas prekuknúť a uvedomiť si to najpodstatnejšie, to „najvýživnejšie“ na adresnej propagande – vnímať jej dôsledky, jej účel cez príčinu, cez zahmlievajúci a zatĺkaný motív, lebo ten generuje počiatočný vznik a vzostup podsúvano propagovanej „hodnotovej inakosti“.
Preto sa v tejto fáze treba pýtať: v čí prospech, so zreteľom na to, že tá propaganda má počiatočné „autorské krytie“, a následne aktivovaný „prevodový mechanizmus“, cez ktorý ju treba cielene dostať „konečnému spotrebiteľovi“.
A následne : z akých zdrojov je financovaný pohyb prichádzajúcej „hodnotovej inakosti“. Presnejšie, z akých zdrojov sú financované tie píšuce a hovoriace kolieska vo vnútri tohto (mediálneho a mimovládneho) mechanizmu. A prečo bolo treba vytesniť z verejného priestoru, teda na hulváta zablokovať tzv. alternatívne infozdroje. Lebo rušilo (naordinované) kruhy…?
Či má niekto ešte dnes pochybnosti o účelnosti a zmysluplnosti prostriedkov pochádzajúcich od „nezávislých“ zahraničných korporácií a od „ctihodných“ „filantropických“ donorov?
O praktikách vyplývajúcich z tej starej, dobre známej ľudovej múdrosti: koho chlieb ješ – toho pieseň spievaj..
Preto nie SLOVO bolo na počiatku, ale PRACHY. Tie, ktoré sa dnes dostali skrz „neviditeľnú ruku trhu“ do viditeľných rúk veľmi úzkej skupiny elít tohto sveta. Aby si cez ne, presnejšie cez servilných provinčných „vazalov a žoldnierov“ zabezpečili ešte väčší kus z lákavého „mocenského a ekonomického koláča“ spočívajúceho na zemi a v zemi vzdialených provincií.
A sme doma. Už však nie pod heslom „Lebo Fico“. Ani „Vakcína je sloboda“. Lebo dobová propaganda po predchádzajúcich voľbách Fica už pochovala. A vo februári 2022 zrušila aj pandémiu z večera na ráno. Ako čarovným prútikom. Lebo bolo treba vrhnúť sa na novú obeť. Na Rusko. A nielen s úlohou parazitovať na nej, ale ju znemožniť pred domácim obecenstvom na tom najcitlivejšom mieste. Na jeho povesti, „goodwille, ako tomu oni hovoria po „anglosasky“. A dostať Rusko konečne pod svoju „koloniálnu správu“.
A – ako to bolo od pamätných snáh Napoleona, Bismarcka a Hitlera, ani dnes sa na veci samej nič nezmenilo. Lebo tie najväčšie a najvzácnejšie „ingrediencie“ (plyn, ropa, diamanty) do toho koláča, to gigantické nerastné bohatstvo, ktoré je jedinou spásou ako tú „prežratú“ a hodnotovo už vymletú západnú spoločnosť ešte udržať pri živote s jej neudržateľným konzumným spôsobom života – sú (stále) pod ruskou „štátoprávnou“ správou. Preto tie obavy, preto tá panika, preto to ťaženie…
Preto nie náhodou dnešný stav v tejto časti sveta už pripomína pyramídovú hru, ktorá bez nového „zrna do mlyna“, bez koloniálneho profitu nemá šancu prežiť. A so stupňujúcou sa vnútornou centralizáciou bohatstva a moci viac a viac. Preto aj ten „logický“ demografický rozvrat ako markantný dôsledok blížiaceho sa konca tohto post-koloniálneho spoločenstva.
Preto aj tá vonkajšia militarizácia politiky, preto aj tie novodobé koloniálne praktiky. V princípe rovnaké ako za starého Ríma. Držiac sa pritom starej osvedčenej imperiálnej rímskej metódy – „divide et impera“, rozdeľuj a panuj. Špinavej, zákernej metódy uplatňovanej len dobovo „civilizovanejším“ spôsobom. Uskutočňovanej v „provinciách dnešného Ríma“ presadzovaním domácich poturčenov na čelo štátu :
- ideovou a ekonomickou podporou vyhliadnutých provinčných „Zuzán“
- vyškolením svojich vždy a na všetko ochotných progresívnych „Michalov“
- zamestnávaním nemravnej „žurnalistickej luzy“ a
- predplatením si krikľúnskej „mimovládnej kľaky“,
kde na tieto účely ostrý meč nahradilo ostré pero a ešte ostrejší jazyk. Kde mešec a charakter myšlienkových vazalov zostali určujúcimi faktormi vplyvu na domácu poturčenú politickú scénu. A tým aj zdrojom dnešného marazmu – rozdelenia spoločnosti, straty dôvery v štátne orgány a prepadnutia sa morálky na samé dno.
Preto historicky vzaté musela prísť na rad (opäť) Ukrajina. Nezabúdajúc, že ako nikdy nešlo – ani teraz nejde o cieľovú „destináciu“. Lebo UA je len cesta na Rusko. A poznajúc slávny výrok (aj) Bismarcka o tom, že Rusko je možné poraziť len, ak sa oba slovanské štáty podarí postaviť proti sebe – vedzme, že on nevyplýva iba z geografických príčin. A tiež nie (iba) pre černozem a Sevastopoľ. Lebo v prípade UA išlo a ide stále iba o predpolie pre prístup k väčšiemu neo-koloniálnemu sústu.
PRETO tak mohutne a tak „statočne“ spievajú dnešní poturčenci, ktorí sa chcú ako krkavce len (pri)živiť na cudzí úkor. Hľadiac pritom na iba seba, na vlastný (krátkodobý) profit, nehľadiac pritom na záujmy bežných ľudí.
Preto je také potrebné poznať a rozumieť príčinám hlasného a horlivého vajatania „mainstreamom „chránených zvierat“, ako nám ho predvádzali tie najexponovanejšie jedince za ostatné 4 roky. Ako (uveriteľnú) rozprávku počas dňa i pred spaním. Tie nenáhodne „vyšľachtené“ (odborne špecializované) len príkladne uvedené exempláre ako Sabaka, Havran, Macko (pu), vždy pripravené podať tú správnu „rekognoskáciu“ terénneho problému. A najmä určiť liečbu.
Nemožno však nepripomenúť, že ten v médiách imperatívne vysielaný zvuk „regulovčíkov verejnej mienky“, to bol a stále je len ono zahmlievané predpolie. Vo vojenskej hantýrke sa tomu povie „delostrelecká príprava“ terénu na chystané „hlavné útočné menu“.
Ako VTEDY na (strednom) východe, keď bolo treba svet pripraviť na vojenský zásah Američanov do Iraku. A dnes, po funuse, vieme presne, prečo bolo treba (propagandisticky) oklamať verejnú mienku, prečo bolo treba presadiť tak nástojčivo a tak demonštratívne „demokraciu a slobodu“ v tomto strategicky významnom priestore.
TOTO je ono NÁSILIE na ľuďoch dnešnej doby. Násilie, pri ktorom bledne aj to, na ktoré sa dnes tak (dôvodne) poukazuje. Násilie na ženách.
ZÁVER
A aj keď viem, že pre tú presvedčenú masu je nemožné dosiahnuť túto úroveň chápania včerajšieho, aj dnešného diania, že je nemožné, aby si tá poturčená časť občanov Slovenska ten „nos medzi očami“ priznala – pokúsiť sa o to treba. Tak velí rozum, srdce, aj svedomie. Aby sme si zachovali ľudskú tvár, schopnosť používať a využívať svoj úsudok, vlastnú hlavu a prijímať originálne rozhodnutia na základe vlastného chochmesu, ktorý sme dostali do daru – právo slobodnej vôle, právo slobodnej voľby na cestách života a na križovatkách zvlášť.
Osobitne pritom v čase, keď sa z dosiaľ neovládaného a identifikovateľného jedinca stáva ľahko ovládateľná, neidentifikovateľná a nečitateľná masa.
Nádejajúc sa pritom, že dnešný mlčiaci divák je (ešte) stále mysliaci tvor. Teda „človek“. Keď už raz dostal šancu ním byť.
Upozornenie pre ľudí dobrej vôle:
Na najvyššej metrologickej úrovni bol v uvádzanej súvislosti neformálne zaregistrovaný „národný etalón“, ktorý realizuje a reprodukuje hodnoty zla a nenávisti šírených v denníku SME a uchováva ich pre ďalšie generácii ľudí ochotných ich prijať za svoje. Pre hodnotenie miery zla a nenávisti nachádzajúcej sa na území SR sa stanovuje merná jednotka – 1 SCHUTZ.
Na zdravie…
PS : Na pomoc praxi prikladám pomocný manuál do terénu od ČLOVEKA, ktorý vie čo hovorí. Od syna bývalého manažérskeho guru z čias socíka, Františka Čubu, vtedajšieho predsedu JZD Slušovice. Zdá sa, že jablko nepadlo ďaleko od stromu..