Európska rada spolu s Radou Európskej únie, z ktorej prvá stanovuje politické smerovanie a priority EÚ a druhá prerokováva a prijíma právne predpisy EÚ, sa dohodli, že pandémia COVID-19 je globálnou výzvou a že žiadna vláda ani inštitúcia nedokáže riešiť hrozbu budúcich pandémií sama, tak pristúpili k návrhu zmluvy Svetovej zdravotníckej organizácii ako medzinárodného nástroja o prevencii pandémií, pripravenosti a reakcii na ne. Jedným dychom však tieto inštitúcie dodávajú: „Ani jednotlivé vlády, ani globálne spoločenstvo nedokážu pandémiám úplne zabrániť. …„ Potom si oprávnene kladieme otázku, či forma opatrení, ktoré sme tu zažívali, nie je prehnaná a či nie je za touto formou iný cieľ.
Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) známa skôr pod anglickou skratkou WHO (World Health Organization), založená na popud Brazílie a Číny po 2. Svetovej vojne, je medzinárodná organizácia systému Organizácie Spojených národov (OSN) vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Šesťdesiatjeden štátov , medzi nimi aj Česko-Slovensko, podpísalo a ratifikovalo svoj podpis v roku 1948. Po rozdelení Československa sa Slovensko stalo členom SZO 4. februára 1993. Od ratifikovania Ústavy SZO sa náš štát riadi medzinárodnými zdravotníckymi predpismi, ktoré toto fórum vydá. A začalo ich vydávať hojne. Proti cholere, moru, pravým kiahňam a žltej horúčke v roku 1969, proti detskej obrne, osýpkami, záškrtom, čiernym kašľom, tetanom a tuberkulózou v roku 1974 atď. Primerane k tomu sa požiadavka na počet vakcín na jednu osobu celosvetovo zvyšovala. Okrem toho, ak chcete cestovať do exotických krajín, tak počet vakcín, ktoré vaše telo musí absorbovať je oveľa vyššie. Úmerne k zabezpečeniu počtu vakcín, ktoré nariadilo SZO, sa zvýšila aj ich výroba. Vakcíny sa tak stali výnosným biznisom, a to súkromných firiem.
Začiatkom roka 2020 sa začali médiami šíriť správy, že svetom sa šíri pliaga zvaná Covid 19. Videá zachytávali najmä ľudí v Číne, ktorí odpadávali na uliciach ako muchy a vraj už nevstali. Vznikla medzinárodná stránka evidencie nakazených vírusom Covid 19, kde ste on-line mohli sledovať ako počet nakazených stúpa. Zaujímavé na tom bolo, že krivka stúpala v jednotlivých krajinách takmer rovnako, bez ohľadu na to, aké opatrenia krajina prijala, aké životné či zdravotnícke podmienky v jednotlivých krajinách majú. Nikto nepochybuje o tom, že v Peru v Andách sú iné podmienky, ako, napríklad, vo Švajčiarsku, či v niektorej krajine v Afrike. Skôr každý rozumne uvažujúci človek by povedal, že počet infikovaných v jednotlivých krajinách musí byť logicky iný. Oficiálne stúpajúce krivky medzinárodnej webovej stránky, ktorú už nenájdete, však hovorili o inom.
V našich televíziách okrem správ, informovali o počte nakazených vo svete a aj u nás, bežiacimi titulkami na spodnej strane obrazovky počas celodenného vysielania. Ak ste mali týchto informácií dosť, museli ste proste televízor vypnúť. Veď život napriek tomu je aj o inom. Ak ste si kúpili printové médium, tak väčšie percento obsahu bolo venované „novodobej pliage“. Začiatkom roka 2020 sme ešte nežili izolovane, chodili do práce, stretávali sme sa a navštevovali aj lekárov. Pri otázke, či sa už stretli s nakazeným na Covid 19, odpovedali – nie. Kde potom títo nakazení sú?
„Slovensko malo 6. marca 2020 potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19. Postupne pribúdajú ďalšie, v polovici marca 2020 v desiatkach denne,“ mohli ste si prečítať v novinách. Čísla stúpali odstrašujúcim spôsobom. A začalo povinné „chránenie sa“. Na stránkach Európskej komisie už vo februári 2020 začali publikovať informácie o aktivitách EÚ o zabezpečení spoločnej ochrany, a to v čase, keď ešte nikto, ani vedci, nemohli mať za sebou seriózny výskum, ako sa pliaga správa, ako sa proti nej chrániť. Naše spoločné peniaze sa začali presúvať do súkromných rúk.
Zo začiatku sme takmer všetci informáciám médií uverili. Začali sme si sami šiť rúška, vyvesovali ich na ploty, nech si ich môže hocikto zobrať, nech sa všetci pre istotu chránia. Postupne však začali pribúdať informácie, ktoré dávali logiku a my sami sme si začali klásť otázky: Aký je veľký vírus? Aké otvory, i keď pre bežné oko neviditeľné, má daná tkaná látka rúška? Na každú situáciu môžu byť rôzne názory. Vytvorili sa skupiny ZA nosenie rúška a PROTI noseniu rúška – veď ten vírus bez problémov tou dierou v látke prejde. Množili sa videá s porovnávaním, že dať si rúško ako ochranu pred vírusom je ako keby ste si postavili drôtený plot proti komárom. A nielen to, rúško bráni voľnému dýchaniu (čo je prvá otázka záchranárov, či postihnutý má voľné dýchanie) a v podstate vdychujete to, čo telo vylučuje. Čiže mozog dostáva menej toho, čo na svoju správnu funkciu potrebuje. Pri dlhodobom nedostatku čerstvého vzduchu môžu neskôr vzniknúť neurologické problémy. Ale potom to už nikto na nosenie rúška nemôže zvaliť.
Pandémia, ktorá podľa vtedy ešte stále platných kritérií SZO nespĺňala ani kritériá epidémie, nabrala v opatreniach rýchly spád. Prvé preventívne opatrenia na Slovensku boli prijaté už vo februári 2020, kedy prvýkrát na Ministerstve zdravotníctva SR zasadal ústredný krízový štáb. Prvé opatrenia proti epidémii boli prijaté 6. marca 2020 (čiže v deň potvrdeného prvého prípadu!), od 12. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia. Od 16. marca 2020 boli uzavreté školy a zároveň začal platiť núdzový stav, ktorý trval do 14. júna 2020. 1. októbra 2020 bol vládou Igora Matoviča znovu vyhlásený núdzový stav, ktorý mal trvať 45 dní do 14. novembra 2020. Ten bol však vládou predlžovaný sedem mesiacov až do 14. mája 2021, kedy bol zrušený na základe novely zákona o hospodárskej mobilizácii, vďaka ktorej mohla vláda manažovať pandémiu aj bez núdzového stavu. Školské vyučovanie v školskom roku 2020/2021 bolo prerušené od 12. októbra 2020 a do konca kalendárneho roka 2020 sa neobnovilo. Obnovilo sa len pre materské školy, prvý stupeň základných škôl a posledné ročníky stredných škôl, ktoré sa od 8. februára 2021 na základe COVID automatu mohli vrátiť do škôl. Tretíkrát bol v tejto súvislosti vládou SR vyhlásený núdzový stav 25. novembra 2021 a bol ukončený uplynutím 22. februára 2022. (Mimoriadna situácia zo dňa 12. marca 2020 však ostávala naďalej v platnosti.)
Rýchlosť opatrení a umlčiavanie skupiny PROTI opatreniam boli dôvodom, že sa ľudia začali sami seba pýtať, či je všetko to, čo hlásia média, naozaj pravda. „V mojom okolí nikto nie je nakazený. … Ochorel som pri státí na test v zlom počasí. Zrejme som prechladol. Vraj covid, ale liečia ma ako na chrípku. … V mojej rodine máme úmrtie na infarkt, ale v správe sme si našli, že zomrel na Covid 19. … Bol som v nemocnici a testovali ma dovtedy, až kým test nebol pozitívny a potom ma z interného oddelenia prehodili na covidové. … Manžel zomrel, pretože mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Jedine koho liečili, boli covidoví pacienti.“ Toto boli skúsenosti ľudí. A veľmi zlé skúsenosti s riadením tohto štátu počas tzv. pandémie. Výsledok bol, že ľudia si začali hľadať iné zdroje informácií, aké poskytovali médiá hlavného prúdu. Nemohli sa stotožniť s ich naratívom, keďže reálny život im ukazoval niečo iné. A iné informácie sa začali šíriť tzv. alternatívnymi médiami. Tie im hovorili fakty a najmä nestrašili. Vzniklo množstvo petícií proti opatreniam, proti klamlivým informáciám médií hlavného prúdu, proti porušovaniu ústavy a dohodám o ľudských právach ratifikovanými Slovenskou republikou. Až k takýmto krokom nemali problém sa uchýliť súčasní politici. Avšak Svetová zdravotnícka organizácia ďalej pritvrdzovala a pritvrdzuje.
Návrh medzinárodnej zmluvy o pandémiách prvýkrát predstavil predseda Európskej rady Charles Michel na Parížskom mierovom fóre v novembri 2020. V tom čase pandémia celosvetovo trvala len deväť mesiacov. Už však vedeli, že ju zrejme počas nadchádzajúcich dvoch rokov, ktoré nás ešte čakali, nezvládnu. Aspoň tak argumentujú dnes, aby dosiahli súhlas na podpis zmluvy. Čo má byť obsahom novej zmluvy? Včasné odhaľovanie a prevenciu pandémií, odolnosť voči budúcim pandémiám, reakciu na prípadné budúce pandémie, najmä zabezpečením univerzálneho a spravodlivého prístupu k medicínskym riešeniam, ako sú vakcíny, lieky a diagnostika, silnejší medzinárodný rámec v oblasti zdravia so SZO ako koordinačným orgánom pre otázky globálneho zdravia, prístup „jedno zdravie“, ktorý spája zdravie ľudí, zvierat a našej planéty.
Podľa nich to znamená: (1) lepší dohľad nad rizikami pandémie (monitorovanie rizík), lepší systém varovania (digitálny zber a výmena údajov), (2) lepšia reakcia (zavedenie globálneho dodávateľského reťazca a logistického systému), (3) lepší výskum a inovácia ( zmobilizovanie vedeckej komunity a následne zvýšenie výrobných kapacít, tým aj poskytnutie medicínskeho riešenia ako sú ochranné prostriedky, lieky a vakcíny), (4) lepšie mechanizmy reakcie (rovnosť v prístupe k liekom, vakcínam), (5) lepšie vykonávanie (zavedenie mechanizmu podávania spoľahlivých správ o jednotlivých krajinách), (6) obnovenie dôvery v medzinárodný systém zdravotnej starostlivosti (väčšia transparentnosť, posilnenie vyvodzovania zodpovednosti, ako aj spoločnej zodpovednosti v medzinárodnom systéme),
Tí, čo pred rokom 1989 boli zvyknutí čítať medzi riadkami, v tejto zmluve vidia: (1) sledovanie každého jedinca, (2) zbieranie dát o nás a posúvanie informácií o nás komukoľvek, (3) vybraní vedci budú robiť výskum na žiadosť SZO, aby vybrané súkromné firmy vytvárali zisk zo štátnych peňazí, (4) každá krajina si povinne zaobstará od vybraných firiem za svoje peniaze lieky a vakcíny, (5) globálna cenzúra iných názorov, (6) SZO musí dosiahnuť akceptovanie zmluvy za každú /vedia, že väčšia časť svetovej populácie ju odmieta/ a vyvodenie dôsledkov pre tých, čo nesúhlasia až v medzinárodnom meradle.
K Pandemickej zmluve nie sú len dva protichodné názory, teda ZA a PROTI, ale existuje aj tretia skupina, ktorá je ZA zmluvu, ale pri zachovávaní ľudských práv. Vzhľadom na to, že v podstate pri stanovených cieľoch nie je možné dodržiavať ľudské práva, je celkom možné, že táto tretia skupina nie je strednou zlatou cestou, ale docieli úpravu všetkých zmlúv a dohôd, ktoré doteraz boli ratifikované, v prospech Pandemickej zmluvy, aby neporušovala žiadnu dohodu.
Najnovší 42-stranový dokument, ktorý unikol počas posledného tohtoročného Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v máji 2023, odhalil, že mnohé pasáže, ktoré odborníci považujú za kľúčové pre zlepšenie globálneho zdravia, boli oslabené alebo sa stali nepovinnými, čo znamená, že by sa mohli z konečného návrhu odstrániť. Čiže stále sa nedosiahol konsenzus a boj o znenie zmluvy trvá.
Proti zmluve sa postavilo veľa právnikov, zdravotníkov či aktivistov po celom svete. Veľké debaty sa vedú v parlamentoch jednotlivých štátov. Dokonca americký odborník na zmluvy Dr. Francis Boyle vyhlásil, že študoval navrhovaný zmluvný jazyk a tvrdí, že zmluva je napísaná tak, aby zrušila ústavu Spojených štátov, ale aj všetky domáce zákony v každej krajine, celosvetovo! Názory, ktoré spochybňujú túto zmluvu v médiách hlavného prúdu nebudete počuť. Za povšimnutie stojí aj aktivita medzinárodnej organizácie CitizenGO. Ide o komunity aktívnych občanov, ktorí spolupracujú, využívajú on-line petície a zasielajú výzvy na zapojenie sa do akcie, prostredníctvom ktorých chránia a podporujú život, rodinu a základné ľudské slobody. Ich cieľom je zaistiť, aby tí, čo majú moc, rešpektovali ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Podľa ich názoru je Pandemická zmluva veľmi znepokojujúcou medzinárodne záväznou dohodou, ktorá by obmedzila národnú suverenitu a nadmerne by centralizovala moc SZO, ktorá by následne mohla zasahovať do zdravotníckych politík členských štátov počas prípadných budúcich pandémií. Podľa kuloárnych informácií, ktoré zistili v Ženeve, prezentácia prvého návrhu Pandemickej zmluvy na Svetovom zdravotníckom zhromaždení sa nezačala najlepšie a pokrok v správe sa už teraz zdržuje kvôli tejto kritike a prebiehajúcim diskusiám. Pandemická zmluva bola v prudkých diskusiách bezprecedentne spochybnená ako členskými štátmi, tak aj zdravotníckymi skupinami. Mnohé delegácie sa postavili proti tejto zmluve a tvrdili, že by to bol “krok späť” pre globálne zdravotnícke riadenie. Treba povedať, že členské štáty majú odlišné zdravotnícke systémy, sociálne štruktúry a jedinečné potreby a očakávania občanov, ktoré vyžadujú personalizovaný prístup. Snaha SZO o globálne riadenie nerešpektuje národnú suverenitu členských štátov, čo je základný princíp medzinárodného systému, podľa samotnej OSN.
Do nadchádzajúceho Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v máji 2024 sú plánované niekoľké stretnutia, kedy sa zmluva zváži na konečné prijatie ako záväzná dohoda sto deväťdesiatimištyrmi členskými štátmi zdravotníckej agentúry OSN. Preto je teraz výnimočná príležitosť pokračovať v kampani proti Pandemickej zmluve a obrátiť sa na naše národné vlády.
Mnohí členovia Archy spolu s pol miliónmi ďalších ľudí z EÚ podpísali petíciu CitizenGO proti Pandemickej zmluve. Táto komunita aktívnych občanov navštívila Ženevu počas 76. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, aby petíciu odovzdali kompetentným. Počas stretnutia protestovali pred budovou Organizácie Spojených národov. Táto priama akcia zabezpečila, že toto spoločné posolstvo nemohli ignorovať a pridala veľmi potrebnú dávku verejnej kontroly k rokovaniam, ktoré sa odohrávali v rámci zhromaždenia. Udialo sa to napriek neprimeranému správaniu zo strany ochrankárov SZO, ktorí urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby ich umlčali a zastavili napriek tomu, že ich konanie nemalo právnu opodstatnenosť. Policajti, ktorých zavolali rozčúlení ochrankári SZO, im dali za pravdu a jasne dali najavo, že mali právo doručiť petíciu s podpismi občanov a nahrávať video pred ich priestormi.
SZO presne vie, čo robí – chce, aby sa akákoľvek kritika Pandemického dohovoru čo najrýchlejšie zamietla pod koberec. Nepáčilo sa im, že pol milióna nahnevaných občanov kritizuje návrh SZO a že počet podpisov rastie. Vzhľadom na to, že sa o zmluve stále rokuje, podpísanie petície je stále možné. Ak ste rovnakého názoru, že cieľom Pandemickej zmluvy nie je starosť o naše zdravie, ale odobratie práv občanom a jednotlivým štátom, podpíšte ju. Na každom jednom hlase záleží a Arche záleží na každom jednom z vás, preto sme sa pridali k podpisu tejto petície.
Počiatočný strach z neznámeho nás postupne opúšťal. Prísunom informácií aj z iného zdroja ako bol hlavný mediálny prúd, ktorý len strašil, sme zistili, že vlastne nie je sa čoho báť, pretože aj v medicínskych knihách z roku 1995 je napísané, že príznaky nakazením coronavírusom sa prejavujú ako nachladnutie. Preto nás aj liečili ako pri chrípke, ktorá zmizla. To, čo kedysi bola chrípka, tak je dnes Covid 19. Aj pri chrípke ľudia zomierali, ak mali aj iné choroby. Treba si uvedomiť, že ľudia začali viac umierať po očkovaní. Nie Covid 19 je na príčine zvýšenej úmrtnosti po celom svete. Netreba sa báť. Navyše strach pred chorobou či nákazou hocičoho nepomôže. Žite svoj život. Neposlúchajte nezmysly, ktoré vám porušovaním všetkých zákonov a dokonca aj ústavy, vnucujú. Ústavu SR zatiaľ nikto nezrušil. V nej je ešte stále čl. 32 „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. „
Zdroj: internet
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz