Pojem „demokracia“ je figový list na zakrytie faktu vládnutia úzkej menšiny nad veľkou väčšinou. Dnešná „demokracia“ je kladivo na bielych. „Demokracia“ je ilúzia udržiavajúca systém konceptuálnej a ideololgickej moci anticivilizačných síl typu genocídneho Starého zákona.
Konceptuálna moc určuje parametre ostatných mocí – ideologickej, zákonodarnej, výkonnej a súdnej – je tvorivá, je autokratická a určuje ostatné typy moci. * Konceptuálne gramotní a konceptuálne rozhľadení ľudia sú vhodní na riadenie sociálnych procesov. * Konceptuálna gramotnosť sa nedá kúpiť v obchode ako rožky, vyžaduje to štúdium hrubých kníh a vytvorenie siete informačných zdrojov a kontaktov, z ktorých je možné čerpať informácie. * Konceptuálnu moc globálneho významu majú len dva subjekty – globálny prediktor/parazit a Ruská konceptuálna moc (Pjakin 2020).
Delírium o „demokracii“ paralyzuje ľudstvo už od čias parížskej „revolúcie“ klamstva a zlodejiny, naplánovanej a realizovanej reakčnými silami slobodomurárstva (Lina 2004, Chaunu 2007). Ich mucholapky slobody, bratstva a rovnosti jestvujú iba u Pána Boha.
„Demokracia“ je ilúzia udržujúca systém moderného otroctva
„Demokracia“ sa stala najúčinnejšou zbraňou pri okradnutí 21 štátov postsocialistického bloku. Stačilo iba ovládnuť techniky na formovanie verejnej mienky a páky na dosahovanie ekonomických zmien. Nevedomý a nevzdelaný volič vrátane nedovzdelanej, dezorientovanej a intelektuálne vyprázdnenej inteligencie to má v klepci „demokracie“ veľmi ťažké.
Lakmusovým papierikom hodnoty adorovanej „demokracie“ a ňou deklarovanej hodnoty slobody prejavu je odpoveď na otázku, či v štáte, kde je zakotvená v legislatíve „demokracia“ ako politický princíp štátu, sa vyskytujú procesy proti slobode ducha ako prejavu slobody slova. Politické procesy sa dejú v celom „demokratickom“ euro-americkom konglomeráte, limitom sú politické procesy proti vedcom za vedecký výskum v SRN, Francúzsku (Rudolf 2015), od roku 2020 aj na Slovensku (Dubovský 2023), iniciované rasistickými sionistami.
Schizofrénia „demokracie“ ako slobody prejavu a ňou uskutočňovaných politických procesov reprezentuje oxymoron „demokracie“. A rurálna právnická inteligencia a politici nielen na Slovensku, ale v celom euro-americkom konglomeráte podriadili legislatívu a súdnictvo tejto anticivilizačnej perverzite.
„Demokratická“ legislatíva a justícia umožňuje a uskutočňuje politické procesy a súdne tresty za vedecký výskum. V čom sa líši táto totalitárna „demokracia“ od totalitárnych štátov fašizmu, nacionálneho socializmu, socializmu, trockizmu a komunizmu, ktorých konceptuálny zdroj je v genocídnom Starom zákone?
Globálny parazit spôsobuje degradácia vlád a parlamentov na nesvojprávne satrapy, prísne ovláda celú svorku dementných politikov po celom dementnom svete, ktorý si stále hrdo hovorí “Západ”, čo v skutočnosti dnes znamená, že zapadá, teda tento zapadákov je v koncoch, no ešte ovláda svet viacvektorovo:
- cez štuktúru zosieťovaných reťazcov chazarských židovských klanov s dvojitou morálkou, ktoré chcú všade byť štátom v štáte a infiltrujú sa do kľúčových štátnych politických, mediálnych, právnických, ekonomických, školských a iných štruktúr;
- cez diplomatov;
- cez tajné služby;
- pomocou vládnych (pre SŠA pracujúcich) mimovládok;
- médiokraciou;
- globálne medzinárodné organizácie ako OSN, MMF, SB, WTO, OBSE, WHO, Európska únia a iné;
- previazaním medzištátneho a štátneho práva.
Tým vytvoril viacvektorový asymetrický politický systém – legitímna politická moc pochádzajúca z volieb vs. nelegitímna viacvektorová moc a najmä mediokracia súkromných tzv. mainstreamových médií, ktorej sa bojí politická výkonná, zákonodarná i súdna moc.
Celý svet sa nachádza v stave, keď pojmy sú vyprázdnené alebo naplnené iným obsahom. Žijeme v dobe, kedy lekári ničia zdravie, právnici ničia spravodlivosť, univerzity ničia poznatky, vlády ničia slobodu, médiá ničia informácie a naše vlastné banky ničia ekonomiku. Diverzita, inklúzia a rovnosť – táto radikálna trojica – ničí Západ. A akademické prostredie zrádza svoje spoločenské poslanie, všetci zbabelí profesori musia vytvárať prehlásenie DIE (z anglického Diversity, Inclusivity, Equity; DIE tiež znamená umrieť, zahynúť), aby získali výskumný grant.
Jedným z najoslnivejších nedostatkov západného „demokratického“ modelu je, že volení vládni úradníci nepotrebujú pre výkon svojej funkcie žiadne kvalifikačné predpoklady. Nedostatky, ktoré sú vlastné volebnému systému viacerých strán sú tak ohromujúco jasné, tak oslnivo zrejmé a také vážne a pritom dokonalo priehľadné, že sa musíme čudovať mlčaniu inteligencie i celého obyvateľstva.
„Demokracia“ je nové evanjelium, nové náboženstvo
Jeho kazateľmi a teológmi sú politológovia, semináre nového náboženstva sú katedry politológie, učenlivé sú aj právnické fakulty a fakulty ďalších humanitných disciplín, ktoré dnes produkujú generácie tupcov bez vzdelania vo forme filozofov, politológov, politických geografov a podobných budižkničemov. A preto sú vraj humánni.
Súčasný režim, ktorý slabomyseľní nazývajú „demokraciou“ a duté hlavy vychvaľujú tento zločinecký režim za rozkvet spoločnosti, je antidemokratický a antihumánny režim v službe antihumánnemu a anticivilizačnému ideologicko-politickému projektu globálneho prediktora/parazita.
Despotizmus je bežne prítomný aj v „demokracii“, ktorá bez toho, aby porušovala svoje princípy, môže obsahovať všetky druhy politického, sociálneho a religiózneho útlaku. Avšak v „demokracii“ je despotizmus nepostrehnuteľný, keďže je rozptýlený v mnohých inštitúciách, nie je koncentrovaný v jednej osobe.
„Demokracia“ je v skutočnosti politický PARALYZÉR satanistickej mafie globálneho úžerníckeho parazita. V „demokratických“ systémoch vládnu hlavne politici podvodníci, klamári, schopní akéhokoľvek podvodu a klamstva (Kysucký 2013). Vedenia štátov sa ujímajú bezcharakterní nekritickí diletanti. Absurdnosť politického systému „demokracie“ spočíva aj v tom, že o dôležitých otázkach, ako je výber predstaviteľov štátu a iné, rozhodujú tí, čo o problémoch a ich riešení nič alebo skoro nič nevedia. „Demokracia“ je postavená na princípe nezodpovednosti.
Od nástupu „demokratizačných“ procesov sa kvalita a hodnota kultúry neustále znižuje. Objavuje sa davový človek a masová spoločnosť ničí osobnosť. S nástupom „demokracie“ je prakticky totožná éra davov, ktorá ponúkla fikciu rovnosti, ako aj ďalších rovnostárskych hnutí. Aká „demokracia“, keď temer celé bohatstvo sveta je v rukách siedmych rodín v SŠA, všetky patria do klanu Rothschildaa Rockefellera a členovia všetkých týchto siedmich rodín sú potomkami Chazarov (pozri napríklad Kriwaczek 2010; Kľosov 2021). V „právnom“ „demokratickom“ štáte „demokratické“ inštitúty sú len zásterkou siono-slobodomurárskej židovskej chazarskej mafie, tvrdo vládnucou v „demokraticky“ zvolených štruktúrach štátu (Vnútorný Prediktor 2011). Čo je to za slobodu, keď nemôžete vyjadriť svoj názor na menšiny, ženské hnutie, rasové otázky.
Systematická analýza o „umení“ vládnuť neexistuje a navyše dodnes neexistuje ani formálne vzdelanie pre životnú dráhu politika, čo reprezentuje civilizačný kolaps politického systému, či skôr antisystému „demokracie“. Neexistujú ani objektívne meradlá pre výkon politikov. V politologickom myslení niet čo nové vymyslieť (Mrkos 2012).
TERAPIA
V súčasnom politickom modeli „demokracie“ voľby sú jedinou nekrvavou a pritom legitímnou formou zmeny politického usporiadania spoločnosti. Treba odmietnuť politické subjekty rozvracajúce rodinu, národ, štát, morálku.
Nastal čas na systémovú zmenu
Takže na otázku, dokedy nám budú vládnuť nekompetentní, možno stručne odpovedať: dovtedy, kým nezačneme používať mozog/rozum, morálku, pamäť, skúsenosti, pud sebazáchovy, kým sa nevrátime k súboru pravidiel, zabezpečujúcich najvyššie hodnoty a to humánne bytie a poznanie, ktoré sú zárukou pre budúce generácie, kým sa činná kompetencia nestane prirodzeným riadiacim princípom výberu ľudí do riadiacich funkcií v súlade s princípom meritokracie.
Formálna kompetencia je len predpoklad, nutný no nie postačujúci, aby človek chápal javy a veci v architektúre súvislostí a pôsobil humánne a civilizovane. Totiž formálna kompetencia je založená na tom, že o tom, či je niekto kompetentný, rozhoduje väčšina, a nie jeho schopnosti a činy.
Termín činná kompetencia, zavedený Ing. arch. Jurajom Michálekom (Michálek 1991; in Dudáš 2019), je neznámy termín, je terra incognita nielen vo výkladových slovníkoch, ale aj v kruhoch inteligencie i v celej spoločnosti a pritom činná kompetencia je zárukou správneho, vecného a objektívneho rozhodovania a riešenia problémov.
Činná kompetencia (ČK) je jedinečná kombinácia skutočného vzdelania a určitých zručností a spôsobilostí, ktoré sú mimoriadne dôležité pre výkon konkrétneho povolania či úlohy. Podstatou činnej kompetencie je, že rozhodujú práve tí, ktorí vedia nielen identifikovať problém, ale ho aj riešiť. Predložili riešenia a verejne obhája svoje riešenia, medzi sebou rozhodnú, ktorý z nich, ktoré riešenie a ktorý riešiteľ je najlepší alebo ako sa dajú skombinovať tie najlepšie riešenia, ktoré sú verejne oponované. Pritom ktokoľvek, kto má takéto riešenie, bez ohľadu na pohlavie, vek, národnosť, príslušnosť k politickým stranám atď. sa môže prihlásiť so svojím riešením, čiže nie je to obmedzené tým, čo sa dnes deje v tzv. demokracii, keď straníci urobia najprv veľké sito, vyberú si podľa toho, čo im vyhovuje, pričom ani strana väčšinou nerozhoduje o tom, čo je najlepšie, pretože v zákulisí strán sú tí, ktorí strany financujú, ktorí ich sponzorujú a ktorí ich riadia.
Podľa princípu meritokracie majú byť funkčné miesta obsadzované na základe schopností a výsledkov jednotlivca a nie na základe jeho pôvodu či iných kritérií ako napríklad politická orientácia, náboženský princíp a podobne.
Ján Dubovský (časť 3)
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz