Otázka eliminácie anticivilizačných síl v každom štáte nastoľuje požiadavku ich identifikácie a následnej terapie, ako to navrhli kritickí vzdelanci (Vnútorný Prediktor 2011; Petrov 2023).
Je nutné vedieť, kto je kto, lebo siono-internacistické slobodomurárske štruktúry sú tou najstaršou medzinárodnou mafiou (http://m.leva-net.webnode.cz/ products/vm-zaznobin-o-zidech/). Treba odhaliť tajomstvá ovládania ľudstva (Petrov 2023). Vedomosti o riadení (tajná teória riadenia) sa dajú využiť na riadenie v rôznych aspektoch – od riadenia samého seba, svojho života, cez riadenie firmy, okresu, kraja, až po rôzne supersystémy.
Treba si budovať kritické myslenie, mozaikový výklad sveta, oboznámiť sa s pravdivou históriou, budovať si architektúru súvislostí a získavať poznatky o konceptuálnej a ideologickej moci, stávať sa konceptuálne silným. Je možné začať napríklad štúdiom Katalógu pojmov od J. Dudáša na portáli Spolok Archa a Rýchlokurzu dôležitých pojmov každodenného života na portáli Podtatranský kuriér.
Ideovým zdrojom môžu byť knihy kritických autorov, ktoré celostne a vyčerpávajúco prezentujúce mechanizmy riadenia a ovládania ľudstva ako napríklad „Tajomstvá ovládania ľudstva“ (Petrov 2023), „Mŕtva voda – Od „sociológie“ k životarečeniu – Koncepcia sociálnej bezpečnosti“ (Vnútorný Prediktor 2011), či „Dostatočná všeobecná teória riadenia“ (Vnútorný prediktor 2023), ktoré umožňujú človeku stať sa konceptuálne silným. Náprava vecí sa má začínať od škôl. Školy sú dielňami svetla (Komenský).
Ad 2) POLITICKÝ SYSTÉM
Motto 1: Myšlienky bez hnutia sú bezmocné. Hnutie bez myšlienok je bezcielne. Faulkner 2021.
Motto 2: Euro-americký konglomerát je politicky i kultúrne zamorený siono-internacizmom a ekonomicky dlhovým kolonializmom, ktorý je jeho prostriedkom na ovládnutie sveta pomocou ilúzie „demokracie“. Dudáš.
Motto 3: Demokracia je forma bez obsahu. Berďajev.
Pojem politika je široký a zahŕňa všetky druhy samostatnej riadiacej činnosti. Politika je spravovanie vecí verejných. Život je politika, či to človek chce, alebo nechce (Spengler 2017).
Zmyslom politiky ako správy verejných vecí je hľadanie konsenzu v záujme všeobecného prospechu vo vnútri štátu a jeho bezpečnosti z vonkajšieho prostredia (Ferko 2000).
Vôľa ľudu musí byť základom vládnej moci (Všeobecná deklarácia ľudských práv, in Singer 2006). Moc je základným faktom politického života a dnes sa požaduje, aby politický poriadok bol posudzovaný a ospravedlňovaný podľa polovičatej deklarácie práv človeka, v ktorej však absentuje deklarácia povinností, pretože práva vychádzajú z povinností. Politika by mala byť verejnou vecou v záujme zabezpečenia verejného blaha, nie úsilím presadiť úzkoprsý názor jednej skupiny, nie ekonomickým nátlakom, a už vôbec nie snahou ako do budúcnosti zabezpečiť seba svoju rodinu. Optimálny je taký politický systém, kde neexistuje despotická vláda a veľké majetkové rozdiely, kde panuje rovnosť ľudí pred zákonom a kde majetok je rozdelený tak, aby každý mohol uspokojiť svoje rozumné potreby.
STAV SPOLOČNOSTI
Štatistický občan a úroveň jeho kognitívnych a interpretačných schopností ťažko rozpozná realitu, nakoľko je formovaný indoktrinačným školským a mediálnym systémom. V riadenej jednodňovej demokracii, keď si obyvateľstvo na základe volebného systému zvolí vzdelanostne, morálne a politicky mentálne retardovanú ústavnú väčšinu, nemožno hovoriť o múdrosti národa. Skôr o podzvieracej sprostosti. Výsledkom pôsobenia „Pavlovovho“ podmieneného reflexu najnebezpečnejšieho náboženstva „demokracie“ je, že euro-americký konglomerát je vo zvieracej kazajke antihumánnych a anticivilizačných síl, ktoré OSN identifikovala ako rasistický sionizmus (Deklarácia OSN č. 3379).
Ľudia si mýlia vzdelanie s inteligenciou
Kolektívny pohľad davu-masy je spojený s jeho kognitívnou impotenciou. Náboženstvo „demokracie“ ako fasádu „demokracie“ či potemkinovské kulisy „demokratických procesov“ udržujú „zvolené“ vlády. Ich hlavnou úlohou je vytvárať ilúziu „demokratickej“ zodpovednosti a zároveň nám vnucovať politiku zainteresovaných strán. V tejto údajnej „demokracii“ sú voľby slavnostným pomazaním várky korporátnych poskokov.
Oslobodená líška v slobodnom kuríne…
„Demokracia“ je, keď dvaja vlci a jedno jahňa hlasujú o tom, čo bude na večeru. „Demokracia“ je útlak väčšiny ovládajúcou menšinou. Kde niet možnosti výberu medzi názormi a argumentami, tam vládne totalitatúra. Súčasný stranícko-politický podvod, ktorý sa vydáva za vládu ľudu, a pritom neslúži ničomu inému a nikomu inému než zlovoľnej agende svojich korporátnych platcov, je nenapraviteľný.
Politická náuka novoveku stavia na iracionálnej paradigme „demokracie“, ktorá je formou bez obsahu, pretože v „demokratických“ republikách nikdy nevládne ľud, ale hŕstka straníckych lídrov, bankárov, tlačových magnátov a podobne. Principiálne, ľud si nemôže vládnuť oddelene od samého seba, nemôže stáť nad sebou samým. Skutočného ľudu v „demokracii“ vlastne niet, je len vecou pojmov, výrazov a abstrakcií. Pojem „demokracie“ sa v novej dobe sa stal veľmi frekventovaný a používa sa povrchne, využíva a zneužíva sa ako zaklínadlo, ako niečo nedotknuteľné. „Demokraciou“ sa zaštiťujú rôzne politické ideológie, hnutia a strany ako nedotknuteľným princípom, podobne ako vo vatikánskom a ortodoxnom kresťanstve sa používa pojem svätý ako niečo nedotknuteľné. „Demokracia“ ako politický systém, ktorý prezentujú politici, a najmä humanitní vzdelanci, ako vládu ľudu, sa rozšírila v euro-americkom konglomeráte najmä po II. svetovej vojne.
V ľudskej spoločnosti je asi 1 % psychopatov, 1% sociopatov a 5% narcisistov
Narcisti sú očarení sami sebou, veria, že sú ďaleko schopnejší ako iní a že právom si zasluhujú úctu a obdiv spolu s možnosťou vládnuť.
Sociopatom chýba cit pre druhého človeka, neuznávajú zákony. Sú využiteľní tam, kde sa žiada nedostatok spolucítenia.
Psychopati oproti nim sú ďaleko viac chladnokrvní a vypočítaví, nemajú výčitky svedomia, súcit a iné ľudské city. Majú radosť z utrpenia druhých a teší ich spôsobovať telesnú či duševnú bolesť. Psychopati často okupujú najvyššie pozície v korporáciách, v štátnych službách a vo vládach, sociopati a narcisisti nie sú nikdy ďaleko za nimi (https://cz24.news/, 2.5.2022).
Vývojovými vadami homosexuality trpí cca 4 % obyvateľstva
A „demokracia“ umožňuje, aby sa takéto úchylné skupiny dostali do vedenia spoločnosti. Tento štatisticky významný výskyt jedincov na hranici a pod hranicou mentálnej subnormy v populácii významne ovplyvňuje ovládanie spoločnosti. „Demokracia“ je určitý druh náboženstva. A spochybňovať dogmy tohto náboženstva nie je akceptované a dokonca nebezpečné.
Nevládne väčšina, ale menšina, okruh vyvolencov, ktorí si navrhujú a schvaľujú zákony podľa vlastných potrieb. A pritom vyhlasujú, že im ide o najzákladnejšie záujmy a blaho ľudu, že imide o uskutočnenie sľubov občanom. „Demokracia“ je iba fikcia a divadlo nielen pre masy priemerných ľudí, ale aj pre masy inteligencie, najmä humanitnej, vrátane právnikov a celej legislatívy na vrchole s ústavou. „Demokracia“ je utilitárnym nástrojom spoločenskej kontroly, pokiaľ funguje. Velebenie „princípu majority“ „demokracie“ je fakt, že človek môže využiť ústavné práva len vtedy, keď má peniaze. Na pôde „demokracie“ sú ústavné práva bez peňazí nič, s peniazmi znamenajú všetko. A medzinárodné právo je právo mocných, ktoré sa ukladá bezmocným. Právo je uznávané len vtedy, keď sú obe strany rovnocenné (Spengler 2017).
Nedostatky skutočných nedemokratických „demokracií“ sú rozhľadeným ľuďom tak dobre známe a zarážajúce, že sú pre súdneho človeka neprijateľné. No rafinovaná chobotnica „demokracie“ ovláda široké ľudové masy i nedovzdelanú inteligenciu. „Teoretici demokracie“ – marxisti chazarského židovského pôvodu Marx, Lenin ako aj Mosca, Pareta, Michels a Gramsci a ďalší neomarxisti tvrdili, že nadvláda menšiny je nutná. Význačný český intelektuál 20. storočia uviedol výstižný výrok: „Kto nepozná súvislosti svetových javov za posledných cca 300 rokov, nemôže byť dobrý vodca ani dobrý politik“. Vzdelanci sa stali otrockým a zbabelým stádom (M. Dolejší 2014 ). Meradlom našej kultúrnej ustrašenosti, spustnutosti a sebaklamu je i to, že ani žiaden významný vzdelanec a mediálny kritik túto hru na „demokraciu“ nenazval pravým menom. V roku 2022 sa konečne objavila štúdia, ktorá láme ľady nevzdelanosti ohľadne „demokracie“. Politický systém „demokracie“ bol analyzovaný v knihe „Mantra „demokracie“ a liberalizmu“ (Dubovský 2022).
Atlantická koncepcia „demokracie“ bola zavedená v Spojených štátoch Ameriky (Starikov 2018). Po druhej svetovej vojne sa rozšírila v západnej Európe a znamená dobyvačnú a agresívnu povahu západného imperializmu. Po roku 1989 sa rozšírila aj do postsocialistického bloku. Bývalý neomarxistický „revolucionár“ z roku 1968 v Američanmi okupovanej kolónii s názvom Spolková republika Nemecko, minister zahraničných vecí za „zelených“ Joschka Fischer, svojho času prehlásil, že „demokracia“ v Európe stojí na prevertovanom význame slova holokaust (Iskrová 2012).
Klasický model „demokracie“ patrí úvahám minulosti ako jedna z početných ilúzií – nikdy a nikde nebola uskutočnená. Jeden z najrozhľadenejších českých intelektuálov v 20. storočí tvrdí: “Dnes je demokracia svet klamstva, podvodu a degenerácie. Pojem demokracie je len politickým propagandistickým heslom, demagogickou formulkou či deriváciou. V každej „demokracii“ všade na svete vládne mocná menšina nad širokou verejnosťou“ (Dolejší 2014, s. 184). Politická moc pochádza z pušky (Mao-Ce tung). „Demokracia“ je vláda menšiny nad nevedomou väčšinou, maskovaná voľbami zmanipulovanej nevedomej väčšiny, ako sofistikovaný systém despocie a tyranie. „Demokracia“ je ilúzia stvorená na udržanie vášho otroctva. Prvý demokratický štát bola Sodoma a Gomora (Dudáš). Korupcia sa stala systémovou zložkou vládnutia, pravidlá vrcholovej svetovej politiky sú anticivilizačné pravidlá chlieva či inej obdobnej inštitúcie a slovenská politika ich prevzala.
Ján Dubovský (časť 2)
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz