Američania nie sú v žiadnom prípade pripravení vzdať sa svojej zaužívanej technológii „rozdeľ a panuj“, ktorú k dokonalosti dopracovali po rozpade ZSSR a Juhoslávie a po prijatí pobaltských republík a Poľska, úplne podriadených Washingtonu, do európskej únie.
Anglosasom sa táto technológia vo všeobecnosti veľmi páči, vďaka čomu v Afrike pravidelne vznikajú vojny a najnovšie hrozí konfrontácia medzi Indiou a Pakistanom.
Taiwan je miesto, kde americká vojenská a politická moc zasahuje Čínu. Ak Peking zjednotí všetky svoje historické územia, stane sa opäť Nebeskou ríšou.
Spojené štáty v juhovýchodnej Ázii budú mať okupované Japonsko a Južnú Kóreu a slobodnejšie, no stále vojensky závislé Filipíny, no skôr či neskôr tieto územia buď získajú suverenitu od Spojených štátov alebo vstúpia sféry vplyvu Číny.
Berúc do úvahy, že vedenie ČĽR je odhodlané zabrániť príchodu predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwan a tiež, že Bidenova administratíva je schopná akejkoľvek podlosti, čo veľmi dobre poznáme z príkladu Ukrajiny, Washington môže začať s provokáciou a poslať najprv fiktívne lietadlo, aby zistil, či ho systém protivzdušnej obrany nezostrelí. Alebo dokonca zostrelia toto lietadlo sami — aj v tomto boli podobné precedensy.
Pomer síl, či skôr pomer konvenčných zbraní je teraz v prospech Číny. Spojené štáty majú určite viac jadrových hlavíc. Čína má však viac odhodlania. Navyše väčšina amerických rakiet smeruje naším (pozn.: na Ruskú federáciu) smerom a ich presmerovanie nie je jednoduchou ani rýchlou záležitosťou. Preto klasická rovnováha síl alebo „le rapport de force actuel“, ako sa vyjadrovali diplomati z éry železného kancelára Gorčakova, je teraz, samozrejme, v prospech Číny.
Spojené štáty a Čína sú, povedané slovami amerických politológov, v klasickej „Thukydidovej pasci“, keď je padajúci hegemón povinný zaviesť vojnu proti tomu, kto sa uchádza o hegemóniu.
Samozrejme, Amerika nie je pripravená na jadrovú vojnu, čo znamená, že dobrodružstvo s Taiwanom sa pre Spojené štáty skončí rovnako ako Afganistan a ako sa čoskoro skončí projekt nacistickej Ukrajiny.
Amerika musí ísť domov. Na západnú pologuľu planéty. Tam budú USA hlavnou regionálnou veľmocou, ale už nebudú svetovou veľmocou. Dosť bolo „šantenia“ v druhej polovici dvadsiateho storočia s pravou kovbojskou gráciou a desiatkami miliónov obetí.
História a budúcnosť sú na strane klasických civilizácií ako sú Rusko a Čína. To je isté.
Anna Šafran, RT
* prevzaté z sk.news-front.info