Pozrime si udalosti kroniky mesta Ženeva z roku 1530 od Francois Bonivard, keď mesto zasiahol mor. Mesto otvorilo nemocnicu, aby o nakazených bolo postarané a hradilo náklady prevádzky v závislosti od počtu pacientov (dokonca majetok zosnulého prechádzal na nemocnicu). Mor postupne ustúpil a logicky s úbytkom pacientov sa znížilo aj financovanie nemocnice. Vtedy sa postoj doktorov zmenil na:
Ak mor prináša peniaze, potom je mor dobrý
Doktori sa preto rozhodli, že budú pacientov tráviť. Dokonca sušili vredy z mŕtvol, rozomieľali ich na prach a podávali to ostatným pacientom ako liek. Poprašovali tým aj odevy, vreckovky. Ale vonku mor ustupoval, pacientov ubúdalo, tak sa vykrádali v noci a práškovali kľučky (zvlášť u domov bohatších občanov). Dokonca prichytili lekára aj cez deň ako hádzal na dav ľudí tento prach.
Pospájať súvislosti umožnilo dievča, ktoré prekonalo v nemocnici mor a ona ten zápach spoznala a svedčila. Po vypočutí prichyteného doktora zatkli všetkých nemocničných “hippokratov”, vozili ich najprv celým mestom verejne na vozoch, priviazaných ku kolom a na každej mestskej križovatke im vytrhli z tela kus mäsa rozžeravenými kliešťami z tela a po príchode na námestie ich tam nakoniec sťali a rozštvrtili. Kadávre potom rozniesli a vystavili vo všetkých štvrtiach na výstrahu. Nuž, exemplárne tresty udržia počas 1-2 generácií podobných nasledovníkov amorálnych skutkov v medziach civilizačných noriem, avšak s príchodom generácií, ktoré už nemajú osobnú skúsenosť s udalosťami , pokušenie znova ožíva. S globalizáciou sa posúva motivácia na úplne iné úrovne globálneho riadenia.
Globálne pozadie konfliktov
Uvedieme veľmi stručne niekoľko všeobecne známych skutočností, aby sme sledovali niť príčin a následkov až do dnešných čias. V roku 1913 sa podarilo založiť v USA FED. Rok 1914 – atentát na následníka trónu Rakúsko-Uhorska. Rakúsky film Sarajevo 2014, odvysielaný nedávno, rozoberá niektoré menej známe okolnosti v súvislosti so vznikom a podporou organizácie Čierna Ruka. Konflikt sa podarilo úspešne vyvolať, aby sa v ňom zabíjali národy Európy. Mocnosti a držitelia zdrojov v pozadí, zdanlivo nezúčastnení, podporovali a oslabovali striedavo obe strany, tak aby konflikt trval čo najdlhšie.
V roku 1916 obe strany boli naklonené ukončeniu konfliktu, obranné línie boli 50km od Paríža, ale nakoniec “nový” nádejný a doteraz nezúčastnený “spojenec” spoza oceánu zabránil mieru s prísľubom, že vstúpi do vojny na strane Dohody. A tak vojna pokračovala ďalšie 2 roky. Je potrebné povedať, že na začiatku Francúzsko ako prvé použilo slzný plyn proti Nemecku. Samozrejme v rozpore s Haagskymi dohovormi z rokov 1899 a 1907. Potom Nemecko na čele s Fritzom Haberom a Carlom Boschom odpovedali vyvinutím priemyselnej technológie výroby chlóru. Nemecké spoločnosti, zúčastnené na tomto výskume BASF, Hoechst, Bayer, sa neskôr zlúčili do IG Farben.
Ani vojnou finančne poškodzovaní a devastovaní európski protivníci (ha!, ktože im to tak mohol vypomáhať investíciami?) – sa nedali zahanbiť, a tak svet dostal Yperit, Fosgen, … . Po vojne prišiel na prvé počutie celkom rozumný návrh na celosvetovú finančnú stabilitu cez založenie BIS (Banka pre medzinárodné zúčtovanie).
Ak by sme to, ale povedali inak, tak vojnou sa dosiahol úmyselný bankrot väčšiny štátov po 1.sv.vojne, a tak si v BIS započítali majetok zbankrotovaných centrálnych bánk sveta a na výmenu dostali centrálne banky možnosť byť jedným zo správcov trustu banky pre medzinárodne zúčtovanie (BIS). Ak sa to zdá byť logické a v poriadku, tak je potrebné upozorniť, kde je tá finta: Správca nerovná sa Beneficier!
Aby sme nezabudli, tesne pred založením BIS bola riadenou svetovou hospodárskou krízou zúžená rozhodujúca finančná skupina. V čase totálneho kolapsu vedúce banky v USA úmyselne znížili množstvo obeživa, aby dosiahli kolabovanie bankového systému a vzápätí pohltili množstvo konkurenčných bankových domov.
Až teraz znížený počet rodinných klanov, ovládajúcich finančný systém a FED, dosiahol konečne dominantné kontrolné postavenie, priaznivé pre vytvorenie BIS a tento aj vytvoril. To, ak by ste nechápali, prečo sa s tým po skončení vojny muselo počkať až do r.1931.
Versailskou zmluvou bolo Nemecko zaviazané k neproporcionálnym reparáciám (rozumej: Víťaz si vyberá zisk zo svojej predchádzajúcej investície do vojny), modelový ekonomický plán bol nasledovný: Suroviny z Ruska, finálna extrémne lacná výroba v Nemecku. Ten plán sa však zadrhol, keď sa “ruskí” revolucionári odklonili od cieľov, ktoré im v roku 1917 zadali bankári z USA a Nemecka.
Rovnako si treba zložiť aj ružové okuliare pri pohľade na ZSSR a kriticky sa pozerať na to, akou špeciálnou operáciou a kým bola táto krajina ovládnutá a ako kruto dobyvatelia zaobchádzali s Ruským národom. Zvláštnou dejinnou hrou sa však nepodarilo revolucionárom úplne potlačiť samočistiacu schopnosť národa. Takže plán bolo potrebné upraviť. V televízii sa vysiela veľmi veľa dokumentov na tému, kto platil Hitlera, a teda sponzoroval budúcu vojnu. Ale viete si predstaviť, ako sa dá financovať novovznikajúca politická strana v krajine s hyperinfláciou, kde sa mzda vypláca pred obedom, aby počas obednej prestávky si robotníci mohli kúpiť aspoň obed, lebo poobede už majú peniaze inú hodnotu ? Popri nemeckých priemyselníkoch (tí ale prišli na scénu až po prevzatí k moci, keď už NSDAP bola dávno etablovaná!) je zaujímavé zamerať sa na záhadného Hitlerovho dôverníka, amerického obchodníka Ernsta Hanfstängla, ktorý vždy, keď bol projekt v úzkych, zabezpečil zdroje a podporil svojho priateľa Adolfa v budovaní zárodku budúcej NSDAP.
Po úspešnom rozbehnutí jeho “projektu” (alebo zadania ?) v roku 1942 opúšťa Európu a pracuje ako poradca prezidenta Franklina D.Roosevelta (!! !!! !!!). Úvod 2SV podľa V. Suvorova je tiež zaujímavý. Británia a Francúzsko vidiac, že sa nedarí primäť Nemecko k útoku na Sovietsky zväz, naplánovali začať svoje útoky nezávislo od Nemecka z juhu (z Iránu) s cieľom vybombardovať Baku (možno áno a možno aj nie …). Časový rozdiel bol minimálny a keby sa Hitler zdržal s útokom o deň, možno by sme dnes už poznali inú históriu.
Keď Nemecko dosiahlo Moskvu, Británia sa pridala ako spojenec na stranu ZSSR, Churchill pri tom vypustil nejaké tie vzletné teplé diplomatické balóniky. Roosevelt bol priamočiarejší, nezastieral, že sa priklonia ku slabšiemu, hoc aj k diablovi, aby sa protivníci navzájom čo najviac v čase vyeliminovali a oni podobne ako v 1SV vstúpia na scénu až na samotný záver ako víťazi.
Po 2SV bola GB vymazaná ako hegemón a jej úlohu zaujalo USA. Už to nebolo obmedzenie Monroeovej doktríny na sféru vplyvu iba západnú pologuľu, USA už bolo na ceste k ovládnutiu sveta. To je len na vysvetlenie, že pri dnešných konfliktoch musíme hľadieť na celosvetové pozadie príčin. To platí aj o prebiehajúcej bratovražednej vojne na Ukrajine.
A hlavne je potrebné zbystriť pozornosť, keď politici vedú reči o trojmorí, R-U II, „celoeurópskej“ armáde, novej nárazníkovej zóne v strednej Európe, prípadne o sanitárnom koridore. A tiež o bielych opiciach, ktoré prinútime sa navzájom vyvražďovať – to nehovorili len organizátori a objednávatelia „ruských“ revolucionárov, stačí pozorne počúvať aj súčasnú elitu.
Že nás nedonútia? Spomeňte si teda na tragédiu Ukrajiny a na to, do akej bezvýchodiskovej situácie vojenských odvodov dostali bežných občanov ukrajinské elity (všetka táto cudzia elita vo Verchovnej rade má zároveň aj neukrajinské pasy a to špeciálne 2 neeurópskych krajín). A čo ak ich ani nemusia veľmi nútiť, ale stačí dosiahnuť stav, keď sa samotné obete dobrovoľne podriadia? Veď o tom je technológia fašizmu.
Fašizmus, totalitné ovládanie davu
Definícií fašizmu je veľmi veľa. Väčšinou zahmlievajú princíp, ako je ukotvená moc. Kapitalizmus a imperializmus ako jeho najvyššie štádium musí na zachovanie svojej existencie stále expandovať a požierať slabšie okolie, ktoré mu podľahne. Definície sa väčšinou uchyľujú k formuláciám o potlačovaní ľudských práv. Inak by bolo zrejmé, že do fašizmu môžeme skĺznuť kedykoľvek (z princípu globalizácia, keď už nemá kam ďalej postúpiť, ostane už len tá jedna cesta), definovaním príznakov by sme si mohli začať klásť nepríjemné otázky či v ňom náhodou už nežijeme. Na počudovanie nie je cenzurovaná marxistická definícia fašizmu: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“. Definície si často zamieňajú fašizmus s nacizmom. Poďme teda k jadru veci, tak ako to definoval ten najpovolanejší: Mussolini.
Fašizmus je spojenie korporátnej a štátnej moci
Partokracia je práve ten systém, kde strany reprezentujú predovšetkým záujmy ich oligarchických vlastníkov, ktorí bojujú cez tieto svoje “investície” o ovládnutie štátnej moci a potom sa tam prirodzene pokúsia „zabetónovať“ (zákaz iných strán, modifikácia legislatívy, ovládnutie médií, t.j. zabezpečenie propagandy, cenzúra, ostrakizácia a kriminalizácia oponentov, prípadne ich likvidácia).
Určite spoznávame priemyselníkov v Nemecku, Taliansku počas 2SV na pozadí vojnovej mašinérie. Ale ak sa zamyslíme nad tým, čo vidíme okolo seba dnes, ale aj globálne vo svete, tak vidíme, že kapitalistické prostredie globalizácie má už v sebe implantovaný tento vektor vývoja. Pri expanzívnej agresívnej politike fašistického Nemecka bolo obyvateľstvo vybudené k ultranacionalizmu, oživili sa myšlienky rasizmu z 19. storočia a nasmeroval sa proti iným národom (a rasám). Pre takéto zjednotenie národa sa pre nemeckú formu fašizmu ustálil pojem nacizmus. Použili sa sociologické techniky sceľovania davu, kde každý jedinec chce patriť do veľkého víťazného spoločenstva. Hľadal sa spoločný nepriateľ, ktorý toto utuženie ešte upevnil. Samotní jedinci národa, ktorý sa stane obeťou, už nedokážu rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Bez zaváhania udávajú svojich susedov, lebo tak je to v súlade so zákonmi, vyhláškami.
Obete samotné sa podriaďujú, lebo nevidia východisko. Vykonávanie príkazov, prípadne akceptovanie tvrdení akokoľvek sú nezmyselné, si obete dobrovoľne osvoja. Tieto technológie presne popísal Solomon Asch. Obete, ktoré vypínaju svoje vlastné kritické myslenie, ako zázrakom zabudnú na všetko, čo im dalo vzdelanie a začnú ako zhypnotizovaní stáť na strane postulátov, ktoré sú očividne nezmyselné a overiteľné častokrát na úrovni elementárneho učiva na ZDŠ a SŠ. U izolovaného jedinca je odstránená možnosť spätnej kontroly pri sociálnych interakciách, média preprogramujú myslenie obete.
U kovidového fašizmu, to bolo napr. nekritické akceptovanie nezmyslov v rozpore s vedeckými poznatkami: rúško ako ochrana pred vírusmi, odstup 2m, nová mutácia bude oveľa nákazlivejšia a zároveň (!) škodlivejšia, získala sa prvá fotografia vírusu, PCR test ukazuje, či je dotyčný nakazený, … .
Odtiaľ je len krok k zabíjaniu a je úplne jedno, či v koncentračných táboroch alebo používaním protokolov a “liečiv” ktoré vedú k smrti obete. Páchatelia ani nezaváhajú pri svojej činnosti, aj keď pri svojom vzdelaní veľmi presne vedia, že táto “liečba” vedie k zabíjaniu ľudí a to sa stáva úplne konformným správaním, páchatelia sa bez odporu podriadia autorite a vykonajú, čo sa od nich očakáva.
Elity sú zvyčajne ťažkými psychopatmi
(O’Haare, Babjak: Snakes in Suits). Pamätáme si, ako Matovič chcel každého posielať na detektor lži s tým, že on pôjde tiež. On vedel, že prejde, nemá reakciu mozgu na žiadne citové podnety. CT by ukázalo jeho mozgovú malformáciu. Možno by mal takéto vyšetrenie na CT, či NMR podstúpiť každý politik a asi by to mala byť požiadavka na úrovni ústavného zákona. To preto, aby sme ako národ boli chránení pred zopakovaním rokov minulých.
Technológiu podriadenia sa popísal Stanley Milgram. Svojim pokusom dokázal, že testované subjekty majú tendenciu neodporovať a poslúchať autority a úplne nepochopiteľne bez zaváhania na povel zabijú určenú obeť. To, že v krátkej dobe je možné docieliť, že sa takto v rozpore s vlastným svedomím bude správať väčšina národa, sa opisuje ako jav indukovanej psychopatie. Takíto zločinci, či fašistickí kolaboranti, sa pred Norimberským tribunálom obhajovali, že oni iba konali ako vzorný občan presne v súlade so zákonom.
V zásobe na ovládnutie más je množstvo ďalších trikov
Typicky je možné vypnúť kritické myslenie tak, že sa vyvolá silný citový impulz, napr. pocit ohrozenia, čo vybudí limbickú časť mozku a tá zablokuje spracovanie informácie neocortexom (dráhy od mozgového kmeňa do neocortexu sú dlhšie ako dráhy do cortexu – kým by to k nim dorazilo, limbická časť má už ohrozenie dávno spracované). Nie je veľa ľudí, ktorí dokážu aj v kritických situáciách chladnokrvne premýšľať. Prestrašený človek v panike nie je schopný premýšlať.
A samozrejme – totalitná spoločnosť bez zaváhania zneužije aj vydieranie. (Matovičovo verejné priznanie: “až tak celkom dobrovoľné to nebolo, vlastne sme ľudí prinútili”) . Pri vydieraní sa ide podľa Maslowovej pyramídy potrieb. Aká to musí byť zvrátená spoločnosť, ktorá bez zaváhania už siahne na najzákladnejšie potreby na spodných dvoch stupňoch, aby prinútila obete podstúpiť potenciálne usmrcujúce procedúry?
Samotné obete, ktoré už podstúpili procedúru spustenia end-of-cycle, vyžadujú od ostatných občanov, aby ju absolvovali tiež. Možno to prirovnať k situácii, ako keby väzni v koncentračnom tábore nútili ísť novopríchodzích do sprchy, lebo hygiena je dôležitá a bez nej do ich spoločnosti nepatria. Podobne, ako to urobili v Ženeve v r. 1530 alebo v Norimberku v r. 1945-46, nie je možné tieto udalosti posledných rokov prejsť iba mlčaním, prípadne vyšetrovaním iba toho, ako bola pandémia riadená.
Je prešetrenie manažmentu covidovej doby objednávkou spoločnosti ?
Takže naozaj – bodku za nastolením sanitárnej fašistickej diktatúry urobíme prešetrením postupov a využívaním zdrojov počas pandémie? A teraz si predstavme, že by sa súdy v Norimbergu v r. 1945-46 počas tribunálu zaoberali tým, či sa Cyklon B objednával od IG Farben zákonným výberovým konaním, či nedochádzalo k úplatkom a korupcií pri dodávke koksu do pecí krematórií, či na pozície ostrahy koncentračných táborov boli vo výberových konaniach vyberaní kvalifikovaní kandidáti! Dôkazy, v duchu tak ako boli pripravené pre Norimberg, zozbierala iba za 1 mesiac v roku 2020 JUDr. Adriana Krajníkova a tie vyšli v knihe: Genocída Slovenského Národa 2020. Kniha je hmotným dôkazovým materiálom, ktorý už nie je možné poprieť. Obete sú anonymizované, u páchateľov sú uvádzané ich plné identifikácie. Výťažok knihy je určený na pokrytie nákladov na spustenie tribunálu.
Róbert Fico pomerne výstižne pomenoval niektoré temné stránky sanitárneho fašizmu z rokov 2020-2023. Veríme preto, že zo strany súčasnej vlády naozaj existuje vôľa niečo riešiť, dúfame, že to nie je len taká malá kostička na ukľudnenie davu, podhodená národu v podobe prešetrenia manažementu covidovej tragédie, ale zárodok na oficiálne zahájenie činnosti trestného tribunálu, ktorý spustí vyšetrovanie zločinu genocídy na Slovenskom národe. V občinách po celom Slovensku, ktoré sú združené v Národnom Obrodení, máme medzi sebou siroty a polosiroty, častokrát sú to dokonca ešte študenti škôl! Sú to strašné tragédie a životné situácie, v ktorých sa tieto deti ocitli. Oni sa musia dočkať vykonania spravodlivosti!
Rodičov, istotu rodinného kozuba, im už nikto nevráti, ale mysteriózneho znikadiaľ sa objavujúceho „bieleho tigra“, ktorý sa z hmly minulosti znovu vynoril po 80 rokoch, toho tigra je nevyhnutné buď zahnať späť do bažín alebo už naveky zlikvidovať (tank „biely tiger“je filozofický symbol fašizmu, táto legenda bola sfilmovaná v rovnomennom kultovom filme). Súčasná generácia je už tragicky postihnutá, ale musí urobiť všetko preto, aby znova minimálne aspoň ďalšie dve generácie mohli znovu vychovávať svoje deti v mieri a slobodnej spoločnosti. Toľko k tomu, čo je skutočnou objednávkou spoločnosti.