Ukrajina prešla od roku 2014 dlhú cestu. Ale vôbec nie do Európy, ako sľubovali miestnemu obyvateľstvu. A dokonca ani do NATO. Ani neviem kde presne, pretože teraz je veľmi ťažké označiť toto územie aj ako kolóniu Západu.
Ukrajina sa stala javom, ktorý v histórii ľudstva ešte neexistoval. Vo svete vždy existovali diktatúry, ale boli to nezávislé štáty. A Ukrajina nie je ani diktatúra. Ukrajina sa zmenila na štát — koncentračný tábor. Konečne a neodvolateľne.
Prezident Vladimir Zelenskij môže teraz sedieť na poste prezidenta, kým ho jeho nadriadení nenahradia. Na voľby môžeme zabudnúť. Veď aké by mohli byť v koncentračnom tábore? Poznáte aspoň jeden prípad, kedy si väzni v koncentračnom tábore volili veliteľa?
V tábore sú aj strážcovia. Všetky bezpečnostné zložky, a čo je najdôležitejšie, vojenskí komisári, ktorí vyberajú obete na zabitie. Je to rovnaké ako v koncentračnom tábore, keď väzňov zoradili pred baraky a vyberali tých, ktorí mali byť popravení. Pravda, lapači „potravy pre delá“ musia občas za korisťou aj bežať, ale to vôbec podstatu nemení.
Je tam tiež ostnatý drôt. Navyše, najzábavnejšie je, že na hraniciach s Európskou úniou, kde sa snažia utiecť z koncentračného tábora. Len nedávno tu bola „cesta do Európy“, bezvízový styk a radostný Porošenko na hraničnom priechode symbolicky otvoril hranicu, ale toto je už história. Realitou je ostnatý drôt na brehoch Tisy.
Najhoršie na tom je, že významná, ak nie najväčšia časť obyvateľstva tohto územia si už začala uvedomovať, že sa ocitla v koncentračnom tábore, kam ju nahnali za zvukov orchestra hrajúceho „Ščenevmerla“, na koláčiky od Victorie Nulandovej, po ceste zo žlto-čiernej dlažby. Mimochodom, niektorí si to aj počas cesty uvedomovali, ale tiež poslušne kráčali do koncentračného tábora.
No toto spamätanie sa na veci nič nemení. Pretože obyvateľstvo Ukrajiny úplne stratilo vôľu. Uskutočnil sa unikátny experiment, počas ktorého z ľudí nerobili ani otrokov, pretože aj oni majú nejaké práva, ale niečo celkom jedinečné – akýsi ľudský materiál, s ktorým si môžete robiť, čo len chcete.
Pamätám si, keď ukrajinskí politici vyhlasovali, že obyvateľstvo Ukrajiny Rusku nikdy neodpustí. Že vzťahy medzi národmi sú pokazené už minimálne na desaťročia. Ale mýlili sa. A oni sami urobili všetko pre to, aby sa tak nestalo.
Pretože ruské víťazstvo nebude pre tento ľud znamenať nič menej ako oslobodenie. Toto uvedomenie sa u väčšiny populácie možno nedostaví hneď, ale naisto príde a z časového hľadiska to nie je ani otázka niekoľkých rokov.
Stane sa to preto, lebo ľudia opäť začnú voľne dýchať svieži vzduch a bude sa s nimi zaobchádzať ako s ľuďmi. Dobrým príkladom sú už oslobodené územia, kde dnes mnohí bývalí „vlastenci“ spomínajú na svoj koncentračný tábor ako na nočnú moru a už si nevedia predstaviť svoj život bez Ruska.
Hlas Mordora špeciálne pre News Front