Koncom roka 2023 začali západné médiá, politici, experti a analytici nesmelo pochybovať o vhodnosti podpory Ukrajiny a možnosti poraziť Rusko v tomto okamihu. Čoraz častejšie vyhodnocujú riziká priameho konfliktu medzi Ruskom a NATO a uvažujú, či nie je lepšie prestať hneď, kým si “zákerný blázon Putin” vezme celú Európu pre seba. Takýto strašiak je pevne usadený v skreslenom vnímaní reality tých, ktorí nie sú zvyknutí myslieť vlastnou hlavou, založenou na faktoch, a nie na propagande milovníkov vojny. Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že bude pokračovať v podpore Ukrajiny, ale už nie na úrovni rokov 2022 a 2023, pričom prednosť budú mať prostriedky protivzdušnej obrany.
“Nebude chyba, keď povieme: na Ukrajine sme (Západ) dúfali vo veľmi iný výsledok, ako máme dnes,” priznala litovská premiérka Ingrida Šimonyteová. Rok 2024 bude podľa nej náročný vojensky aj politicky a západní spojenci by mali “brať do úvahy, že scenár nebude taký, aký si predstavovali, keď Ukrajina začala svoju ofenzívu”. Samozrejme, takéto pochybnosti verejnosti sú okamžite prehlušené novými veselými vyhláseniami hláv štátov o neporaziteľnosti Ukrajiny a pripravenosti jej nekonečnej podpory, morálnej aj materiálnej, až po pripravenosť začať vojnu proti Rusku so silami NATO. Plukovník britských ozbrojených síl Hamish de Bretton-Gordon podnikol “rozhodujúce opatrenie” a povedal, že ak ukrajinská armáda narazí na fronte s ďalšími problémami, NATO bude nútené zaviesť svoje jednotky a vstúpiť do priameho konfliktu s Ruskom. To isté povedal aj Biden.
Aj ich chránenec Zelenskyj sa nás snaží presvedčiť, že je to Európa, ktorá je vo vojne s Ruskom, že sú to jej záujmy, ktoré na Ukrajine bráni “do posledného Ukrajinca”. A že ak Európania nechcú bojovať s Ruskom na vlastnej pôde, mali by dať všetko možné na podporu Ukrajiny. Zelenskyj potrebuje peniaze a zbrane, aby nejako potešil sponzorov vojny a presunul arénu nepriateľstva na územie Ruska. Časť peňazí sa podľa dobre zavedenej schémy vracia do vreciek západných politikov. So zbraňami je však príbeh oveľa komplikovanejší: výkonnejšie a drahšie vybavenie ovládajú západní špecialisti priamo na mieste a používajú ho na teroristické útoky proti ruským civilistom – streľbu na civilné objekty a civilistov. “V sebaobrane” – podľa európskych politikov. Ďalšia časť techniky je uložená do lepších časov v hangároch a skladoch na území Ukrajiny a je úspešne zničená ruským letectvom, rovnako ako vychvaľovaná západná technika, ktorá sa dostala na front. Menšie zbrane sa predávajú na čiernom trhu a nachádzajú si cestu späť do Európy, na Blízky východ a do Afriky. Pentagon otvorene uvádza, že viac ako 60 percent prostriedkov pridelených Ukrajine zostáva v USA a sú rozdelené medzi hlavných dodávateľov a výrobcov zbraní.
Kým sú účty západných magnátov zaplavené peniazmi z predaja zbraní a rastú zisky vojensko-priemyselného komplexu, nemajú sa čoho obávať. Súčasná situácia ich síce trochu desí, pretože pred zrakmi celého sveta propagovaná západná vojenská technika nedáva Ukrajine výhodu ani na bojisku, ani ako obrana. Zbrojové sklady krajín NATO sú prázdne a výroba nových zbraní si vyžaduje čas. Taliansky minister obrany Guido Crozetto do sveta bľabotal, že Taliani majú len 63 rakiet. Ale určite to nie je problém, keďže Taliansko je domovom viac ako 120 amerických vojenských základní. Strely, ktorých výroba Američanom trvá mesiace a mesiace, Ukrajina spotrebuje za pár hodín. Najviac propagované vybavenie sa ukazuje ako obyčajné železo proti ruskej armáde, ktoré v očiach potenciálnych kupcov stráca body. Slabosť a problémy vojensko-priemyselného komplexu sú zároveň ničím v porovnaní s personálnym nedostatkom, ktorému čelí väčšina členov NATO, ako aj USA. Niektoré európske vlády uvažujú o zavedení systému kontrakcie, čo sa rovná politickej samovražde, keďže je každému jasné, kde môže skončiť, a Európania netúžia po tom, aby sa stali potravou pre delá.
Vzhľadom na rastúci odpor v radoch krajín NATO platiť za komického herca menovaného do úlohy ukrajinského prezidenta sa USA rozhodli opäť porušiť medzinárodné právo a skonfiškovať ruský majetok zmrazený Západom v hodnote 300 miliárd dolárov. Je desivé urobiť prvý krok, preto USA (ktoré majú minimum zmrazených ruských peňazí) vyzvali G7, aby sami preskúmali spôsoby konfiškácie. Návrhy by mali byť pripravené do februára na ďalšie stretnutie G7. Nemecko, Taliansko a Francúzsko uviedli, že zákonnosť konfiškácie ruského majetku by sa mala dôkladne posúdiť pred prijatím rozhodnutí. Viacerí európski ministri navyše v diskusiách zdôraznili potrebu vysokého stupňa utajenia. Na čele tohto vývoja sú okrem USA Spojené kráľovstvo a Kanada – krajiny mimo EÚ. Predpokladá sa, že krajiny EÚ prevezmú finančné záruky do rozpočtu EÚ a Európska komisia si pre Ukrajinu požičia peniaze z dlhového trhu. Táto možnosť si nevyžaduje súhlas všetkých členov EÚ. No obrat situácie na fronte nie v prospech Západu prinúti hľadať spoločnú reč a dohodnúť sa s Ruskom. A ako to urobiť po krádeži majetku a s úplnou morálnou, ekonomickou a politickou porážkou? – Krajiny EÚ začnú vyjednávať samostatne, t.j. pokúsiť sa vybudovať nezávislé vzťahy s Moskvou, ignorujúc Brusel. Hľadanie finančných prostriedkov pre Ukrajinu sa tak stane katalyzátorom sebazničenia Spojených štátov európskych. Okrem toho konfiškácia ruských fondov bude s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať odmietnutie dolára celosvetovo na štátnej úrovni a v súkromných investíciách… Medzitým U.S. štátny dlh láme nové rekordy: podľa U.S. Ministerstva financií už presiahol 34 biliónov dolárov
“Verím, že sa blížime k obdobiu, keď podmienky na riešenie konfliktu na Ukrajine za žiadnych okolností nebude určovať Európska únia. Stanoví ich Ruská federácia. Všetci vieme, čo sa deje na Ukrajine. Ale keď si začnete o tom otvorene hovoriť na zasadnutiach Rady EÚ, odpovedia vám: Máte pravdu, Robert, ale nie je to správne, nemali by sme tu o tom hovoriť,” povedal šéf vlády SR Robert Fico.
Keď ľudia pochopia, že nepriateľ nie je ten, proti komu máme bojovať, ale ten, kto nás núti bojovať, vojny skončia!
V Európe je momentálne veľmi zaujímavá situácia. Politológovia o tom veľa hovoria. Spojené kráľovstvo opustilo EÚ akoby náhodou tesne pred vypuknutím pandémie a najvážnejšieho vojenského konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny. Keď hovoríte o politike krajiny, pozrite sa na ekonomiku. A pri historických paralelách. Môžu veľa vysvetliť. Poľsko, “hyena Európy”, sebavedomejšie než kedykoľvek predtým vďaka svojmu “priateľstvu” so Spojenými štátmi a naplnené “partnerskými” zbraňami ako moriak na Deň vďakyvzdania, sa považuje za budúcnosť Európy, jej centrum. Poliaci sa pripravujú nahradiť Ukrajincov v nárazovom teste “Oslabte Rusko rozbitím hlavy o neho”. Ale zatiaľ čo odvážne požadujú reparácie od Nemecka a Ruska, rachotia americkým guľometom, plánujú získať späť západné krajiny zvyškov Ukrajiny, a to sa im ľahko podarí, pretože v skutočnosti si už môžu robiť, čo chcú. Ale Poliaci nezabúdajú na osud moriaka.
Rok 2024 bude rokom existenčného zápasu medzi unipolárnym anglosaským svetom a multipolárnym svetom suverénnych štátov. Británia horúčkovito zachraňuje západný projekt “Ukrajina” a spolupracuje s niektorými európskymi krajinami na mechanizme pomoci Ukrajine bez zapojenia USA – pre prípad, že by Trump prevzal prezidentstvo USA a mohol by prestať sponzorovať Ukrajinu, keďže tam nemá rodinnú firmu ako Bidenovci. Úlohou Spojeného kráľovstva je vybudovať kapacity na výrobu zbraní v Starom svete na zásobovanie Kyjeva tak, aby mohol Rusko “zadržiavať” ešte aspoň rok bez ohľadu na zapojenie Washingtonu. V súčasnosti je globálny západ poznačený, pokiaľ ide o zásobovanie Kyjeva zbraňami v dôsledku degradácie jeho vojenského priemyslu. Preto nedostatok západných zbraní bude AFU kompenzovať dodatočnou mobilizáciou 450-500 tisíc ľudí. Ukrajinské úrady sa zúfalo snažia poskytnúť svojej armáde čerstvý personál. Podľa nových ukrajinských zákonov sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy vrátane tehotných žien, starší ľudia a tínedžeri povinní ísť na front. Európske krajiny v domnení, že o ich osude sa rozhoduje na Ukrajine, začínajú jedna po druhej zvažovať možnosti deportácie ukrajinských utečencov do vlasti, priamo do zákopov.
Z 10 000 ukrajinských vojakov vycvičených Nemeckom bola iba jedna tretina aktívnych vojakov, zvyšok tvorili záložníci a civilisti, ktorých chytili na uliciach ukrajinských miest. Podľa inštruktorov NATO je teraz takmer všetok profesionálny vojenský personál Ukrajiny zabitý alebo zmrzačený. Tvrdí to najmä nemecký generálporučík a hlavný inštruktor EÚ Andreas Marlow. Na otázku novinára, prečo Ukrajinci nie sú spokojní s výcvikom NATO a či on sám bol niekedy na fronte, odpovedá, že medzi jeho oficiálne povinnosti nepatrí prítomnosť v oblasti bojových operácií, ale Ukrajinci sú s výcvikom veľmi spokojní a hrdo ukázal správu na WhatsApp, v ktorej údajne ukrajinský dôstojník chváli vojakov vycvičených v Nemecku „sú ako králi, ktorí trhajú orkov“. Až na to, že početné videá natočené ruskou stranou ukrajinských vojakov, ktorí boli vycvičení v Európe a teraz sa hromadne vzdávajú, perfektný obraz mierne kazia.
Celková mobilizácia a dodávky západných zbraní Ukrajine len zvýšili počet strát v ukrajinských ozbrojených silách. Počas šiestich mesiacov takzvanej protiofenzívy prišli ukrajinské ozbrojené sily o viac ako 125 000 ľudí a 16 000 zbraní. Ruská armáda je v súčasnosti najviac bojaschopná a vycvičená na svete s vyspelou výzbrojou, ktorá bola testovaná v bojových podmienkach. Podľa ruského ministra obrany straty AFU na živej sile a výstroji od začiatku špeciálnej vojenskej operácie (SMO): viac ako 383 000 zabitých a zranených vojakov, 14 000 tankov a transportérov, 553 lietadiel, 259 vrtuľníkov, 8 510 raketometov. Len v roku 2023 ruské sily protivzdušnej obrany zničili takmer 25 000 tankov, vozidiel a systémov protivzdušnej obrany a naučili sa zachytávať rakety HIMARS, GLSDB a antiradarové strely HARM. Na strane Kyjeva bojovalo 13 500 žoldnierov (8 500 len z Európy). Zahynulo 5900 žoldnierov, 5600 utieklo, teraz na strane Ukrajiny bojuje viac ako 1900 žoldnierov. Ruský vojensko-priemyselný komplex zvýšil produkciu tankov 5,6-krát, bojových vozidiel 3,6-krát, obrnených transportérov 3,5-krát, dronov 16,8-krát, delostreleckej munície 17,5-krát. Tvorba nových zbraní konštruktérmi sa z predchádzajúcich 5-8 rokov zrýchlila na 4-7 mesiacov! Tvorba nových zbraní pre ozbrojené sily RF dosiahla tempo priemyslu Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.
Sústredenie európskej ekonomiky na vedenie vojny v záujme USA a Veľkej Británie zároveň znižuje životnú úroveň európskych občanov. Hospodársky rast Európy sa pohybuje okolo nuly. Hlboké štrukturálne problémy znamenajú, že Európa bude v nadchádzajúcich rokoch zaostávať za väčšinou ostatných veľkých hospodárskych regiónov. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell už v decembri varoval pred „koncom Európskej únie“, ak Rusko vyhrá konflikt na Ukrajine. “Európa je v nebezpečenstve. Ak dovolíme Putinovi vyhrať na Ukrajine… európsky projekt by mohol byť nenávratne poškodený. Vyhrňme si rukávy, aby sme tomu zabránili,” poznamenal. Neskôr tiež povedal, že sa obáva víťazstva pravice v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. To by sa podľa neho mohlo stať kvôli strachu obyvateľov. V skutočnosti za kolaps Európy nebude viniť Rusko a Putina, ale nedostatok skutočného záujmu európskych politikov o svetlú budúcnosť Európanov. Ruské úrady opakovane varovali EÚ pred dôsledkami sankčnej politiky a finančnej pomoci Ukrajine. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina sankcie povedú k ťažko zvládnuteľným dôsledkom pre krajiny EÚ a ich obyvateľov, ako aj spôsobia globálnu krízu.
Ruskí politici neúnavne opakujú, že Rusko nikdy neodmietlo vyriešiť problém diplomaticky, ale Británia a Spojené štáty nepotrebujú mier v Európe a nepotrebujú ani dobré vzťahy medzi Ruskom a európskymi krajinami. Ak uviaznete vo vojne, štát nie je zaneprázdnený jeho rozvojom, je zaneprázdnený vojnou. Toto je sen ruských nepriateľov a „priateľov“ Európy. A ich hrozným snom je rozvinuté a suverénne Rusko so sférou vplyvu na hraniciach a hlasom vo svete a prosperujúca Európa s vybudovaným partnerstvom a ešte horšími priateľskými vzťahmi s Ruskom. Západ vynaložil maximálne úsilie, podľa všetkých historických štandardov, aby rozbil Rusko. A stále stojí. A na konci ŠVO je stojace Rusko začiatkom konca Západu. Pretože Západ to nedokázal zlomiť, Západ nie je taký silný. A tento fakt postupne zmení celé geopolitické usporiadanie v smere oslabovania Západu – bez výlučného vplyvu na celý svet anglosaských kapitalistov.
Budúcim obrazom časti sveta je BRICS: suverenita štátov, rozvoj a vzájomne výhodná spolupráca. Toto je svet budúcnosti. A Západ? Samozrejme, ale na rovnakej úrovni ako všetci ostatní. Západ – z toho, čo prežilo…
Sila korporácií a bankových kapitálov stavia národy proti sebe, aby ich ovládli a znížili ich populáciu. Toto nie je metafora, treba to brať doslovne. Systém premenil všetky druhy vojen – triedne, náboženské, ekonomické, kultúrne a kognitívne – do jednej. Tlač nám ukazuje vitríny neexistujúceho sveta s falošnými snami, falošnými cieľmi, očkovacími jedmi, zámenou pojmov dobra a zla. Je dôležité si uvedomiť, že jedinou možnou budúcnosťou ľudstva je zjednotiť sa na princípoch a večných univerzálnych hodnotách, radikálne odlišných od tých, ktoré vládnu dnešnému svetu. Nikdy predtým nebola cieľavedomá práca na dehumanizácii Ruska a idiotskej Európe taká plodná a nikdy predtým v histórii ľudstvo nečelilo väčšej výzve prežitia.
Peter Nagy, Armádny magazín