Sú to samí dobrí chlapci (a dievčence)
Usaďte sa najprv
LEBO sme práve priamymi svedkami udalosti/í s dvojakým významom s ohromnou vypovedacou schopnosťou. S významom 2 v 1-nom. S významom, ktorý jedným dychom odkazuje na už prežitú minulosť a zároveň poučuje ľudí ako sa zachovať v časoch, ktorý už klope na dvere.
Lebo sme v jednom spojení – svedkami obrovského „deja vu“ spred 25-tich rokov. A zároveň svedkami „predstavenia“, ktoré nás čaká na jeseň. Vo výrečnej skratke, ako predoslaná „referenčná vzorka“ toho, čoho budeme svedkami počas horúcich jesenných dní.
V oboch prípadoch so spoločným menovateľom, jediným účelom – spojiť všetky sily a prostriedky – dnes – na udržanie kurzu správania sa ako sa na správnu „koloniálnu provinciu“ patrí.
Pozývam na predstavenie bez obchádzky. Obnažujúc to „bábkové divadlo“, hru ktorú nacvičil v ostatnom čase palác. V utajenom režime. Hru, ktorej nechýba nič zo spôsobov a praktík, aké sa diali za bránami starého Ríma. Zákulisné pozadie, falošný pátos, aj krivé zrkadlá, akú vie poskytnúť nič netušiacim iba Shakespeare. Ako vždy doposiaľ – farizejsky vydávajúc za oponou dobre a starostlivo pripravený „záludný koncept“ – za cnostný počin pre túto „KRAJINU“.
A nejde pritom o silné slová.
I.
LEBO na zreteli treba mať v spojitosti s týmto divadlom niečo oveľa vážnejšie ako to dnes ešte vníma verejnosť. Lebo sa práve – po 25-tich rokoch – stávame svedkami ojedinelého „historického“ úkazu. Rafinovane premysleného procesu NÁCVIKU zostavovania nového – povolebného – už v politickej praxi Slovenska odskúšaného – hybridu novej SDKÚ. Staronového obrazca na politickej scéne, kopírujúceho to najšpinavšie, najnemorálnejšie, čo sú politické strany v záujme „vyššieho cieľa“ schopné obetovať. Za cenu najvyššiu. Obetovať vlastný program, a čo horšie hodiť cez palubu aj ľudí, ktorí im vo voľbách dali, dajú svoje hlasy.
Veď len dajte klapky dole z očí – a čítajte dobre. V spôsoboch výberu ľudí, v ich zložení, v ich „pôvode“, v zastúpení straníckom, ideologickom a svetonázorovom vôbec. Lebo ide o spektrum, pri ktorom vstávajú vlasy z paralely spred oných 25 rokov. Spektrum, s nenáhodným kritériom ich pôvodu, lebo vo všeobecnosti nejde o „ideologicky“ nepopísané „tabula rasa“: Naopak, tento leitmotív je „zamlčaným podmetom“, s úporným zámerom vytvorenia „politického hermafroditu“ naprieč celou potenciálnou politickou scénou, spôsobilou ísť do spoločného, nečitateľného molochu.
Od nácviku skúšky dať do jedného vreca strany zástupcov od rigidne progresívneho okraja politickej scény po rigidne konzervatívny okraj. Ako predobraz, práve odskúšavaného mocenského ZLEPENCA s jedným- jediným spoločným v cieľovým programom – dostať „dole“ SMER. V ostatnom podstatnom už ich programové ciele idú do iných svetových strán. A v prípade KDH a PS idú dokonca v protismere..
A to je už nielen neúctivé voči členom a sympatizantom KDH, ale už nemravné, aby do tejto kalnej „laboratórnej“ vládnej vzorky vopchal hlavu (nie bežný) člen KDH, vediac o ňom, že ešte „včera“ kandidoval na funkciu krajského PREDSEDU. Či sa stačí (opäť raz) zaštíť tvrdením, že si predsa pozastavil členstvo..?
LEBO asociácia na Čaputovej príbeh už irituje to, čo človek nemôže nikdy stratiť. Pamäť. Registrujúc rovnako farizejské spôsoby, rovnako krivé praktiky, s rovnako pochybným a skazeným cieľom…
V tomto zmysle nie je preto najdôležitejšie súdiť spôsob inštalácie vlády, lebo to míňa cieľ, ten podstatný, o čo v ňom dnes ide. O uvádzanú príčinnú súvislosť jej „dnešnej“ inštalácie so „zajtrajším“ zámerom.
LEBO dnes sa hrá o zajtrajšok Slovenska. Lebo treba mať na pamäti, že ide o udalosť, historickú udalosť doby, ktorá nie je ničím iným, ako pokusom oživiť staronového „Golema“ vyformovaného z potenciálneho budúceho koaličného potenciálu.
Svojim významom je ukážkovo symbolickým politickým vyjadrením demonštratívneho „útoku na samú Bastilu“. Na SMER a Fica spôsobom ako sme toho boli svedkami pred 25-timi rokmi voči HZDS a Mečiarovi. Odstrániť túto stranícku prekážku z cesty nadobro, s vymazať ju navždy z politickej mapy Slovenska.
S rovnakou metódou. Mediálnym lynčom. S rovnakou osvedčeným spôsobom – s dvojakým prístupom, s dvojakou morálkou hodnotenia toho samého. U jedného zamlčať, u druhého vyzdvihnúť. S nenávistným podtextom „ukrižuj“ na jednej strane, s kontra propagandistickým hosana na strane druhej.
S rovnakou stratégiou ako vtedy. Z rovnakých príčin, aj z rovnakými dôsledkami. Nezabúdajúc, že sa to všetko dialo pod marketérsky vykonštruovaným a účinne fungujúcim mediálnym krédom – „Slovensko je čierna diera Európy“, ako ju zákerne, premyslene, demonštratívne podhodila do verejného priestoru známa „mäsiarka z Iraku“, vtedajšia ministerka zahraničných veci USA, M. Albrightová. Príznačne ju pripomenúc ako ohavný „etalón“ americkej demokracie, slobody a humanizmu, keď – v spojitosti s inváziou do Iraku, oklamúc svetovú verejnosť dôvodmi na jej uskutočnenie – na otázku novinárky, či stálo zato tých 500 000 (slovom päťstotisíc) mŕtvych, prevažne civilných obetí – odpovedala cynicky – „Áno, stálo to zato“.
Dnes rovnako špinavo, len s tým rozdielom, že „čiernu dieru“ bol nahradený „naratívom“ s nálepkou ruských agentov a extrémistov.
V tomto zmysle je treba mať preto obzvlášť na zreteli, že nová vláda, jej tvorba, jej zloženie a jej integrovaný rámec je iba PREDOBRAZ nového vizuálu, aký sa chystajú zopakovať v zákulisí dnešní pohrobkovia. Predobraz doby, ktorý sa začne odpočítavať na Slovensku po 30. septembri
LEBO dnes už ide o rámcovo uplatnený „OPAKOVANÝ PROJEKT“, rovnako nečistý, rovnako založený na vazalskom princípe, s rovnako hanebne použitou metódou „mobilizácie“ všetkého „bojaschopného“ v štáte bez rozdielu programovej straníckej výbavy – pod skratkou nového, „obrodeného“ SDKÚ, ako sa nám to práve dostáva na tácke už aj v „inštitucionalizovanej“ podobe. Vo forme SDKÚ 2. S rovnako ošetreným „personálnym strelivom“, kalibrovaným rovnako ako VTEDY na ZÁPADE..
II.
LEBO stačí (opäť) načrieť do histórie, ktorá je tak veľavravná, ktorá ponúka všetko čo potrebuje vedieť človek pravdy. Dnes tej, zo starého Ríma, používajúc rovnakú stratégiu, rovnakú post dobyvačnú taktiku ako si podmaniť vzdialené územie. Nie vojenskou silou, ale výberom tých správnych „dobrých chlapcov“, ktorí urobia špinavú robotu v provincii „za Rím“…
A Slovensko je ukážkovou renesanciou rímskych čias. V zlomových rokoch 1998, v roku 2019 výberom „miestodržiteľa Ríma“, a rovnako tak dnes, keď sme priamymi svedkami tejto stratégie v priamom prenose.
Dnes výberom – tých správnych vrcholových správcov provincie, preškolených a preosiatych v samom lone dnešného pupka sveta, „Ríma“. Tých najdôležitejších, tých, čo budú sedieť na najvýznamnejších postoch v zostávajúcom čase do volieb. Najvýznamnejších pre úžitok dnešnej doby, na podporu jeho hlavného cieľa, vojenskej podpory UA..
A to sú rezorty zahraničia a obrany, na čele s „dobrými chlapcami“, „profesionálne vyzbrojenými “ v ich rannom čase na mieste samom.
Ostatok je na dnes „krovie“, na čele s „mediátorom“, Lajošom Odorom, ktorý to má celé zastrešiť a za-koordinovať tak, aby sa tento mechanizmus nezasekol podobne, ako tomu bolo za neschopného veliteľa voza, ktorý tomu dával smer doposiaľ. Aby tak pôsobil vierohodnejšie pre neinformovaných a naivných divákov tejto dobre zrežírovanej divadelnej skúške, ako prípravy na chystanú poseptembrovú premiéru..
Čo je však smerodajnejšie pre jeho účasť vo vláde je gesto, prejav dobrej vôle adresovaný „maďarskej“ politickej špičke na Slovensku – ako skrytý, zato výrečný symbol účasti „Maďarskej Aliancie“ v novo sa projektujúcej povolebnej vláde. Do partie, ktorá má dostať opäť príležitosť participovať na moci a opäť sa „priživiť“ na národnostných ústupkoch, obetovaných na oltár potreby súdržnosti kŕdľa.
III.
KTO by mal pochybnosti o „rímskych“ spôsoboch a koloniálnych praktikách, fungujúcich aj v novej dobe, tomu treba pripomenúť praktiky dnešného centra ríše, bez toho, aby na kolóniu čo len vstúpila noha „dobyvačného vojaka“.
Victoriu Nulandovú, a jej význam a rukolapný VPLYV vo vtedajšom postavení námestníčky ministra zahraničných vecí USA na udalosti Majdanu v Kyjeve a najmä na ich dôsledok. Vzorec metodiky, ako sa to robí. Manuál, ktorý sa neprávom stráca v toku času. A nie náhodne. LEBO mainstreamu to nehralo do kariet. LEBO táto ukážka „vývozu demokracie“ je viac ako veľavravná, vysvetľujúca – ako to chodí v nových „rímskych časoch“..
Hovoriac o tej zatutlanej komunikácií, tohto „riadiaceho dôstojníka z Ríma“ – s vtedajším americkým veľvyslancom v Kyjeve Pyattom, ktorá hovorí sama za seba. LEBO to už je iná, poriadne horúca káva. Pre všetkých svojprávnych ľudí – už nepitná…
V ODPOČUTOM telefonáte Nulandová Pyattovi dáva smerodajné pokyny ohľadne toho, kto má byť a kto nemá byť v budúcej ukrajinskej vláde. Takto cnostne, takto demokraticky, takto transparentne.
Citujúc :
- „JACEŇUK ÁNO, lebo je to dobrý chlapec..
- Kličko by vo vláde byť nemal..
- Ťahnybok je problém..“ (!!!)
Len na dovysvetlenie pre menej informovaných:
Išlo o predsedov troch vtedajších opozičných strán na UA. Jaceňuk (Baťkivčina), Kličko (Udar) a Ťahnybok (Svoboda).
Takáto je (politicky nekorektná) ukážka vzorca správania sa dobyvateľov z novodobého Ríma.
A ešte, pre „Tomášov“ skúšku správnosti na záver príbehu z Majdanu:
- Hádajte, KTO sa stal predsedom „pomajdanovej“ vlády..?
- KOHO „odpratali“ za primátora Kyjeva..?
- A KOHO odvial čas do stratena..?
IV.
A teraz sa vráťme domov na Slovensko, kde sa už bude dať lepšie pochopiť, KTO sú slovenskí „dobrí chlapci“.
Či treba dať ešte indíciu, že s ohľadom na „potreby doby“, na potrebu udržať kurz – to budú najskôr tí, sediaci na „ministerstvách obrany“, z ktorých jedno sa celým názvom volá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Na čele s tým, ktorý verejnosti 3. mája (2023..) na Twiteri priznal (pre istotu po anglicky), že absolvoval „intenzívne rozhovory“ vo Washingtone.
A tak sa natíska logická otázka. Prečo a na aký účel cestoval „do Ríma“ už „hotový“ minister zahraničia?
V danej príčinnej súvislosti sa však treba spýtať ešte hlasnejšie.
PREČO, na aký ÚČEL ho tam sprevádzala poradkyňa Čaputovej, Jana Kobzová..?
Je normálne, že členka tímu Čaputovej rokuje – pred vymenovaním členov vlády -s americkou stranou, teda v čase kedy politické strany na Slovensku takúto exkluzívnu ponuku na vedenie „intenzívnych rokovaní“ s dostatočným predstihom nedostali..? Vediac pritom, že – s výnimkou „strategického partnera“ SaS-ky – „neintenzívne rokovania mali už iba formálny význam.
Len pre poriadok pravidiel tejto zákulisnej hry na „poctivé“ presadzovanie záujmov národného štátu treba doplniť, že tou poradkyňou Čaputovej s pozastaveným členstvom v strane Progresívne Slovensko – je manželka člena Progresívneho Slovenska, Tomáša Valáška..
To už pýta „no comment“.
PS :
Tá politicky perverzná analógia zo spôsobov riešenia „personálnej politiky“ Ríma – má však svoje echo aj u nás, na Slovensku. Aj u nás, na Slovensku sme mali jeden ťaživý „problém“. Tentokrát vnútorný. Malý, zato s veľkým presahom na cieľ, o ktorý pôjde na jeseň. LEBO SDKÚ 2 bolo, je treba udržať za každú cenu. A SaS-ka, onen problém“ včerajška, opäť, aj dnes zohráva – paradoxne – kľúčovú rolu v tomto chystanom „politickom comebacku“.
Bližšie vysvetlenie poskytujú už tlačové agentúry.
Správa z tlače (PRED návštevou Sulíka v paláci) : Ministrom hospodárstva SR sa stane Peter Švec, štátny tajomník tohto ministerstva. Toho ministerstva, ktoré je nositeľom príčiny onoho problému.
Správa z tlače (PO návšteve Sulíka v paláci) : Ministrom hospodárstva SR sa stane Peter Dovhun.
Správa z tlače, citujúca Hirmana, ešte ako ministra hospodárstva: SULÍK v Dubaji prehajdákal milión eur, podávam žaloby.
Na záver tejto hry, ktorú palác rozohral na najvyššej politickej úrovni – už len pikantná otázka pre verejnosť. Skončí Švec rovnako ako Ťahnybok..?
LEBO tu je skrytá podstata problému, toto je symbol doby, symbol nemorálnej, falošnej zákulisnej HRY na „slušného a poctivého“, ktorej sa práve stávame nemými divákmi..
LEGENDA pod čiarou (pre nezorientovaných v bahnistom teréne, ďalej len Who is Who..)
- Predseda vlády – Ľudovít Ódor – je bývalý poradca (aj) ministra financií Ivana Mikloša za SDKÚ a premiérky Ivety Radičovej za SDKÚ.
- Minister zahraničných vecí – Miroslav Wlachovský – je bývalý poradca (aj) Mikuláša Dzurindu za SDKÚ. Pôsobil (aj) na zastupiteľskom úrade vo Washingtone.
- Minister obrany – Martin Sklenár – pôsobil (aj) vo funkcii riaditeľa politickej sekcie na veľvyslanectve vo Washingtone.
- Minister vnútra – Ivan Šimko – je bývalý minister obrany aj vnútra za SDKÚ.
- Ministerka spravodlivosti – Jana Dubovcová – je bývalá poslankyňa za SDKÚ, v novej dobe, s nevydareným pokusom o politický návrat na kandidátke Progresívneho Slovenska; mimochodom tá, ktorá vystavila na (verejnú) budovu úradu dúhovú vlaku.
Či ešte pokračovať v tomto reinkarnovanom deja vu?
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz