(Tyler Durden, Expose News) Na vrchole lockdownov (blokád) zavedených v súvislosti s pandémiou covidu bola odstavená veľká časť globálnej ekonomiky, čo viedlo k nestabilite dodávateľských reťazcov, obrovským stratám pracovných miest a stagflačnej kríze.
Propagandisti klimatických zmien tvrdia, že táto udalosť bola v skutočnosti pre planétu pozitívna, nakoľko sa ukázalo, že emisie oxidu uhličitého počas tej doby klesli o 5,4%.
Klimatickí alarmisti ďalej tvrdia, že lockdowny súvisiace s covidom boli generálnou skúškou „klimatických blokád“ – predstavujú návod na plánovanie globálnej ekonomickej aktivity ako prostriedku na spomalenie účinkov zmeny klímy.
Globalisti tiež prezentujú klimatické lockdowny ako druh kolektívneho sociálneho trestu v prípade, že obyvateľstvo odmietne znížiť produkciu uhlíka dobrovoľne.
„Prispievateľka do agendy“ Svetového ekonomického fóra (WEF) Mariana Mazzucatoová v roku 2020 povedala:
„V rámci „klimatických lockdownov“ by vlády obmedzili používanie súkromných vozidiel, zakázali konzumáciu hovädzieho mäsa a zaviedli mimoriadne opatrenia na úsporu energie, zatiaľ čo producenti fosílnych palív by museli zastaviť svoju činnosť. Aby sme sa vyhli takémuto scenáru, musíme pracovať s našimi ekonomickými štruktúrami a prevádzkovať kapitalizmus inak.“
Mnohí si myslia, že klimatická kríza sa odlišuje od zdravotných a ekonomických kríz spôsobených pandémiou. Ale tieto 3 krízy – a ich riešenia – sú vzájomne prepojené.
Po verejnom rozruchu nad myšlienkou rozšírenia pandemických lockdownov na klimatické lockdowny by médiá hlavného prúdu pokračovali v „overovaní faktov“ a tvrdili, že ich odporcovia sú „hoaxeri“ a „konšpirační teoretici“.
Pandemické blokády by sa však nakoniec aj tak ukázali ako zbytočné. Podobne ani katastrofálny pokles globálnej ekonomiky počas covidu nezabránil šíreniu vírusu.
Čo je skutočným motívom zavádzania lockdownov?
Avšak, ako sme boli svedkami väčšiny obmedzení zavedených počas covidu, cieľom nikdy nebolo chrániť zdravie obyvateľstva. Cieľom bolo aklimatizovať a privyknúť obyvateľstvo na exponenciálne rastúci zoznam porušení ich základných práv a slobôd.
Jednou organizáciou, ktorá má jasný záujem na znižovaní ekonomickej aktivity v záujme predchádzania globálnemu otepľovaniu, je Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“).
V nedávnej „výzve na globálnu klimatickú akciu“ MMF uvádza, že obmedzenia ekonomickej aktivity a všeobecnej emisnej aktivity by museli ďaleko prevýšiť tie, ktoré sa uplatňovali počas pandémie, aby dosiahli svoj stanovený teplotný cieľ zvýšenia globálnych teplôt o menej ako 1,5 °C.
Pozrite si nasledovné 4-minútové propagandistické video z dielne MMF (v angličtine):
Lockdowny v rozvinutých krajínách nemusia byť v konečnom dôsledku nástrojom, ktorý globalisti použijú na dosiahnutie „nulového uhlíka“. Zdaňovanie uhlíka v masovom meradle by mohlo mať rovnaký účinok.
Uhlíkové dane by pôsobili podobne ako prudké zvýšenie úrokových sadzieb bežne používané centrálnymi bankami na spomalenie ekonomickej aktivity počas inflácie.
Nepriame odstavenie ekonomiky takéhoto rozsahu by bolo absolútne zničujúce najmä pre západné štáty, čo by viedlo k ochromujúcemu nedostatku energií a potravín, strate pracovných miest a nakoniec k totálnemu kolapsu a poklesu populácie.
Dosiahnutie nulového uhlíka inak proste nie je možné.
MMF a ďalšie globalistické organizácie naznačujú, že všetky krajiny musia do roku 2030 dosiahnuť cieľ nulového uhlíka, aby sa vyhli „klimatickému útesu“ – teórii, že akonáhle sa Zem oteplí o viac ako 1,5 °C, dôjde k dominovému efektu, ktorý povedie k environmentálnej katastrofe a ešte väčším emisiám uhlíka a otepľovaniu.
Aby bolo jasné, neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by podporil myšlienku „klimatického útesu“, predovšetkým preto, že neexistuje žiadny dôkaz o príčinnej súvislosti medzi emisiami uhlíka a globálnym otepľovaním.
V skutočnosti neexistuje ani žiadny dôkaz o tom, že by ľudský priemysel mal otepľujúci vplyv na klímu.
Teplotné záznamy za stovky miliónov rokov dokazujú, že obdobia otepľovania sú základom klimatickej histórie Zeme. Na porovnanie, naša súčasná doba je jedna z najchladnejších, nie najteplejších (ako to ukazuje graf nižšie).
Klimatológovia tieto údaje ignorujú a používajú teplotné záznamy siahajúce len do 80. rokov 19. storočia. To znamená, že ich údaje sú založené na iba 140 rokoch histórie Zeme.
Na nasledujúcom grafe si môžete pozrieť, ako boli priemerné teploty na Zemi za posledných 485 miliónov rokov:
Súčasná rýchlosť otepľovania nie je významná v porovnaní s inými obdobiami a neexistuje žiadny dôkaz, že by to spôsobovala ľudská činnosť.
Údaje o úrovniach uhlíka z minulosti ukazujú, že teploty nemusia nevyhnutne stúpať spolu s uhlíkovou aktivitou. Aj emisie uhlíka sú dnes oveľa nižšie ako v minulosti.
Tvrdenie, že koncentrácia uhlíka v dôsledku ľudskej činnosti má drastický vplyv na globálne teploty (alebo počasie), je absolútne nepodložené.
Záver
Zdá sa, že skutočný dôvod kontroly klímy a uhlíkových daní má oveľa viac spoločného s prerozdeľovaním bohatstva z rozvinutých do rozvojových krajín.
Agenda sa týka centralizácie kontroly národného bohatstva, ako aj individuálnych slobôd a súkromného vlastníctva. A Medzinárodný menový fond by, samozrejme, chcel byť jednou z inštitúcií na čele tohto impéria správy majetku.
Autor: Tyler Durden, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net