Pre mobilizovaných mužov na Ukrajine existuje okrem smrti a rokmi väzenia aj tretia možnosť.
Mobilizácia realizovaná poľovačkou v uliciach a na iných verejných priestranstvách je spôsob verbovania do armády, ktorý viac-menej civilizované krajiny už od 18. storočia nepoznajú. Ani v chaose občianskej vojny v Rusku sa strany k tejto metóde neuchýlili.
Pripomenuli si ju v roku 2014 na Ukrajine začiatkom tzv. „protiteroristickej operácie“; ukázalo sa, že je nezmyselné roznášať a odovzdávať povolávacie rozkazy v mieste bydliska mobilizovaných — neotvárajú dvere.
Aby sa v štáte so 40 miliónmi obyvateľov dalo dokopy 30.000-40.000 regrútov v každej zo šiestich vĺn mobilizácie, bolo potrebné stanoviť vekovú hranicu do 60 rokov. Takýmto vekom regrútov sa mohol pochváliť len Hitler v predvečer kolapsu Tretej ríše. Ale aj u neho sa to týkalo len „Volkssturmu“.
Teraz mobilizácia na Ukrajine nadobudla bezprecedentný rozsah. Na sociálnych sieťach sa denne objavujú desiatky videí a fotografií práce „mogilizátorov“. Objavili sa nové trendy.
Po prvé, aby „korisť“ neodplašili, zamestnanci vojenských prihlasovacích a zaraďovacích úradov dnes chodia „do práce“ aj v sanitkách. Bežnými sa stali prepady, blokovanie dopravy, či filtrácia výjazdov z nákupných centier. V Dnepropetrovsku boli rozdané povolávacie rozkazy mužom, ktorí sa pri vzdušnom poplachu prišli ukryť do metra.
Táto prax je široko používaná napríklad vo Ľvove. Polícia a armáda blokujú všetky výjazdové cesty, vytvárajú obrovské dopravné zápchy, kontrolujú každé auto, ktoré opúšťa mesto a takto hľadajú mužov vo vojenskom veku. Skôr sa takéto praktiky Ľvova prakticky nedotkli, no teraz nedostatok ľudí v Ozbrojených silách Ukrajiny prinútil spomenúť si aj na túto „rezervu“. Aj v Kyjeve začali s distribúciou povolávacích rozkazov, čo tam doteraz nerobili.
Nesmieme zabudnúť ani na tých, ktorí odišli do zahraničia. Hneď ako ukrajinský kabinet ministrov nariadil diplomatickým misiám, aby viedli vojenskú evidenciu Ukrajincov, ktorí sa tam nachádzajú a „uľahčili ich návrat na Ukrajinu počas mobilizácie“, ukrajinské veľvyslanectvá adresovali úradom príslušných krajín žiadosť informovať o ukrajinských občanoch týchto vekových kategórií, ktorí sa tam nachádzajú. A informujú. Navyše je nepravdepodobné, že sa záležitosť obmedzí na informácie. Príde aj na deportácie.
V takejto situácii narastá odpor. Už sa neobmedzuje len na pokusy vyhnúť sa komunikácii s pracovníkmi vojenskej registrácie a zaraďovania. Tí navyše musia používať techniky, k akým sa uchyľujú pri dolapení zločincov: vyhrážať sa zbraňami a násilím spacifikovať tých, ktorí kladú odpor.
Video jednej z týchto scén bolo natočené v dedine Ingulec, Belozerskij okres, Chersonská oblasť. Existujú aj ďalšie srdcervúce videá, ako napríklad zúfalo vzdorujúceho muža vyvliekajú z vlastného domu a hrubo odstrčia dieťa, ktoré sa ho snaží chrániť.
Tí, ktorí sa podieľajú na „mogilizácii“, boli prísne informovaní: ak sa plán nesplní, budú musieť „diery“ vyplniť sami. A kto to chce? Chýry o stratách Ozbrojených síl Ukrajiny sa šíria rýchlosťou svetla.
Tí, ktorí sa nestihli od mobilizácie „vymotať“, sa na videu sťažujú na zlých veliteľov, že ich vrhli do prvej línie bez prípravy, bez techniky, nedodávajú jedlo, neevakuujú ranených.
Zvýšil sa počet prípadov „odchodov bez príkazu“ a odmietnutia zaujať pozíciu. V jednej z divízií zostalo v jednotke 18 mužov, v ďalších 30-40. „Do útoku sme šli 12-krát! Z 286 nás zostalo — 18 !!!“ sťažuje sa veliteľ roty (keďže v rote je 100-150 ľudí, ide neustále dopĺňanie, to znamená, že za pár týždňov boli zabité 2-3 celé roty).
Na inom videu zvyšky 1. roty 144. prápora 116. brigády teritoriálnej obrany zaznamenávajú „štandardnú“ výzvu Zelenskému.
Aby mal situáciu pod kontrolou, Zelenskij podpísal zákon o posilnení zodpovednosti vojenského personálu. Teraz bude dezertérom hroziť až 12 rokov a až 7 rokov za nedodržanie príkazu. Vyznačuje sa aj ďalšími trestmi: až 10 rokov väzenia pre tých, ktorí opustili bojisko bez rozkazu, a to je často jediný spôsob, ako si zachrániť život.
Narastajúce prípady odporu voči „mogilizácii“ svedčia o morálnom rozklade ukrajinskej spoločnosti. A za individuálnym odporom nevyhnutne prichádza kolektívny. Objavilo sa už niekoľko videí, ktoré natočili príbuzní bojovníkov spomínanej 116. brigády teritoriálnej obrany z Poltavy, kde už nastali „strkanice“ s veliteľom práporu. Výčitky sú typické: boli vrhnutí do boja blízko Soledaru, všetci dôstojníci sa „hodili na maródku“, vráťte našich príbuzných späť.
Telegram-kanál „Legitimnyj“ informuje, že na pozadí škandálu so 116. brigádou v kancelárii prezidenta pracujú na koncepcii prekonania krízy. Koncept vyzerá takto:
- Použiť na zastrašovanie SBU, prinútiť ľudí mlčať; zdiskreditovať príbuzných zmobilizovaných, začať ich označovať za zradcov.
- Nájsť na ministerstve obrany obetného baránka z okruhu „skupiny Zalužného“ (začať vyháňať z armády jeho ľudí).
- Blokovať šírenie informácií.
Pomôže to? Keď vás palicami zaženú do prvej línie, medzi smrťou a rokmi väzenia sa odhalí aj tretia možnosť – dobrovoľne sa vzdať. A takéto prípady sa stávajú čoraz častejšie.
História ukazuje, že morálne zrútenie môže byť horšie ako vojenské zlyhania.
Igor Skripka, FSK
* prevzaté