Dnes na tému : Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka
Verejnoprávny rámec pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka
So smrťou podnikateľa viaže právny poriadok Slovenskej republiky veľmi závažné právne účinky. Osobitne to platí v podmienkach živnostenského podnikania, ktoré upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) v prípade podnikateľa v postavení FYZICKEJ osoby (ďalej len „živnostník“). Je to dané tým, že smrťou živnostníka jeho živnostenské oprávnenie nezaniká automaticky zo zákona iba v dôsledku vzniku tejto skutkovej udalosti, majúcej na tento účel zároveň význam dôležitej právnej skutočnosti.
Súčasne však živnostenský zákon ani túto možnosť nevylučuje. Naopak, počíta s ňou, avšak právne účinky zániku živnostenského oprávnenia treba posudzovať v medziach platného regulačného rámca diferencovane, v závislosti od rozhodnutia osoby alebo osôb, ktorým tento zákon umožňuje (ešte) pokračovať „v tom samom podnikaní“ živnostníka aj po jeho smrti.
V tomto význame ide o obzvlášť špecifickú právnu úpravu v právom poriadku SR, ktorá umožňuje aj po smrti živnostníka pokračovať v podnikaní oprávneným osobám v poradí určenom v zákone na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zomrelý živnostník nadobudol pred svojou smrťou. S tým sú však spojené viaceré otázky súvisiace s kvalifikovaním právnej situácie, ktorá nastane po smrti podnikateľa. OSOBITNE v čase do dedičského konania a OSOBITNE po skončení dedičského konania.
Je to dané tým, že ide o diferencovaný právny režim, ktorý má viacero právnych rámcov, pretože počnúc smrťou dotknutej (fyzickej) osoby nejde len o to, čo bude s majetkom podniku, ktorý sa používal na prevádzkovanie živnosti/í, ale treba na túto udalosť (na účely podnikania) hľadieť ako na majetok podniku, ktorý je predmetom dedičského konania, s ktorým je dovolené nakladať inak pred dedičským konaním a inak po jeho ukončení.
A rovnako, ruka v ruke, sa to týka aj problematiky samotnej existencie (prolongácie) živnostenského oprávnenia. Osobitne v čase PRED a PO dedičskom konaní.
V tomto zmysle je dôvodná potreba rozlišovania skutkového a právneho stavu v rozhodnom čase. Osobitne na účely posúdenia :
- právneho postavenia osôb pokračujúcich v prevádzkovaní živnosti(í) po smrti živnostníka,
- objasnenia podmienok, za ktorých môžu túto činnosť vykonávať, a
- časového horizontu, v ktorom môžu tieto osoby pokračovať v prevádzkovaní živnosti/í.
Z toho vyplývajú aj možné odpovede na nevyhnutné otázky, súvisiace najmä s praktickým postupom oprávnených osôb. OSOBITNE voči okresným úradom, odborom živnostenského podnikania (ďalej len „živnostenský úrad“) na účely autorizovania ich uplatneného práva pokračovať v prevádzkovaní živnosti(í), a OSOBITNE voči tretím osobám– súkromným i verejným – pri ich konaní a vystupovaní navonok.
Tým sa umožňuje poskytnúť odpovede aj na závažné otázky z bežnej aplikačnej praxe, ktoré súvisia s posudzovaním spôsobu a miery majetkovej zodpovednosti oprávnených osôb, ktorú nesú za konanie súvisiace s pokračovaním živnosti(í). Rovnako tak na verejno-právnej úrovni (voči príslušným orgánom štátu), ako aj v súkromno-právnom rámci, na základe záväzkových (zmluvných) vzťahov uzatvorených osobitne pred smrťou živnostníka a osobitne po jeho smrti v prípade možného pokračovania v prevádzkovaní živnosti.
Súkromno-právny rámec pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka
Ten treba vnímať v kontexte, že možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka predstavujú v právnom poriadku Slovenskej republiky výnimočný, osobitný inštitút, ktorý možno kvalifikovať ako podnikanie svojho druhu (sui generis), umožňujúce „vykonávať“ vybranému okruhu osôb živnostenské oprávnenie, nadobudnuté živnostníkom pred jeho smrťou – bez toho, aby sami získali na tento účel osobitné živnostenské oprávnenie. A aby tak legitímne vstupovali do práv a povinností naďalej (právne) existujúceho podnikateľského subjektu.
Exkluzívna možnosť vybraného okruhu osôb vykonávať živnostenské oprávnenie inou osobou v praxi však spôsobuje aj viaceré nejasnosti širokému okruhu dotknutých osôb a orgánov prichádzajúcim do priameho alebo nepriameho kontaktu s osobami, ktoré pokračujú v prevádzkovaní živnosti(í) po zomrelom živnostníkovi. A nejde vždy iba o priamych obchodných partnerov, ale o široký okruh dotknutých osôb, s ktorými živnostník pred svojou smrťou – uzatvoril záväzkové vzťahy na dodávku tovarov, služieb, na peňažné plnenie alebo iné právne vzťahy súvisiace napríklad so zdravotným a nemocenským poistením, sociálnym zabezpečením, vymáhaním pohľadávok alebo iných majetkových plnení.
V tomto význame sa to týka všetkých osôb, ktoré by chceli uplatniť svoje právo na uplatnenie právnej zodpovednosti za záväzky živnostníka pri výkone podnikateľskej činnosti alebo právo na plnenia, vyplývajúce už z prijatých záväzkov alebo z porušenia povinností zomrelého živnostníka.
V tejto spojitosti ide tak o široký komplex právnych účinkov a praktických dôsledkov, vyplývajúcich z toho, že v podmienkach živnostenského podnikania sa jedinečným spôsobom umožňuje vstúpiť určenému okruhu osôb do práv a povinností zomrelého živnostníka a zároveň aj po jeho smrti vykonávať ním nadobudnuté práva a povinnosti.
I. PRÁVNE POSTAVENIE POKRAČOVATEĽA V ŽIVNOSTI
Východiskovým právnym základom pre osobitnú úpravu možného pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka, je úprava živnostenského zákona, podľa ktorého platí, že živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže iba „vykonávať“, aj to len v prípade, ak to osobitne ustanovuje tento zákon.
V platnom regulačnom rámci to znamená, že pokračovať v prevádzkovaní živnosti po smrti podnikateľa môže len zúžený okruh osôb v taxatívne určenom poradí (ďalej len „oprávnená osoba“), ako ho ustanovuje živnostenský zákon.
V tomto zmysle oprávnenou osobou môžu byť v nasledovnom (záväznom) poradí :
- dedičia zo zákona, pokiaľ niet dedičov zo závetu,
- dedičia zo závetu a pozostalý manžel/manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
- pozostalý manžel/manželka spĺňajúci podmienku spoluvlastníctva majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú testamentárni alebo zákonní dedičia,
- správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
Uvedený okruh osôb s právom pokračovať v prevádzkovaní živnosti má v platnom regulačnom rámci osobitné, špecifické postavenie. V aplikačnej praxi koná a vystupuje navonok v prenesenom význame v postavení osoby primerane zodpovedajúcej „štatutárnemu orgánu“, ako ho upravuje Obchodný zákonník pre jednotlivé právne formy obchodných spoločností a družstva, s tým, že uvedený záver platí v plnej miere pre všetky oprávnené osoby iba v čase do ukončenia dedičského konania.
S poukazom na uvedené, z právneho hľadiska oprávnené osoby – bez ohľadu na ich príbuzenský vzťah k zomrelej fyzickej osobe a uvedené poradie – nezískavajú zo zákona (ani pred ani po ukončení dedičského konania) postavenie nového podnikateľského subjektu. Podnikateľským subjektom v právnom zmysle (naďalej) zostáva fyzická osoba, ktorá nadobudla živnostenské oprávnenie pred svojou smrťou pod obchodným menom zapísaným do živnostenského registra. S modifikáciu, ktorá prichádza do úvahu po ukončení dedičského konania v súlade s úpravou Obchodného zákonníka.
Osobitné postavenie oprávnenej osoby vyjadruje skutočnosť, že majú právo vstúpiť do práv a povinností osoby, ktorá živnostenské oprávnenie nadobudla pred svojou smrťou a pokračovať v podnikaní v tom istom rozsahu živnostenského oprávnenia – u pozostalého manžela bez časového obmedzenia a u závetného a zákonného dediča v limitnej 6-mesačnej lehote od skončenia konania o dedičstve:
- bez toho, aby niektorá z týchto oprávnených osôb musela sama splniť a prípadne aj preukázať živnostenskému úradu splnenie (nielen) osobitných, ale aj všeobecných podmienok, ktoré stanovuje živnostenský zákon na prevádzkovanie príslušnej živnosti,
- bez toho, aby o ich práve pokračovať v podnikaní musel vopred konať a rozhodovať (osvedčovaním tohto práva) autorizovaný orgán (živnostenský úrad) a
- bez toho, aby k tomu musela niektorá z uvedených oprávnených osôb aj získať osobitný preukaz o živnostenskom oprávnení (osvedčenie o živnostenskom oprávnení) vydaný na jej (obchodné) meno.
Zodpovednosť za záväzky podnikateľa po jeho smrti
S takto kvalifikovaným živnostensko-právnym stavom súvisí aj posúdenie praktických otázok týkajúcich sa uplatnenia možnej právnej zodpovednosti za plnenie záväzkov, ktoré vznikli podnikajúcej fyzickej osobe pred jej smrťou.
V zásade platí, že až do ukončenia dedičského konania, všetky oprávnené osoby vykonávajúce živnostenské oprávnenie zomrelého podnikateľa nie sú v právnom zmysle (novými) právnymi NÁSTUPCAMI (zanikajúceho) podnikateľského subjektu (novým podnikateľským subjektom), na ktorý by prešli práva i povinnosti zomrelého podnikateľa. V dôsledku toho na nich neprechádza ani (osobná) právna zodpovednosť za ich plnenie. Zodpovednou osobou zostáva v právnych vzťahoch, ktoré vznikajú pri živnostenskom podnikaní, naďalej pôvodný podnikateľský subjekt, bez ohľadu na skutočnú zmenu (fyzickej alebo aj právnickej) osoby, ktorá bude v mene a v záujme tohto (naďalej právne existujúceho) podnikateľského subjektu konať a vystupovať navonok.
Živnostenské oprávnenie nemožno zmluvne preniesť na inú osobu
V praxi to znamená, že podnikateľom v tom zmysle, ako ho upravuje Obchodný zákonník (§ 2 ods. 2 písm. c), zostáva naďalej ten istý podnikateľský subjekt, ktorý nesie až do ukončenia dedičského konania rovnaké obchodné meno, ktoré musí obsahovať vždy meno a priezvisko zomrelého podnikateľa.
Tento záver je v súlade s princípom živnostenského zákona, podľa ktorého živnostenské oprávnenie nemožno (zmluvne) preniesť na inú osobu. Živnostenské oprávnenie je právo osobné, preto iná osoba ho môže iba vykonávať, aj to iba za (procesných) podmienok ustanovených živnostenským zákonom.
Nie je teda v žiadnom prípade možné, aby živnostenské oprávnenie nadobudnuté fyzickou osobou podľa živnostenského zákona mohlo byť prevedené na inú tretiu fyzickú alebo právnickú osobu na základe (súkromnoprávneho) zmluvného vzťahu. Obdobne to platí aj na prípadnú nedovolenú snahu „prenajať živnostenské oprávnenie“, alebo inak s ním naložiť v občiansko-právnom rámci.
JUDr. Ladislav Kopál, (koniec 1. časti)
“Nahnevané” PS:
Adresnosť tejto správy ľuďom, ktorí potrebujú praktickú pomoc v núdzi za vatikánsku menu a nie o nej iba „tárať“, a už vôbec nie za drahé peniaze „trhových špekulantov“, a iných ctihodne sa tváriacich „radcov“ na spôsob dobového politického skokana Mihála (pripraveného skočiť tam, kde práve ponúkajú lukratívnu kariérnu pozíciu), nie je náhodná. Lebo už nejde prejsť mlčaním toľkú „hodnotovú“ skazenosť, aby, ak chce dnes poctivý človek odbornú pomoc, a len a len preto, aby dodržal pravidlá, potrebuje už dnes poriadne „mastný kľúč“, aby mohol „odomknúť“ prístup k informáciám, ktoré majú byť samozrejmosťou pre dnešnú štedro dotovanú „mimovládnu smotanu“. Nehovoriac pritom o organizovaní honosných „školení“ na tento účel za mastné, ktoré už pripomína viac „výpalné“ ako úprimnú snahu pomôcť ľuďom v núdzi.
A rovnako nie náhodou je zrejmé, že ide o ten samý „progres“, jačiaci dnes každý boží večer z obrazovky na spôsob iného, dnes dobového „liberálneho“ figuranta, ešte včera ministra a predvčerom praktizujúceho „remeselníka“ a pred predvčerom učňa, obuvníka. Toho, striehnuceho (spolu so známou fy, „vyslancom z Bruselu“) na každý krôčik vlády, na každú jej aktivitu, aby spochybnil, a zároveň tým zasurmil a zavolal „do zbroja“ neinformovaných, dôverčivých a naivných „uličníkov“. Namiesto toho, aby rukolapne pomohol v praxi ľuďom v núdzi, o ktorých má zrazu toľkú, farizejskú starosť.
A do tretice nie je náhoda, že toľko očakávaná pomoc ľuďom v núdzi od dnešnej „dotačnej chobotnice“ sa premenila na bohorovnú pomoc „išlú“ na tisíce, ba už rádovo do stotisícov pre tých, ktorí sú už dávno za vodou, a ktorí ich bezuzdne premrhali na druhoradé, škodlivé a dekadentné agendy, z ktorých človek žijúci dnes iba z rúk svojej práce má len oči pre plač.
A to je tá najväčšia tragédia, s ktorou si môže dnes „zadať“ už iba partička podobných v Pinelovej nemocnici v Pezinku. Premrhať čo sa dalo, vyhodiť závratné verejné zdroje „do Dunaja“ a do pažerákov spriaznených čiernych duší (pamätáte na MOM-ky..?), zadĺžiť za ten krátky čas štát na dlhé roky, a bytostne tým ohroziť čerpanie európskych fondov, počítajúc pritom zámerne s tým, že toto je ten najúčinnejší spôsob, ako (po vzore Maďarska) potrestať aj neposlušné Slovensko.
A súdny človek by si pritom logicky mohol a mal dnes myslieť, že táto (ne)podarená partička bude po tom všetkom navyvádzanom chodiť iba po kanalizácii, ale naopak, ukazujú sa na obrazovke čoraz viac a čoraz častejšie s plnými ústami planých rečí a krivých výhrad, a ako oplani ukazovať prstom na vládu, že ide proti ľuďom. A to je už ozaj choré. Už nevyliečiteľne
A tak až teraz ide jadrnejšie a zmysluplnejšie – a najmä ľudskejšie – pochopiť Mečiara, keď chcel toho „blbca s mikrofónom“ v ruke knokautovať pred dverami svojej vily v Trenčianskych Tepliciach.
Lebo vedieť, čo majú tie vyskakujúce figúrky (za účinnej mediálnej podpory) za ušami, lebo vidieť pritom v priamom prenose tie samé škodné v postavení nových „vierozvestcov“ a ich vedomú snahu o zvrátenie výsledkov volieb, už to ani netajac na verejnosti – to by sa hádam už aj Matka TEREZA musela dnes na Slovensku rúhať..)