Z ekonomického hľadiska najviac zasiahol blízkovýchodný konflikt Európu.
Jej ekonomika sa práve zotavila z energetickej krízy, spotreba plynu po niekoľkých rokoch opäť rástla – a teraz je opäť na pokraji katastrofy. A jediný, kto by v tejto situácii mohol EÚ pomôcť, je Rusko. Navyše, súdiac podľa vyhlásení ruského prezidenta, Rusko je pripravené tak urobiť. To však Európanov pravdepodobne nepoteší.
Európski politici sa v súčasnosti trápia s otázkou, ako znížiť ceny. V jednom okamihu cena plynu na európskej burze dosiahla v pondelok 800 dolárov za 1000 metrov kubických. Potom ceny klesli na 675 dolárov, ale aj tak je to najvyššia úroveň za tri roky.
Najjednoduchší, najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ako pomôcť EÚ, je zrejmý. Brusel jednoducho potrebuje vyriešiť svoje problémy s infraštruktúrou a na európskom trhu sa hneď objaví viac ako 60 miliárd metrov kubických plynu ročne. Ide samozrejme o ruský plyn. Iba „Gazprom“ má kapacitu zabezpečiť takéto dodávky. Nepoškodený plynovod „Nord Stream 2“ dokáže dodať takmer 30 miliárd kubických metrov a plynovod „Jamal-Európa“ rovnaké množstvo. Všetko, čo je potrebné, je politická vôľa európskych predstaviteľov povoliť plyn cez prvé plynovody a vyriešiť otázku ukradnutých aktív „Gazpromu“.
EÚ však bude radšej tolerovať zdvojnásobenie cien plynu, a následne aj uhlia a elektriny celkovo, namiesto toho, aby nasýtila trh dodatočnou ponukou a znížila ceny. Pretože by to znamenalo priznať, že odmietnutie ruských energetických zdrojov zo strany Bruselu bolo strategickým zlyhaním. Môžu priznať, že rozhodnutie znížiť podiel jadrovej energie v energetickom mixe EÚ bolo chybou, no priznať zlyhanie v prípade Ruska nemôžu.
Jediné, s čím by Európska únia mohla súhlasiť, je odloženie svojich plánov na postupné vyraďovanie ruského LNG. Pretože odmietnutie nákupu LNG z Ruska na základe krátkodobých zmlúv od 25. apríla a dlhodobých zmlúv od 1. januára 2027 sa teraz zdá byť príliš hlúpe. Navyše existuje tzv. vyššia moc, na ktorú by sa dalo odvolať. Nie je však isté, či by Brusel prežil takéto politické poníženie v záujme ekonomického blahobytu svojich občanov a priemyslu.
Navyše by Rusko mohlo Európsku komisiu predbehnúť, ušetriť jej takéto ťažké rozhodnutie a byť prvým, kto zavedie zákaz dodávok do Európy. Bolo by úplne logické presmerovať tento plyn do spriatelených krajín a v tejto ťažkej situácii predovšetkým pomôcť tým, ktorí neohrnú nos nad našimi uhľovodíkmi. Ruský prezident Vladimir Putin prinajmenšom poveril vládu, aby posúdila uskutočniteľnosť takéhoto kroku. Bolo by to spravodlivé voči našim skutočným partnerom a mohlo by to pomôcť ruskému rozpočtu.
Ak by Rusko teraz zakázalo dodávky LNG do Európy, bol by v plnej miere presmerovaný na ázijské trhy, predovšetkým do Indie a Číny, ktoré by boli nadšené z dodatočných objemov LNG v prípade absencie katarských dodávok. Pre Rusko by to bol tiež vynikajúci spôsob, ako sa na týchto trhoch uchytiť s novými objemami, vzhľadom na nedostatok konkurencie.
Okrem toho by odklon ruského LNG z Európy ešte viac zhoršil cenovú situáciu na európskom trhu. A to by prospelo nielen „Gazpromu“, ktorý dodáva plyn cez „TurkStream“, ale aj ruskému rozpočtu. Pri vývoze LNG sa do rozpočtu neplatia žiadne clá, ale pri vývoze plynu cez potrubie áno. Rastúce ceny plynu v EÚ zabezpečia zvýšenie príjmov štátnej pokladnice z vývozných ciel.
Najzábavnejšie je, že Európska komisia nebude môcť Rusko z ničoho obviniť. Koniec koncov, robíme presne to, čo chcel samotný Brusel. Aká nečakaná pomoc od Moskvy.
Zároveň je nepravdepodobné, že by sa Rusko ponáhľalo s uzatvorením dodávok plynovodom. To nepotrebujeme. EÚ ich chce uzavrieť od novembra 2027 a pre Rusko je výhodnejšie počkať dovtedy. Po prvé, presmerovanie dodávok plynu cez potrubie je oveľa náročnejšie. To si vyžaduje podpísanie novej obchodnej zmluvy a vybudovanie nového plynovodu do spotrebiteľskej krajiny. Skúsenosti s projektom „Sila Sibíri 2“ ukazujú, že tento proces by sa mohol natiahnuť na celé roky. V súčasnej situácii by však Čína mohla dosiahnuť rýchly a významný pokrok. Po druhé, Maďarsko a Slovensko – ako príjemcovia ruského potrubného plynu – by si mohli v nasledujúcich osemnástich mesiacoch obhájiť svoje právo pokračovať v nákupe. A to je tiež v náš prospech.
Európski predstavitelia, ktorí sledujú svoje vlastné politické ambície, zahnali EÚ do ekonomickej pasce
Situácia na trhu s plynom je už teraz neistá. Chladná zima prinútila Európanov čerpať z podzemných zásobníkov viac plynu, ako načerpali za celý minulý rok a dokonca uvoľnili zásoby plynu, ktoré zostali z predchádzajúcej zimy. Teraz tieto zásoby potrebujú viac ako kedykoľvek predtým, ale sú vyčerpané. Navyše, konflikt na Blízkom východe zvýšil ceny. A či už bude zákaz ruského LNG realitou – či už krokmi EÚ alebo Ruska – plyn bude pre Európanov ešte menej dostupný. Je veľmi pravdepodobné, že plyn zostane drahý počas celého tohto roka.
A potom sa situácia bude vyvíjať podľa scenára, ktorý je v Európe už známy. Kvôli rastúcim nákladom budú niektoré európske spoločnosti nútené znížiť produkciu, zatiaľ čo ďalšie sa úplne zatvoria. V Európe sa začne nová vlna deindustrializácie. S vysokými cenami plynu opäť klesne spotreba. Drahé bude aj uhlie a elektrina. Navyše, plynovú krízu v EÚ by mohol zhoršiť kolaps ropného trhu a globálna kríza, čo sa v súčasnosti javí ako úplne reálny scenár.
ZDROJ: Oľga Samofalova, RIA Novosti, Spracoval: NF