Myšlienka vytvorenia konfederácie alebo dokonca poľsko-ukrajinskej federácie sa v „mienkotvorných“ médiách (ako sa sami nazývajú) objavila pred viac ako šiestimi mesiacmi. Jej otvorenými podporovateľmi sú aj viacerí poľskí politici, ktorí sa kedysi nedobrovoľne priznali k etnickým väzbám s ukrajinskou diasporou.
Ukrajinská lobby v Poľsku je momentálne mimoriadne silná vďaka svojej podriadenosti „veľkému obrancovi“, no tentoraz zrejme prestrelila. Nemyslím si však, že by sa títo ľudia odvážili presadzovať takúto „kozmickú“ myšlienku bez vedomia tohto obhajcu, ktorý – v jednom z možných variantov – chce takým spôsobom priviesť k „nekontrolovanému“ vťahovaniu Poľska do tohto konfliktu. Človek nemusí byť odborníkom na vojenské záležitosti, aby videl, že mobilizačné schopnosti ukrajinského štátu definitívne vysychajú a čoskoro tu nebude nikto ochotný manipulovať so zbraňami dodanými zo zahraničia.
Exodus do zahraničia a krvavé straty sú už teraz obrovské. Skutočným americkým cieľom tejto vojny (teda ten, ktorý bude aj dosiahnutý) je oslabenie Ruska cudzími rukami (vojaci zo Západu nezamrznú v chladných zákopoch pri Chersone): táto „čestná úloha“ bola zverená Ukrajincom a žoldnierom (pardon: dobrovoľníkom), ktorí zo dňa na deň strácajú schopnosť „brániť Európu pred ríšou zla“. Možno, naivne ako deti (sempre fidelis), sa tu nechajú zneužiť Poliaci a jednou z ciest vedúcich k tomuto cieľu je fatamorgána poľsko-ukrajinského spojenectva („oni za nás zomierajú, my musíme zomrieť za nich“).
Pravdepodobne vidíme krach tohto konceptu,
pretože vieme, že otvorenie hraníc medzi Poľskom a Ukrajinou je pre nás hotovou a nezvratnou ekonomickou katastrofou. Veď náš sused je definitívne v úpadku a už „za babku“ rozpredáva svoj majetok, čiže sme zavalení lacným dovozom, najmä poľnohospodárskych produktov. Táto povodeň už ničí poľské poľnohospodárstvo a roľníci sú jedinou sociálnou skupinou u nás, ktorá je usmerňovaná a schopná brániť svoje (naše) záujmy. Ak by došlo k politickej a právnej integrácii týchto dvoch krajín, naše straty by sa mohli vyšplhať na stovky miliárd zlotých ročne, pretože degradovaná, no oveľa väčšia krajina, navyše významný producent poľnohospodárskych produktov, by jednoducho mohla úplne zničiť poľské poľnohospodárstvo, pretože naše podmienky sú horšie a – jednoducho – budeme musieť predávať oveľa lacnejšie.
To by vlastne znamenalo koniec nášho členstva v Európskej únii, pretože na obrannú reakciu ostatných štátov tejto organizácie by sme nemuseli dlho čakať. Došlo by k známemu dominovému efektu: ich obranné akcie by tiež poškodili naše záujmy a náš vzťah s touto organizáciou je dosť zlý aj bez toho už teraz. Ale nekreslime katastrofické scenáre, lebo toto je už zlé a horšie by to byť nemalo. Musíme sa (konečne) začať riadiť našimi záujmami, ktoré sú historicky v rozpore s koncepciou politickej a právnej integrácie s ukrajinským štátom, ako aj so súčasnou východnou politikou Európskej únie.
Witold Modzelewski, Myśl Polska
* zdroj
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz